Znižovať emisie z konvenčných zdrojov sa vyplatí viac, ako
investovať do obnoviteľných zdrojov energie, píše The Economist
v článku z 26. júna 2014.
Dotácie na obnoviteľné zdroje energie patria v súčasnosti
k jednej z najspornejších oblastí verejnej politiky. Do
priemyslu so slnečnou a veternou energiou vlády vynakladajú
ročne miliardy v nádeji, že jedného dňa nahradia fosílne
palivá a príde tak k zníženiu množstva skleníkových
plynov, ktoré sú emitované do atmosféry.
Zdá sa, že táto myšlienka naozaj funguje. Ceny fotovoltaických
panelov klesli od roku 2008 takmer na polovicu a v rozmedzí
rokov 2010 až 2013 sa náklady na slnečné elektrárne znížili
o 22 %. Na niekoľkých slnečných lokalitách dokonca
poskytuje solárna energia elektrinu do siete tak lacno ako aj
konvenčné uhlie alebo zemný plyn.
Reálna cena elektriny sa zisťuje ťažko
Zatiaľ čo náklady na solárny panel môžeme pomerne ľahko
spočítať, s cenou elektriny to nie je také jednoduché.
Ovplyvňuje ju mnoho faktorov ako napríklad použité palivo či
investície na výstavbu. Preto ekonómovia používajú tzv.
„levelised costs“ – čistá súčasná hodnota všetkých
nákladov, investičných aj prevádzkových, výrobnej jednotky
počas životného cyklu, ktorá je podelená očakávaným množstvom
dodaných MWh.
Paul Joskow z Massachusetts Institute of Technology však
konštatuje, že levelised cost neberie do úvahy náklady na
prerušovanú výrobu. Veterná energia nie je generovaná počas
pokojných, teda bezveterných dní a ani solárna energia počas
noci. Taktiež dopyt po elektrickej energii sa mení v priebehu
dňa, a tak aj napriek tomu, že obnoviteľné zdroje majú
rovnakú levelised cost ako konvenčné zdroje, hodnota
vyrobenej energie môže byť nižšia. Práve preto levelised
cost nemôžu slúžiť na porovnávanie rôznych foriem
elektrickej energie.
"Solár" prehráva
Výsledkom porovnania štyroch druhov energií s nulovými
emisiami (slnečná, veterná, nukleárna a vodná) a takmer
nulových zdrojov ako sú elektrárne na zemný plyn, s rozličnými
konvenčnými zdrojmi energie, bolo, že 1 MW vyrobený veternou
farmou s efektivitou 25 % dokáže nahradiť iba 0,23 MW
elektrárne na uhlie s efektivitou 90 %. Solárne farmy
dokážu nahradiť dokonca oveľa menej.
Z toho vyplýva, že na výrobu rovnakého množstva elektriny ako
podobne veľká elektráreň spaľujúca uhlie by bolo potrebných
sedem solárnych elektrární alebo štyri veterné farmy.
Pri zohľadnení všetkých nákladov a benefitov tak podľa
The Economist solárna energia vychádza ako najdrahší spôsob
znižovania emisií uhlíka. Nahradiť 1 MW energie z uhlia by
stálo 189 000 dolárov ročne.
Druhá najnákladnejšia je veterná energia. Na druhej strane
vodná energia poskytuje mierny čistý prínos. Z technológií
z nulovými emisiami vychádza cenovo najefektívnejšia jadrová
energia. V jej neprospech je však nesmierne vysoká cena
a fakt, že je komerčne nepoistiteľná.
Riešenie: znižovať emisie z konvenčných zdrojov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.