Energetické zhodnocovanie odpadu patrí k environmentálne najprísnejšie regulovaným odvetviam s minimálnymi emisiami. Najväčšími znečisťovateľmi sú iné aktivity.
Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu sa často považujú za znečisťovateľov ovzdušia emisiami oxidu dusíka, pevnými prachovými časticami, či ešte nebezpečnejšími dioxínmi. A naozaj tak bolo v začiatkoch rozvoja výstavby ZEVO zariadení pred niekoľkými dekádami rokov. Vývoj technológií, aj čoraz prísnejšia regulácia podmienok prevádzky však menia toto odvetvie na ekologicky priaznivé.
Súčasnému legislatívnemu prostrediu, upravujúceho monitorovanie emisií ZEVO zariadení, štúdiam o emisiách dioxínov a iných nebezpečných látok, ako aj porovnaniu s inými zdrojmi znečisťovania ovzdušia sa venoval webinár združenia európskych prevádzkovateľov ZEVO zariadení (CEWEP).
„Energetické zhodnocovanie odpadu v Európe patrí k najprísnejšie regulovaným odvetviam z hľadiska ochrany životného prostredia. Emisie dioxínov zo ZEVO tvoria v súčasnosti menej než 0,2 % celkových emisií týchto toxických látok v priemysle. Zariadenia musia spĺňať veľmi tvrdé požiadavky na monitoring v každej fáze procesu premeny odpadu na energiu,“ uviedla Leen de Bruycker zo združenia.
V článku sa dozviete:
- odkedy sa na energetické zhodnocovanie odpadu vzťahujú prísne regulácie,
- ako sa zmenila produkcia emisií dioxínov vo švédskych ZEVO zariadeniach,
- čo ukázala štúdia o monitorovaní a meraní emisií dioxínov,
- aký je podiel emisií ZEVO na celkovom objeme znečisťujúcich látok v ovzduší,
- aký objem emisií produkujú zariadenia v porovnaní s cestnou dopravou v mestách severného Talianska,
- ktoré zdroje sú podstatne väčším znečisťovateľom ovzdušia.
Prísne regulácie pre odvetvie platia od roku 1989. V roku 2019 sa predpisy ešte viac sprísnili a emisie dioxínov a furánov podliehajú ešte tvrdším limitom. „Je evidentné, že toto viedlo ku znižovaniu emisií a hlavným znečisťovateľom v tejto oblasti sa stali iné priemyselné odvetvia.“
Ako príklad uvádza Švédsko, kde v polovici 80. rokov vtedajšie spaľovne vyprodukovali vyše 100 g dioxínov ročne. Do roku 2015 tieto emisie klesli na menej než 1 gram. A to sa pritom ZEVO kapacity v tomto období zdvojnásobili.
K záverom štúdie o emisiách dioxínov patrí aj poznatok, že bez ohľadu na konkrétne monitorovacie vybavenie, správne riadené ZEVO v Európe produkuje veľmi nízke emisie dioxínov a furánov. A to vďaka sofistikovanému procesu spaľovania a čistenia spalín.
“Neexistuje žiadna korelácia medzi nameranou hladinou dioxínov v danom prostredí a emisiami ZEVO zariadení. Bez ohľadu na to, či ide o pravidelné alebo kontinuálne vyhodnocovanie nameraných údajov,” dodáva Leen de Bruycker.
ZEVO vs. doprava
Ako sú na tom emisie zo ZEVO v porovnaní s celkovým objemom produkcie znečisťujúcich látok v danom mieste? Giovanni Lonati, profesor Polytechnickej univerzity v Miláne porovnal mieru znečistenia z cestnej dopravy a celkových emisií s emisiami ZEVO zariadení v severnom Taliansku.
„Vo verejnosti pretrvávajú rôzne druhy obáv z prevádzky ZEVO zariadení. Ľudia si často myslia, že najväčším zdrojom znečistenia je energetické zhodnocovania odpadov. Pritom neprihliadajú na riziká ostatných aktivít, ako je napríklad cestná doprava, či spaľovanie biomasy v domácnostiach.“
Vedci z univerzity realizovali dve štúdie o ZEVO emisiách. Prvá štúdia mala za cieľ porovnať dopad emisií zo ZEVO na ovzdušie v meste v regióne Lombardsko a porovnať s emisiami v cestnej doprave na základe simulácie dát. Merali sa emisie pevných častíc PM10, NO2 a dioxínov.
Výsledok? Všetky namerané hodnoty boli hlboko pod maximálnymi prípustnými úrovňami. Pritom však celková koncentrácia NO2 v meste prekračovala limit, zdrojom však nebolo ZEVO.
Z porovnania emisií zo ZEVO a cestnej dopravy v okolí zariadenia vyplýva nasledovné. Zatiaľ čo autá vyprodukujú v mestskej zóne do ovzdušia 6-10 mikrogramov/m3 NO2, pri ZEVO tieto emisie dosahujú iba 0,05 – 0,07 mikrogramov/m3.
Ešte výraznejší, a to v stonásobkoch, je rozdiel v emisiách PM10 a dioxínov. To isté platí pre všetky organické aj anorganické stopové znečisťujúce látky, ako kadmium, nikel, olovo, či arzén. „Vplyv ZEVO na celkovú kvalitu ovzdušia je teda veľmi nízky a to isté možno skonštatovať aj pri porovnaní s cestnou dopravou v danom mieste. Veľmi nízky v tomto prípade znamená nižší o niekoľko rádov,“ konštatuje G. Lonati.
Graf: Vývoj podielu jednotlivých sektorov na znečistení prostredia toxickými látkami

Zdroj: EEA, CEWEP
Zanedbateľný podiel na znečistení ovzdušia
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.