Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal 25. septembra
2014 informačný materiál „Sieťové poplatky a TPS“, ktorý
zverejňujeme v úplnom znení.
Sieťové poplatky a TPS
V poslednom období sa v médiách veľmi frekventovane
objavujú rozličné špekulácie o cenách elektriny. Ak necháme
bokom tendenčné sťažnosti na jej neúmerne vysoké ceny, ktorých
jediným cieľom je prostredníctvom lobistov dosiahnuť na Úrade
pre reguláciu sieťových odvetví ich zníženie aj za cenu
porušenia zákona, môžeme pozorovať zo strany žurnalistov aj
úprimné snahy o pochopenie zložitej problematiky tvorby cien
elektriny. Úrad preto aj za cenu značného zjednodušenia cíti
potrebu vysloviť sa k tejto téme, aby verejnosť mohla byť
kvalifikovane informovaná.
Cenu elektriny možno rozdeliť na dve fundamentálne zložky:
komoditu nazývanú aj silová elektrina a sieťové poplatky. Cenu
silovej elektriny určuje trh. Okrem konkurencie výrobcov na
medzinárodnom trhu nemá na jej cenu vplyv žiadny štátny či
nadnárodný orgán.
Druhú časť ceny elektriny, sieťové poplatky, predstavujú
platby za úhradu nákladov za služby, ktoré musia byť vynaložené
na „dopravu“ elektriny od výrobcu až do zásuvky v byte
koncového odberateľa.
Sieťové poplatky súvisia výhradne s prevádzkou sústavy,
ktorou sa dopravuje elektrina k odberateľovi. V týchto poplatkoch
sú zahrnuté náklady na nátery stožiarov, výmeny vodičov,
izolátorov, údržba transformátorov, meracích zariadení a
podobne.
Osobitnými nákladmi, ktoré boli zavedené do systému, sú
teraz veľmi široko a často neodborne hodnotené a diskutované
náklady označované ako TPS – tarifa za prevádzkovanie systému.
V tejto tarife sa všetci odberatelia podieľajú svojimi platbami na
výrobe elektriny z domáceho uhlia, na výrobe elektriny z
obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výrobe
elektriny.
Práve elektrina z OZE je potvrdením starého porekadla, že
každý špás niečo stojí. Jej zástancovia zdôrazňujú
ekologickosť a obnoviteľnosť, ale vždy akoby náhodou zabudnú
povedať, že takto vyrobená elektrina je niekoľko násobne drahšia
ako elektrina vyrobená z tradičných zdrojov. Úradníkov Európskej
únie to netrápilo, bez akejkoľvek zjednocujúcej metodiky
nezmyselne vytýčili cieľ pre celú EÚ do roku 2020: dosiahnuť 20
% podiel výroby energie z OZE na celkovej spotrebe energie, 20 %
úsporu energií a 20 % zníženie emisií. Slovensku bol pridelený
14 % rast podielu OZE na spotrebe energií.
Smernice EÚ sú záväzné, preto aj Slovensko muselo pristúpiť
k ich implementácii. Smernica o podpore OZE ponúkala viacero
prístupov. Slovensko si vybralo spôsob podpory prostredníctvom
tzv. feed-in tarify, to znamená výkupných cien elektriny vyrobenej
z OZE.
Na základe predpokladaného objemu vyrobenej elektriny z OZE a
výšky doplatku za jednu MWh vyrobenej elektriny podľa druhu OZE
úrad vypočíta celkovú sumu peňazí potrebných na pokrytie
nákladov výrobcov z OZE. Tieto náklady sa spolu s vyššie
spomenutými dvomi druhmi nákladov premietnu do podoby TPS, ktorá
vstúpi do koncovej ceny elektriny. Úrad vydá rozhodnutie pre OKTE,
ktorý je poverený vybrať peniaze od odberateľov a rozdeliť ich
cez TPS distribučným spoločnostiam, ktoré potom podľa skutočne
vyrobenej elektriny z OZE vyplácajú doplatky výrobcom.
Bežný spotrebiteľ si myslí, že na TPS zarábajú distribučné
spoločnosti. Omyl, tie majú s touto tarifou akurát tak oštaru.
Môže sa stať, že výroba z OZE je v skutočnosti vyššia, ako sa
predpokladalo, čo kladie na distribučné spoločnosti zvýšený
nárok na vyplácanie doplatkov. Stalo sa to v auguste tohto roku.
Úrad po zrelej úvahe musel zvýšiť TPS o dve eurá, pretože
deficit, vypočítaný ako rozdiel medzi očakávanými nákladmi vo
financovaní podpory OZE a očakávanými výnosmi z účtovania TPS
pre rok 2014 sa pre Stredoslovenskú energetiku – Distribúciu
ukázal ako príliš veľký. Ďalšie dve distribučné spoločnosti
o zvýšenie nepožiadali. Hoci by SSE – D rovnako ako ostatné dve
spomínané spoločnosti dostala svoje peniaze neskôr
prostredníctvom korekčného mechanizmu, úrad zvýšením TPS sa
snažil zmieniť skokový nárast vyrovnania deficitu v budúcom
období.
Žiadna z distribučných spoločností však neutrpí stratu,
pretože svoje náklady bude mať saturované v nasledujúcom období
cez korekčný mechanizmus. Rovnako všetky tri nebudú mať ani
žiadny zisk, lebo distribučné spoločnosti sú iba „poštárom“
vo finančných tokoch medzi odberateľmi a výrobcami elektriny z
OZE. Suma sumárum, na obnoviteľných zdrojoch energií nezarába
nikto, okrem ich prevádzkovateľov, resp. majiteľov.
Všetci odberatelia bez výnimky sa vlastne skladajú na ich
podnikanie a zisky. Veľkou ilúziou všetkých laikov je predstava o
vzťahu TPS a komodity.
Prvoplánovo je nad slnko jasné, že ak klesne cena komodity,
musí zákonite klesnúť aj TPS. Opak je pravdou. TPS musí stúpnuť.
Ak klesne cena elektriny, klesne aj cena elektriny na straty.
Financie za dodanú elektrinu na krytie strát v sústave inkasuje
výrobca od distribučnej spoločnosti. Rozdiel medzi touto sumou a
na pätnásť rokov garantovanou výkupnou cenou je doplatok, ktorý
je nákladmi zahrnutými do TPS. Ide tu vlastne o spojité nádoby.
Ak klesne jedna zložka garantovanej ceny, musí sa zvýšiť druhá
zložka. A tu je dôvod, že TPS sa zvyšuje, aj keď cena komodity
sa znižuje. Viď nasledujúci graf, zobrazujúci príklad štruktúry
výkupnej ceny elektriny vyrobenej z OZE.

Ako vidno z tohto krátkeho exkurzu, TPS nie je len záležitosťou
úradu, ktorého všetci
vinia zo stanovenia vysokých výkupných cien. Tento argument
však tiež triafa mimo.
Výkupné ceny stanovované úradom sú úplne porovnateľné s
výkupnými cenami v iných členských štátoch EÚ. Informácie si
môžu záujemcovia pozrieť na webovom sídle úradu.
Úrad nikdy nekonal a nekoná svojvoľne. Celý postup určenia
výkupných cien je jednoznačne určený legislatívou, exaktnou
matematikou a kompetenciami úradu. TPS je v prvom rade produktom
zákonnej úpravy energetickej politiky v oblasti OZE a sociálnej
politiky v oblasti výroby elektriny z domáceho uhlia. Priemyselní
odberatelia, ktorí nevedia prísť úradu na meno by si to konečne
mali uvedomiť.
Zdroj: ÚRSO
Stiahnite si: Sieťové
poplatky (PDF)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.