Uhlík predražuje elektrinu, Slovensko to priemyslu kompenzuje málo | ENERGIE-PORTAL.SK
VSE
VSDS
VSE

Slovensko kompenzuje priemysel za nepriame náklady uhlíka oproti iným štátom málo

Slovenský priemysel vlani cez Environmentálny fond dostal kompenzácie na úrovni 4 % výnosov z dražieb emisných kvót. Vo Francúzsku, Holandsku či Fínsku išlo o desiatky percent.

emisie

Foto: Energie-portal.sk

Emisné povolenky predražujú výrobu energie z fosílnych palív a tlačia na rast koncových cien elektriny. Národné vlády preto podľa pravidiel EÚ môžu veľkým odberateľom energie zvýšenie koncovej ceny „vynahradiť“ tzv. kompenzáciami za nepriame náklady uhlíka.

Slovensko tento nástroj využíva pre svoj energeticky náročný priemysel v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ málo. 

Ukázalo to Správa o fungovaní európskeho uhlíkového trhu v roku 2020 (Carbon Market Report), ktorú minulý týždeň zverejnila Európska komisia. Celý materiál si môžete stiahnuť cez odkaz v závere textu.

V článku sa dozviete:

  • čo sú kompenzácie nepriamych nákladov uhlíka,
  • akú podporu touto cestou dostáva slovenský priemysel,
  • koľko výnosov z dražieb emisných povoleniek sa takto prerozdeľuje inde v EÚ,
  • prečo štáty medziročne výrazne zvýšili kompenzácie.

O čo ide?

Kompenzácie za nepriame náklady uhlíka majú zmierniť zvýšenie koncových cien elektriny pre veľkých odberateľov elektriny, ktoré je vyvolané tým, že do ceny elektriny sa premietajú „náklady uhlíka“ uvoľneného do ovzdušia pri výrobe elektriny. Poskytovanie takejto štátnej pomoci umožňujú pravidlá EÚ „EU ETS State aid Guidlines.“

„Nepriame náklady začína kompenzovať rastúci počet členských štátov. Komisia doposiaľ schválila 16 schém in 15 členských štátoch,“ píše sa v správe Európskej komisie.

Na Slovensku sa nepriame náklady uhlíka veľkým odberateľom elektriny kompenzujú prostredníctvom schémy, ktorú realizuje Environmentálny fond. Kompenzácie sú podobne ako v ostatných krajinách financované výnosmi z dražieb emisných kvót, ktoré tečú práve do spomínaného fondu.

Envirofond naposledy koncom vlaňajška týmto spôsobom rozdelil 10 priemyselným podnikom rovné štyri milióny eur. Táto podpora mala pokryť nepriame náklady uhlíka premietnuté do cien elektriny v roku 2019.

Zástupcovia priemyslu podporu považujú za nedostatočnú a ako upozorňujú, od budúceho roka prídu aj o ňu – Envirofond totiž nemá novú schému štátnej pomoci, ktorá by platila v novom období po roku 2021. Téme sa podrobnejšie venujeme v tomto článku.

 
 

Zostáva vám 54% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

MH SR: Energetickú krízu riešime, tu je 15 konkrétnych krokov

MH SR: Energetickú krízu riešime, tu je 15 konkrétnych krokov

Opatrenia, ktoré predstavil rezort hospodárstva, sa týkajú troch oblastí.

Zelené úvery pre energetiku nebudú vždy návratné. No v súlade s politikou Green Deal

Zelené úvery pre energetiku nebudú vždy návratné. No v súlade s politikou Green Deal

Ľahký prístup k finančným zdrojom budú mať iba ekologicky udržateľné projekty. Úvery s verejnými zárukami umožnia podporu aj rizikovým investíciam.

Tepelné čerpadlá a teplárenstvo nie sú nepriatelia, myslí si energetik

Tepelné čerpadlá a teplárenstvo nie sú nepriatelia, myslí si energetik

Prečo vyrábame teplo tak ako vyrábame, keď môžeme využiť energiu dostupnú všade okolo nás – vo vzduchu, vode, v spalinách, pýta sa T. Caha zo spoločnosti SAKO Brno.