Sme svedkami rozsiahleho priebežného
znečisťovania zložiek prírody, tvrdí v rozhovore pre
Energie-portal.sk nový riaditeľ kancelárie Greenpeace Slovensko
Richard Fekete.
Patríte k radikálnym ochrancom životného prostredia alebo
skôr k miernejším?
Viete, že ani neviem. Kto je dnes už „normálny“? Len verím
tomu, čo robím a robím to preto, lebo tomu verím.
Ako sa správate ohľadom spotreby energií a odpadov v bežnom
živote?
Bývam v malej rakúskej dedine hneď pri hraniciach so
Slovenskom, u „nás“ je štandard recyklácia odpadu, v byte
mám nainštalovanú rekuperáciu vzduchu, podlahové kúrenie a
teplá voda ide najprv zo solárneho ohrievača a až potom sa
napája na teplú vodu z teplárne, ktorá je prevádzkovaná
z obnoviteľných zdrojov – spaľuje slamu z okolitých
polí.
V byte mám navyše všade úsporné žiarovky, nočné
osvetlenie na záchode a v chodbe sú LED žiarovky na
pohybový senzor, splachovanie je samozrejme veľký a malý
objem vody.
Auto som si pred rokmi vyberal podľa najnižšej spotreby
a emisií. Teraz uvažujem o elektromobile alebo hybride,
ale na to by bolo treba aj vyriešiť jeho ekologické napájanie.
V zahraničí už existujú možnosti kúpiť elektromobil,
ktorý je napájaný z ekologických zdrojov energie, to je mi
sympatické.
Myslíte si, že toto si môže zadovážiť Slovák z bežného
platu?
Rekuperácia je určite pre bežného človeka nadštandard. Ale
v momente, keď už si ľudia stavajú nový dom alebo vyberajú
bývanie, je možné obrátiť sa na úspornejšie technológie.
Problém je, že ľudia často uvažujú z krátkodobého
hľadiska. Z dlhodobého hľadiska totiž budú platiť menej za
energie a takéto investície sa im vrátia. Rovnako nevidím
problém v kupovaní úsporných elektrospotrebičov, svietidiel
a podobne. Dnes je už veľký výber.
Stále sa vedú spory o tom, či ľudská činnosť môže za
nárast teplôt na Zemi. Aký je váš názor na globálne
otepľovanie?
Väčšina vedcov sa zhodla na tom, že klimatická zmena bola
spôsobená človekom a nevidím dôvod, prečo by som nemal
rešpektovať tento názor. Klimatická zmena je jednoznačne jedným
z najvážnejším problémom, ktorému musíme čeliť, a to
rýchlo. Zasahuje do viacerých oblastí nášho prostredia rovnako
ako do sociálnej a ekonomickej sféry.
Kde sú najväčšie problémy v environmentálnej oblasti na
Slovensku?
Sme svedkami rozsiahleho priebežného znečisťovania zložiek
prírody a vnášania cudzorodých látok do potravinového
reťazca, dlhodobej a pretrvávajúcej nešetrnej exploatácie
prírodných zdrojov a hromadenia nevyužitých odpadov,
nedomyslených zásahov do krajiny a ekosystémov v nej.
Najväčší problém však považujem postoj politikov
a spoločnosti, že životné prostredie je len „terciálny“
problém, že to môžeme a máme riešiť „až potom“, keď
budú vyriešené „iné dôležité“ ekonomické problémy a pod.
Ale veď to je prirodzené, že ľudia najskôr musia najskôr
myslieť na základné svoje potreby a až neskôr na životné
prostredie.
Ale životné prostredie je naša základná potreba, bez zdravého
vzduchu, vody a jedla sa nezaobídeme. Nehľadiac na to, že
veci sa neriešia len lineárne, t.j. len jedna po druhej, ale sú
štúdie, že investícia do zdravého životného prostredia
a výroby vie priniesť z dlhodobého hľadiska zisk.
Ale to by sme sa nesmeli pozerať na všetko cez optiku okamžitého
a osobného prospechu. Greenpeace je známa svojimi kampaňami
proti najvážnejším ekologickým problémom, ktoré sužujú našu
planétu. V súčasnosti sa celosvetovo, ale aj na Slovensku
venujeme najmä týmto témam: ochrana klímy, čistá a bezpečná
energia, toxické látky, ochrana pralesov, ochrana oceánov,
poľnohospodárstvo, mier a odzbrojenie.
Vy ste obhajcom zelenej energie. Slováci však v rámci
zvyšovania podielu zelenej energie doplatili na to v podobe veľkého
nárastu cien energií. Myslíte si, že toto je cesta?
Veľký nárast cien nebol spôsobený zvyšovaním podielu
zelenej energie, to si povedzme rovno, ale vysokou cenou distribúcie
a aj napríklad vysokými stratami v sieťach. Pravda je,
že dnes už obnoviteľné zdroje sú na Slovensku porovnateľne
drahé, ako je napríklad elektrina z Mochoviec. Záleží od
konkrétneho zdroja. Ak sa pozrieme na Európu, pokles energií v EÚ
majú na konte práve OZE. Slovensko sa momentálne uberá cestou
neekonomickej ťažby a spaľovania uhlia a podpory
nebezpečnej jadrovej energie.
Čítajte:
Novým riaditeľom Greenpeace Slovensko je Richard Fekete | Energie-portal.sk, 04.02.2014
Aj rôzna podpora uholných elektrární alebo poplatky do
Národného jadrového fondu práve ceny zvyšujú. Zároveň
nevyužívame svoj potenciál v úsporách energie, čo je
nesmierna škoda, pretože práve na tom by sme mohli nielen veľa
ušetriť, ale aj podporiť ekonomiku a zamestnanosť. Sú štáty,
v ktorých si vedeli nastaviť systém tak, aby to fungovalo
a smerovali do budúcnosti v rozvoji nových zelenších
technológií. My stále zostávame v minulom storočí a zubami
nechtami sa snažíme neposunúť vpred.
Môžete priblížiť tie úspory? Ako by sa mohli takto
vytvoriť nové pracovné miesta?
Greenpeace vypracoval už v roku 2012 program
Zelená
úsporám, ktorého cieľom bolo najmä
zatepľovanie domov a znižovanie energetickej spotreby.
Súčasťou návrhu bolo aj nielen to, koľko môžeme usporiť, ale
aj aké benefity by taký program mohol priniesť. Na podporu
programu mali byť využité práve príjmy z obchodovania
s emisiami skleníkových plynov v období rokov 2013 až
2020.
Vláda tak mohla podporiť vytvorenie okolo 10 000
pracovných miest, zlepšenie sociálnej situácie v približne
200 000 domácnostiach, zníženie spotreby primárnych zdrojov
energií o 3 - 4% a výrazné zníženie zaťaženia
životného prostredia.
Ak robíte investície do zatepľovania, samozrejme, že to
prináša prácu ľuďom, ktorí zatepľovania prakticky navrhujú
a realizujú. Takýto program už roky funguje v susednom
Česku, kde ročne vytvorí 19 000 pracovných miest. Ním sme
sa aj inšpirovali, peniaze od znečisťovateľov tak idú ako
príspevok domácnostiam, ktoré chcú zatepľovať a nie naspäť
do znečisťujúceho priemyslu, ako to vidíme často u nás.
Ďalším príkladom je Nemecko, kde takto vzniklo 200 000
pracovných miest.
Nedávno Jadrová energetická spoločnosť Slovensko
zverejnila
prieskum
o prípadnej novej jadrovej elektrárne v
Jaslovských Bohuniciach. Ľudia z okolia sa v ňom vyjadrili, že
nemajú s ňou problém. Predpokladám, že vy budete proti?
Slovensko ďalšiu jadrovú elektráreň rozhodne nepotrebuje. Už
elektrina z Mochoviec pôjde na vývoz. Vyzerá lákavo, že budeme
predávať energiu do zahraničia, ale treba si uvedomiť, že kým
zahraniční spotrebitelia dostávajú energiu, nám tu zostane
ekologická záťaž z elektrární. Zatiaľ neexistuje riešenie
pre jadrový odpad, budujú sa len dočasné sklady, zároveň každý
z nás platí v elektrine poplatok do Národného jadrového
fondu na vyraďovanie elektrární a nakladanie s odpadom.
Okrem toho, že vo fonde nie je stále dostatok prostriedkov,
tento poplatok vo vyvezenej elektrine nebude. To nie je fér. Naša
skúsenosť je, že ľudia elektráreň chcú, ale potom už
samozrejme nechcú mať záťaž spojenú s ukladaním odpadov.
Jadrová energetika však nie je len elektráreň, a keď bude
v lokalite ďalšia elektráreň, treba rátať aj s odpadmi.
Niektorí kritici spochybňovali aj samotný tento prieskum. Je
pre vás dôveryhodný?
To či je dôveryhodný alebo nie, neviem posúdiť. V každom
prípade si nemyslím, že to, ako momentálne funguje podpora
jadrovej energetiky nie je zdravé pre Slovensko. Ďalšie dotovanie
elektrárne, ktorú na svoju spotrebu nepotrebujeme, je nelogické
a zároveň je otázne, komu vlastne budeme tú elektrinu
vyvážať, keďže rovnaké plány má viacero krajín v Európe.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.