Spotreba uhlia už prekonala úroveň spred pandémie, v Číne rástla aj vlani

Rok poznačený pandémiou COVID-19 a globálny ekonomický prepad sa podpísal aj pod nižšiu produkciu uhoľných elektrární, oceliarstva a ďalších odvetví, ktoré spotrebúvajú uhlie. Celosvetová spotreba uhlia sa znížila o 4 %, najvýraznejšie od druhej svetovej vojny.

Pokles však nastal hlavne v prvom polroku 2020. Počas leta sa spotreba uhlia vrátila na úroveň roka 2019 a v posledných mesiacoch vlaňajška už bola medziročne o 3,5 % vyššia.

Za nárastom bola najmä rastúci dopyt po uhlí v Číne, ktorá vlani spustila do prevádzky trikrát viac uhoľných elektrární ako zvyšok sveta dokopy. Spotreba uhlia ale rástla aj v ďalších ázijských ekonomík, najmä v Indii.

Vyplýva to z údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA).

Prepad bol na začiatku roka

Podrobné čísla IEA o spotrebe uhlia v roku 2020 ukazujú pri každom zo štvrťrokov úplne odlišný obrázok.

V prvom kvartáli spotreba uhlia celosvetovo poklesla o 10,9 %. Dôvodom bola relatívne mierna zima, nízke ceny zemného plynu a prvé „lockdowny“ v Číne. Spotreba uhlia v najľudnatejšej krajine sveta v prvých troch mesiacoch minulého roka medziročne poklesla o 11 %.

V druhom štvrťroku sa dopyt po uhlí začal oživovať, hoci medziročne bola spotreba uhlia stále zhruba o 7 % nižšia. Avšak kým USA a štáty EÚ v tomto období spotrebovali o 28 %, resp. 32 % menej uhlia ako v predošlom roku, spotreba uhlia v Číne už bola nad úrovňou predošlého roka 2019 (+ 4,9 %).

Následne v druhej polovici roka väčšina krajín uvoľnila reštriktívne protipandemické opatrenia a spotreba uhlia začala výraznejšie rásť. Kým v treťom štvrťroku bola približne na úrovni roka 2019 (-0,4 %), v posledných troch mesiacoch roka 2020 už bola medziročne vyššia o 3,7 %.

V prípade Číny spotreba uhlia za celý rok 2020 medziročne vzrástla o 0,6 %. V absolútnych číslach dosiahla úroveň 3,86 miliardy ton.

Väčšinu uhlia spotrebovala Čína

Najnovšie čísla EIA za rok 2020 zároveň potvrdili dlhodobý trend: čoraz väčšia časť spotreby uhlia pripadá na Čínu a ďalšie ázijské štáty.

V roku 2000 sa v USA a štátoch súčasnej EÚ spotrebovala zhruba tretina uhlia, čo bolo približne rovnako veľa ako v Číne a Indii dokopy. O dve desaťročia neskôr, v minulom roku, však už dve najľudnatejšie krajiny sveta mali na svetovej spotrebe uhlia dvojtretinový podiel, pričom spotreba EÚ a USA predstavovala len 10 % celosvetovej spotreby.

Okrem Číny a Indie spotreba uhlia výrazne vzrástla tiež v štátoch juhovýchodnej Ázie, ku ktorým patrí, napríklad, Vietnam, Malajzia či Indonézia. Uhoľná energetika a ďalšie sektory, ktoré spotrebúvajú uhlia, pritom v tomto regióne podľa odhadu budú ďalej rásť.

„Spotreba uhlia v juhovýchodnej Ázii prekonala Európsku úniu a čoskoro prekoná aj Spojené štáty. Globálne uhoľné trendy v súčasnosti jednoznačne ťahá Ázia,“ uviedol Carlos F. Alvarez vo svojom komentári pre EIA.

Dve tretiny uhlia spálili uhoľné elektrárne

Tak ako sa spotreba uhlia v minulom roku vyvíjala rôzne v jednotlivých štátoch, rôznil sa aj jej vývoj v rámci jednotlivých segmentov. Najviac uhlia pritom tradične skončilo v energetike a oceliarstve.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.