Ministerstvo hospodárstva vypracovalo tri nové vyhlášky, ktoré súvisia s energetickou efektívnosťou. Tieto právne úpravy predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie. Ako uvádza rezort, všetky vyhlášky boli vypracované na základe zákona 321/2014 o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Plnenie cieľov
Prvá legislatívna úprava určuje výpočet a
plnenie cieľov energetickej efektívnosti. Uvedený zákon totiž
ustanovuje v § 4 a 5 požiadavky na stanovenie a plnenie takzvaného
národného cieľa. Ide o úspory energie u konečného spotrebiteľa.
Ako uvádza rezort v dôvodovej správe, vyhláška
takisto upravuje zohľadnenie a výpočet úspor energie potrebných
pre plnenie cieľa u konečného spotrebiteľa, ktoré sú z hľadiska
požiadaviek smernice 2012/27/EU o energetickej efektívnosti v
určitých rovinách spotreby obmedzené iba na úsporu energie nad
rámec požiadaviek legislatívy Európskej únie.
„Úspory energie sa počítajú
kumulatívne, a preto každé z opatrení energetickej efektívnosti
má osobitne určenú životnosť úspor energie a spôsob
započítania životnosti. Národný indikatívny cieľ energetickej
efektívnosti sa vykazuje vo forme konečnej spotreby energie a vo
forme primárnej spotreby energie. Vyhláška ustanovuje prepočtové
koeficienty pre jednotlivé palivá,“
píše sa v materiáli.
Požiadavky na izoláciu
Druhá legislatíva sa týka technických požiadaviek
na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody.
Zákon o energetickej efektívnosti ustanovuje
požiadavky na túto izoláciu. Vyhláška stanovuje minimálnu
hrúbku izolácie pre potrubia a armatúry rozvodov tepla a teplej
vody.
Tá by mala dosahovať úsporu energie pri
zaizolovanom rozvode v porovnaní s rovnakým nezaizolovaným
rozvodom v intervale od 70 % do 95 %.
„Priemerná izolačná hrúbka bola
stanovená pre tepelnú vodivosť izolačného materiálu 0,035
W.m-1.K-1 pri teplote 0 °C,“ uvádza
ministerstvo hospodárstva.
Monitorovanie efektívnosti
Posledná vyhláška upravuje spôsob monitorovania
energetickej efektívnosti. Podľa rezortu používanie energie má
veľký podiel na spotrebu prírodných zdrojov v Európskej únii a
významný vplyv na životné prostredie. „Monitorovanie a
podporovanie energetickej efektívnosti predstavujú činnosti
výrazne prispievajúce k dosiahnutiu cieľov zníženia emisií
skleníkových plynov a k zníženiu závislosti od dovozu primárnych
energetických zdrojov,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Návrhom tejto legislatívy sa ustanovujú
podrobnosti o súbore údajov poskytovaných do monitorovacieho
systému energetickej efektívnosti, o zásadách a pravidlách
monitorovacieho systému, o spôsobe monitorovania údajov a
spracovaní informácií v monitorovacom systéme.
Všetky tri vyhlášky z dielne ministerstva
hospodárstva by mali nadobudnúť účinnosť od prvého novembra.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.