Solárna a veterná energia je drahšia ako sa môže zdať

Dotácie na obnoviteľné zdroje energie patria  v súčasnosti k jednej z najspornejších oblastí verejnej politiky. Do priemyslu so slnečnou a veternou energiou vlády vynakladajú ročne miliardy v nádeji, že jedného dňa nahradia fosílne palivá a príde tak k zníženiu množstva skleníkových plynov, ktoré sú emitované do atmosféry.

Zdá sa, že táto myšlienka naozaj funguje. Ceny fotovoltaických panelov klesli od roku 2008 takmer na polovicu a v rozmedzí rokov 2010 až 2013 sa náklady na slnečné elektrárne znížili o 22 %. Na niekoľkých slnečných lokalitách dokonca poskytuje solárna energia elektrinu do siete tak lacno ako aj konvenčné uhlie alebo zemný plyn.

Reálna cena elektriny sa zisťuje ťažko

Zatiaľ čo náklady na solárny panel môžeme pomerne ľahko spočítať, s cenou elektriny to nie je také jednoduché. Ovplyvňuje ju mnoho faktorov ako napríklad použité palivo či investície na výstavbu. Preto ekonómovia používajú tzv. „levelised costs“ – čistá súčasná hodnota všetkých nákladov, investičných aj prevádzkových, výrobnej jednotky počas životného cyklu, ktorá je podelená očakávaným množstvom dodaných MWh.

Paul Joskow z Massachusetts Institute of Technology však konštatuje, že levelised cost neberie do úvahy náklady na prerušovanú výrobu. Veterná energia nie je generovaná počas pokojných, teda bezveterných dní a ani solárna energia počas noci. Taktiež dopyt po elektrickej energii sa mení v priebehu dňa, a tak aj napriek tomu, že obnoviteľné zdroje majú rovnakú levelised cost ako konvenčné zdroje, hodnota vyrobenej energie môže byť nižšia. Práve preto levelised cost nemôžu slúžiť na porovnávanie rôznych foriem elektrickej energie.

"Solár" prehráva

Výsledkom porovnania štyroch druhov energií s nulovými emisiami (slnečná, veterná, nukleárna a vodná) a takmer nulových zdrojov ako sú elektrárne na zemný plyn, s rozličnými  konvenčnými zdrojmi energie, bolo, že 1 MW vyrobený veternou farmou s efektivitou 25 % dokáže nahradiť iba 0,23 MW elektrárne na uhlie s efektivitou 90 %. Solárne farmy dokážu nahradiť dokonca oveľa menej.

Z toho vyplýva, že na výrobu rovnakého množstva elektriny ako podobne veľká elektráreň spaľujúca uhlie by bolo potrebných sedem solárnych elektrární alebo štyri veterné farmy.

Pri zohľadnení všetkých nákladov a benefitov tak podľa The Economist solárna energia vychádza ako najdrahší spôsob znižovania emisií uhlíka. Nahradiť 1 MW energie z uhlia by stálo 189 000 dolárov ročne.

Druhá najnákladnejšia je veterná energia. Na druhej strane vodná energia poskytuje mierny čistý prínos. Z technológií z nulovými emisiami vychádza cenovo najefektívnejšia jadrová energia. V jej neprospech je však nesmierne vysoká cena a fakt, že je komerčne nepoistiteľná.

Riešenie: znižovať emisie z konvenčných zdrojov

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.