Spotreba neporastie. Nebude treba toľko elektriny, ako plánujeme, mieni český analytik

Kontinuálny rast spotreby elektrickej energie sa v energetike považuje za akúsi axiómu. Postupujúca elektrifikácia každodenného života aj ekonomiky dávajú dobré predpoklady k tomu, aby domácnosti aj firmy míňali viac elektriny.

Bude však tento nárast predstavovať desiatky percent o päť, či desať rokov? S určitosťou to nikto nevie predpovedať. Napriek pekným „hokejkovým“ grafom budúceho vývoja dopytu po elektrine v energetických dokumentoch a stratégiách.

„Post-covidový“ vývoj ekonomiky a energetiky v Európe ukazuje, že nič nerastie do neba a aj dekády trvajúci trend sa, napriek očakávaniam, môže zmeniť. V roku 2023 sa spotreba elektriny v Európe prepadla na úrovne nevídané niekoľko desaťročí a zatiaľ sa neodrazila.

Vysoké ceny energií vyháňajú priemysel z Európy, čo znižuje spotrebu elektrinu. Ale aj životnú úroveň obyvateľov. Na spomaľujúci ekonomický rast starého kontinentu je naviazaný aj dopyt po elektrickej energii.

V článku sa dozviete:

• či sú problémom ceny elektriny pre domácnosti alebo skôr ceny v priemysle,
• čo podľa analytika ukazujú minulé a súčasné prognózy o spotrebe elektriny a reálne čísla,
• o koľko má klesnúť spotreba elektriny v regióne strednej Európy do roku 2030,
• pomôže dopytu po elektrine elektromobilita?
• čo ukazuje analýza bilancie ponuky a dopytu po elektrine v roku 2030,
• ako sa budú podľa analytika vyvíjať ceny elektriny, plynu a ich vzájomný pomer do roku 2035.

Z „Green-dreamu“ na nohy

„Sme na vrchole dekarbonizačného úsilia, reštrikcií a problémov, ktoré tu boli doteraz. Ale pohyb, ktorým sa to zase postaví na nohy a z „green-dreamu“ sa stane naozaj zelená transformácia, bude trvať možno ďalšie dve volebné obdobia. A musí to začať bolieť,“ uviedol na konferencii Dni teplárenstva a energetiky 2025 Michal Macenauer, analytik poradenskej spoločnosti EGÚ Brno.

Tou bolesťou však nemajú byť vysoké ceny energií pre väčšinou pomerne bohaté európske domácnosti. Prudký nárast v roku 2022 štáty zastropovali, ale riziko neufinancovania vyšších cien sa podľa experta týkalo iba veľmi malej časti populácie.

„Ak dnešné ceny vynásobíme koeficientom 1,2, pre domácnosti to neznamená vôbec nič. Katastrofa je to však pre priemysel. Je jasné, že bude tak či tak zredukovaný. Nedá sa s tým nič spraviť, je to súčasť green-dealu.“ vraví.

„BASF a iné firmy sú na odchode. Železiarne, cementárne a ďalšie podniky majú v súčasnosti obrovské plány v dekarbonizácii. Žiadny z nich im neverí, ale musia neustále produkovať plány, aby si udržali ratingy, mohli si požičiavať a fungovať v tomto systéme.“ 

Podľa energetického analytika je snaha o zbavenie sa fosílnych zdrojov nereálna, o čom svedčí aj ich stále vysoký 80 % podiel v spotrebe primárnej energie. Hoci v roku 2000 to bolo 90 %.

Spotreba elektriny

Štatistickú dekarbonizáciu však môže podporiť jeden nie príliš optimistický faktor. Tým je nižšia spotreba elektriny.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.