Ako dopadlo rozpočítanie nákladov na vykurovanie? Nová vyhláška má nedostatky (píše J. Legény)

Nová vyhláška MH SR 503/2022 Z.z o rozpočítavaní nákladov na vykurovanie priniesla množstvo zmien. Prinášame praktický príklad jej dopadov. Autorom analýzy je Jozef Legény.

Všetky údaje použité v tejto analýze sú z rozúčtovania nákladov na vykurovanie bytového domu za rok 2023 v meste Stará Turá. Fakturačné meradlo sa nachádza v bytovom dome na KOST, teplonosná látka teplá voda, tlak 0,25 MPa s prepravným výkonom 70 kW.

Vývoj dennostupňov v blízkej lokalite Vrbové a nameranej spotreby tepla vykazuje lineárnu koreláciu na úrovni +0,9593, dá sa teda konštatovať, že správanie sa domácností vykurovaných z centrálneho zdroja sa výrazne v perióde rokov 2018-2023 nemenilo a je predpoklad, že tak bolo i v domácnostiach vykurovaným samostatným kotlom. Vo vyúčtovaní roku 2023 sa v prípade variabilnej zložky uvádza cena 0.0747 EUR za kWh s DPH, čo zodpovedá tzv. cene pre zraniteľných odberateľov. Teda správcovská spoločnosť správne zareagovala na situáciu.

Situácia v dome je znázornená na nasledujúcom obrázku. Viac ako polovica plochy domu pripadá na domácnosti s vlastným kúrením. Iba cez dva byty s vlastným kúrením prechádzajú rozvody centrálneho zásobovania teplom, ostatné odpojené byty predstavujú kompaktný priestor, cez ktorý nevedú žiadne rozvody. Jeden byt dokonca ani jednou stenou, podlahou alebo plafónom nesusedí s bytom vykurovaným z centrálneho zdroja.

Spracovanie: Jozef Legény

V situačnom náčrte domu sú uvedené koeficienty polohy jednotlivých vykurovaných miestností. Počet koeficientov zodpovedná počtu vykurovaných miestností.

V nižšie uvedenej tabuľke sú spotreby bytov na vykurovanie tak, ako je to uvedené vo vyúčtovaní za rok 2023 a 2022. Z právneho hľadiska a perspektívy žalôb žiadajúcich vyňatie samostatne vykurovaných bytov z rozpočítavania je dôležitý fakt, že do rok 2022 vrátane neboli súčasťou rozpočítavania nákladov na vykurovanie.

Za rok 2023 bola fakturačným meradlom zistená spotreba 63 478 kWh a celkový náklad bol 8 384,00 EUR. Vlastníkmi bytov schválený pomer základnej a spotrebnej zložky bol 30:70, po rozpočítaní bol tento pomer upravený na 58:32, priemerná cena tepla bola 0,1321 EUR/kWh.

Treba povedať, že merná spotreba bytov zo samostatným vykurovaním sa odhadom pohybovala v rozmedzí 50-120 kWh/m2, pričom úplne logicky byty s najvyššou mernou spotrebou aj v tomto prípade boli nad nevykurovanou pivnicou resp. garážou. Ich merné spotreby boli porovnateľné s mernými spotrebami centrálne vykurovaných bytov pri zachovaní tej metodiky rozpočítavania ako bola uplatnená v roku 2022.

Spracovanie: Jozef Legény

Z údajov vidno, že uplatnenie metodiky vyhlášky spočívajúcej v započítavaní a spoplatňovaní aj plochy nevykurovanej z centrálneho zdroja vplýva nerovnomerne na byty zásobované z centrálneho zdroja.

Kontrolný výpočet rozdelenia nákladov na teplo podľa vyhlášky MH SR 503/2022 Z.z

1. Krok – rozdelenie nákladov na byty pripojené do systému CZT a byty, ktoré sú vykurované samostatne

Podľa § 8 Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie podľa určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov vyhlášky v odseku 4 sa uvádza: „ Základná zložka podľa odseku 3 sa rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania.“.

Vo väzbe na odsek 1, ktorý dáva vlastníkom právo znížiť podiel základnej zložky zo 60% až na 30%, čo sa i v prípade bytového domu stalo, v nižšie uvedenej tabuľke je 30 % z celkových 8 385,4438 EUR teda 2 515,6331 EUR rozdelených na 994 m2 obytnej plochy bytov. Na základe toho pripadá na 529 m2 bytov z vlastným kúrením 1 340 EUR a na 465 m2 bytov s centrálnym zásobovaním teplom 1176 EUR. Z hľadiska energetických jednotiek pripadá zo 63 478 kWh na samostatne vykurované byty 10 135 kWh a centrálne zásobované zostáva celková spotreba 53 343 kWh.

Spracovanie: Jozef Legény

Keďže 30 % ako základná zložka predstavuje 19 034 KWh, tak na centrálne vykurované byty zostáva 8 908 kWh na základnú zložku a podľa dielikov pomerových meračov sa bude rozpočítavať spotrebná zložka 44 435 kWh. Výsledok je v tabuľke.

Treba povedať že náklad na m2 v EUR a spotreba tepla v kWh na m² sú z výpočtového hľadiska pri pomernom rozpočte rovnocenné veličiny. Preto v porovnaniach uprednostňujem kWh/m², lebo je to aj okamžitá informácia o energetickej efektívnosti resp. o mernej spotrebe tepla na vykurovanie. Vidno názorne, že byt č. 13 má najnižšiu špecifickú spotrebu a byt číslo 18 najvyššiu, celkovo 3,6917 násobne vyššiu oproti bytu č.13.

Vo zúčtovaní nákladov doručených vlastníkom bol uvedený zistený pomer v tomto kroku medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom 3,691994, čo presne zodpovedá pomeru medzi bytom 13 a 18 podľa môjho výpočtu. Teda v tomto kroku je medzi výpočtami súlad. 

2. Krok – rozdelenie nákladov medzi bytmi pripojenými do systému CZT

Ak pre samostatne vykurovaný byt č.9, kde v mojom výpočte sa uvádza, že má zaplatiť 154 EUR, tak rozpočítanie doručené správcom uvádza, že by mal zaplatiť 298,42 EUR. Je to z toho dôvodu, že v ďalšom kroku na základe toho, že medzi dvomi bytmi s meranou spotrebou zásobovaných z centrálneho zdroja je rozdiel v špecifickej spotrebe ma m² v pomere 1: 3,691994, rozpočítavateľ mechanicky uplatnil ods. 15, §8 vyhlášky: „Ak v rámci zúčtovacieho obdobia pre objekt rozpočítavania podiel špecifických nákladov vykurovaného priestoru podľa odseku 14 prekročí hodnotu 2,5, upraví sa základná zložka podľa odseku 1 na najbližšie celé percento so zaokrúhlením nahor tak, že hodnota P je 2,5 alebo menšia. Rozpočítanie nákladov sa vykoná s takto upravenou základnou zložkou.“

Mechanické uplatnenie spočíva v tom, že do druhého kola rozpočítavania zahrnul i „nevykurovanú plochu“ bytov odpojených od CZT. V §2 vyhlášky je nasledovná definícia vykurovaného priestoru: „i) vykurovaným priestorom vykurovaný byt alebo nebytový priestor, vykurovaný spoločný priestor okrem schodísk a chodieb v objekte rozpočítavania s jednotným systémom merania za obdobie kalendárneho roka v užívaní jedného alebo viacerých konečných spotrebiteľov“.

Ak by tvorca vyhlášky mal v úmysle v druhom kole zahrnúť do rozpočítavania nevykurovanú plochu, v zmysle legislatívnych pravidiel, keďže sa jedná o výnimku, by mal túto skutočnosť v texte uviesť. Podporu pre toto tvrdenie nachádzame i v §5 odst.2 vyhlášky: „Ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, cez ktoré prechádzajú spoločné rozvody vykurovacej sústavy, náklady na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 30 % a spotrebná zložka 70 % z celkových nákladov. 

Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka sa rozpočíta aj medzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním.“

V zmysle zásady „rovnakého zaobchádzania“ nie je teda možné vyžadovať od odpojených domácností v objekte vykurovania viac ako podiel podľa nejakého rozpočítavacieho kritéria na 30 % z celkových nákladov systému zásobovania teplom objektu rozpočítavania. To potvrdzuje aj §6, ktorý hovorí, že aj pre rozpočítanie podľa obstavaného objemu, sa má použiť ten istý postup ako v §5 pri rozpočítavaní podľa plochy.

V nižšie uvedenej tabuľke je rozpočítanie nákladov po zistení, že pomer špecifických nákladov medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom presahuje 2,5. Iteračnou metódou bol pre vykurovaný priestor stanovený pomer základnej a spotrebnej zložky na 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka. Vtedy pomer medzi špecifickými nákladmi najmenej vykurovaného bytu a najviac vykurovaného bytu dosiahne 2,4669.

Spracovanie: Jozef Legény

Porovnanie nákladov na vykurovanie vypočítané správcom a môjho kontrolného výpočtu:

Spracovanie: Jozef Legény

Prečo vznikol rozdiel?

Vyhláška v §5 a v §6, kde stanovuje pravidlá pre rozpočítavania nákladov na teplo pre priestory, kde rozpočítavanie je podľa plochy alebo objemu vykurovaného priestoru stanovuje striktne podiel základnej zložky pre takéto rozpočítanie na 30 % ak sú v objekte rozpočítavania aj byty odpojené od systému CZT. Dôvodová ani predkladacia správa k tejto vyhláške nedáva vysvetlenie, aký je dôvod stanovenia tejto hodnoty, ale podstatné je, že tvorca vyhlášky rešpektuje, že v záujme právnej istoty je potrebné stanoviť tento limit.

Ak pri rozpočítavaní pri meranej spotrebe pomerovými meračmi v jednotlivých vykurovaných priestoroch takýto limit nie je stanovený, stráca sa právna istota a ekonomická predvídateľnosť u domácností zabezpečujúcich vykurovanie samostatným vykurovacím systémom. Ak sa totiž napríklad vo vykurovanom objekte nachádza priestor, kde sú radiátory v celom priestore uzavreté a teda pomerové merače namerajú nulovú spotrebu. Ak by napríklad v byte č. 13 pomerové merače vykázali nulovú spotrebu, teda by sa nevykurovalo, tak by pri výpočte podľa prezentovanej metodiky bola v druhom kroku základná zložky 58 % z celkovej spotreby. 

To súčasne dokazuje, keďže v rozúčtovaní prezentovanom správcom sa uvádza vypočítaný pomer základnej zložky na celkových nákladoch 58 %, že spoločnosť rozpočítavajúca náklady na teplo v rozpore s definíciou výpočtu tzv. špecifického nákladu, kde sa vyslovene pri vzorci pre výpočet v §8, ods.13 vyhlášky MH SR 503/2022 Z.z uvádza: „ n celkový počet bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania, ktorý nezahŕňa byty alebo nebytové priestory podľa odsekov 4 až 6 a spoločné priestory“ pričom odsek 4 hovorí: „ Základná zložka podľa odseku 3 sa rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania.“

Na základe horeuvedených skutočnosti konštatujem, že predložené vyúčtovanie nákladov na vykurovanie pre bytový za rok 2023 je chybné a nie je v súlade s vyhláškou MH SR 503/2022 Z.z. To však neznamená, že je moje rozpočítanie správne, aj keď rešpektuje vyhlášku, lebo zostáva posúdiť toto rozpočítavania aj z pohľadu práva , fyziky a podľa možnosti aj zdravého rozumu.

Výpočet rozdelenia nákladov na teplo podľa vyhlášky MH SR 503/2022 Z.z z pohľadu rešpektovania fyziky výmeny tepla

• Teplo si môžu vymieňať iba telesá alebo priestory s rôznou teplotou. Tepelný tok je z telesa/priestoru z vyššou teplotou na teleso/priestoru z nižšou teplotou, Vyhláška z tohto dôvodu vychádza v zásade z predpokladu, že ten priestor, ktorý nie je pripojený na CZT a je v objekte rozpočítavania má v zásade nižšiu teplotu
• Na schéme sú vyznačené byty s vlastným kúrením a tie, ktoré sú zásobované teplom zo systému CZT. Bytová jednotka č.7 nemá žiadnu spoločnú stenu s priestorom vykurovaným z CZT, napriek tomu bola zahrnutá do prerozdelenia nákladov za vykurovanie.
• Ak by mal platiť predpoklad vyhlášky, ktorý je právnym základom pre rozpočítavanie, že odpojené byty sú nevykurované, tak by sa mali správne uplatniť koeficienty polohy. Pre bytové jednotky obklopené odpojenými bytmi by napríklad bolo treba uplatniť koeficienty pre miestnosti s viacerými vonkajšími stenami a napríklad pre 3 trojizbové byty nad sebou vo vedľajšom vchode by pre všetky bolo potrebné uplatniť koeficienty ako u bytov s vonkajšími stenami, hoci v skutočnosti susedia s bytmi vykurovanými samostatným kúrením. Čiže na jednej strane vyhláška a priori uvažuje s tým, že susedné priestory odpojené od centrálneho vykurovania sú nevykurované, ale na druhej strane pri rozpočítavaní pri korekcii nevýhodnej polohy sú tieto priestory považované ako priestory vykurované.

Aké sú ďalšie príčiny a dopady takéhoto rozpočítavania?

• Výklad procesu priradenia nákladov za vykurovanie dodávateľom rozpočítavania nie je pre niektoré rozpočítavajúce spoločnosti jasný (nečítajú aj malé písmená a poznámky) resp. nespravili dôsledne úpravy používaných programov.
• Takéto rozpočítavanie výrazne poškodzuje byty, ktoré sú odpojené od centrálneho zásobovania teplom a neprimeraným spôsobom prenáša na nich náklady centrálneho systému, ktorý nevyužívajú.
• Vyúčtovanie nákladov na vykurovanie v časti, kde podáva informácie o mernej spotrebe tepla na vykurovanie jednotlivých bytov a mernej spotreby objektu vykurovania podáva zavádzajúce a nepravdivé informácie, keďže neberie do úvahy energiu spotrebovanú na vykurovanie bytov odpojených od centrálneho zásobovania, ktoré sa nachádzajú v objekte rozpočítavania nákladov.

Vzhľadom k tomu, že do roku 2022 vrátane neboli využité možnosti, ktoré dávala vtedy platná legislatíva a podľa dostupných údajov odpájanie od centrálneho zásobovania sa dialo plne legálne, je možné mnohé rozúčtovania napadnúť na súde s využitím zásady „právo patrí bdelým“, teda že nekonaním stratil správca bytov právo začať vyžadovať spoluúčasť na nákladoch za vykurovanie z centrálneho zdroja.

Na záver by som tvorcom vyhlášky odporúčal zamyslieť sa, či prílišnou snahou o spravodlivosť nevytvorili nové a ešte väčšie krivdy a navrhoval by som, aby sa v zásade neuvažovalo o podiele odpojených bytov na nákladoch centrálneho zásobovania.

Súčasťou energetickej efektívnosti je i nákladová efektívnosť. Aj na tomto príklade sa ukazuje, že „náklady na spravodlivosť“ eliminujú zisky efektívnosti, teda pôsobia úplne protichodne pôvodnému zámeru. Je teda čas prehodnotiť a výrazne zjednodušiť systém a napríklad u zateplených objektoch vykurovania by som navrhoval úplne odstúpiť od pomerového merania spotreby.

Jozef Legény

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.