Bratislava – Až o osemdesiat percent narastie spotreba elektriny v rámci krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) do roku 2035. Medzi „najkonzumnejšie“ krajiny sa zaradili Čína a India, ktoré sa na spotrebe podpíšu viac ako päťdesiatimi percentami. „Na Čínu pripadne spotreba 38 percent,“ konštatuje výročná správa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA).
_300.jpg)
Giganárast
Prerátané na spotrebu v rámci celosvetového priemeru, dopyt po elektrine ročne narastie o viac ako dve percentá, pričom z globálneho hľadiska by nárast mal predstavovať sedemdesiat percent. „Celosvetový výkon elektroenergetiky sa tak do roku 2035 zvýši o takmer tri štvrtiny. Z asi 5430 gigawattov na 9340 gigawattov,“ predpokladá výročná správa.
Na pokrytie spotreby podľa IEA však svet nevystačí len s obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE). Naopak pôjde o takmer vyrovnaný mix fosílnych palív a OZE. No pri obnoviteľných zdrojoch agentúra predpokladá nárast predovšetkým v oblasti veterných a vodných elektrární. „Kapacita energie z vody porastie o 15 percent,“ pokračuje IEA vo svojich predpokladoch.
Pri solárnych zariadeniach agentúra očakáva takmer dvakrát tak rýchly nárast inštalovaného výkonu ako v prípade jadrových elektrární.
K jadru veci
Napriek tomu z energetickej mapy sveta sa klasické zdroje energií strácať nebudú. O prvú priečku v odhadoch nárastov kapacít sa totiž vietor delí so zemným plynom. „Vietor spolu so zemným plynom sa na náraste kapacít budú podieľať asi polovicou,“ pokračuje IEA vo svojich predpokladoch.
V nárastoch sú však zachytené takmer všetky fosílne palivá. Po plyne a vetre totiž má nasledovať nárast významu uhlia, podobne ako pri vodných elektrárňach o viac ako šestinu. Naopak pokles o jedno percento vo svetovom mixe zdrojov výroby elektriny IEA očakáva pri jadrových elektrárňach. „Produkcia elektriny z jadra tak narastie o šesťdesiat percent na 4370 terrawatt hodín,“ konštatuje výročná správa IEA.
Nevyhnutné investície
Nárast spotreby a s ňou i zdrojov elektriny sa podpíše i nad ďalšími investíciami do energetiky. Podľa odhadov IEA pôjde celkovo o 16,9 bilióna amerických dolárov, teda asi 13,3 bilióna eur. Pričom viac ako sedem biliónov dolárov poputuje do prenosových a distribučných sústav. Z toho asi 40 percent do modernizácie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.