Retroaktivita cenových rozhodnutí ÚRSO

Kým novú vyhlášku o cenovej regulácii v elektroenergetike možno vykladať v súlade s ústavou, nové cenové rozhodnutia ÚRSO stanovujúce ceny za dodávku elektriny sú už problematickejšie. Z týchto rozhodnutí výslovne vyplýva, že regulujú ceny aj za spätné obdobie.

Skutkový stav

Dňa 10. 2. 2017 nadobudla účinnosť nová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví („ÚRSO“) č. 18/2017 Z. z. o cenovej regulácii v elektroenergetike („nová vyhláška“). Novou vyhláškou došlo k zrušeniu relatívne mladej vyhlášky ÚRSO č. 260/2016 Z. z. („pôvodná vyhláška“)¹.

Prijatie pôvodnej vyhlášky a z nej vychádzajúcich cenových rozhodnutí ÚRSO malo za následok výrazný nárast zálohových platieb za dodávku elektriny pre rok 2017 predovšetkým na strednom Slovensku.

V reakcii na negatívne ohlasy verejnosti predseda vlády Slovenskej republiky vyhlásil, že januárové faktúry za dodávku elektriny na rok 2017 nie sú záväzné a je možné ich ignorovať až do vystavenia nových faktúr, ktoré budú vychádzať z cien na rok 2016.

Uvedené vyhlásenie predsedu vlády Slovenskej republiky však nemalo oporu v zákone, a preto, v snahe dať mu právny základ, prijalo ÚRSO novú vyhlášku. V dôsledku zrušenia pôvodnej vyhlášky a prijatia novej vyhlášky sa majú niektoré ceny elektriny v roku 2017 vrátiť na úroveň roku 2016.

Zároveň začalo ÚRSO na prelome mesiacov február a marec 2017 vydávať dodávateľom elektriny nové cenové rozhodnutia podľa novej vyhlášky². Z predmetných cenových rozhodnutí vyplýva, že určujú maximálne ceny za dodávku elektriny domácnostiam a malým podnikom od 1. 1. 2017, teda aj za obdobie, keď ešte neboli účinné a keď platili predchádzajúce cenové rozhodnutia vydané na základe pôvodnej vyhlášky. Inými slovami, že nové ceny platia retroaktívne.

S retroaktivitou svojich cenových rozhodnutí sa ÚRSO vyrovnáva priamo v odôvodnení predmetných rozhodnutí, a to nasledovne:

„K obdobiu, na ktoré sa určujú ceny, úrad uvádza, že podľa vyhlášky č. 18/2017 Z. z. sa prvýkrát postupuje pri vykonávaní cenovej regulácie na rok 2017 (§ 46 ods. 1), pričom sa cenová regulácia vzťahuje na regulačné obdobie rokov 2017 až 2021. Z dôvodu zosúladenia rozhodnutia s touto vyhláškou úrad určuje ceny na celé regulačné obdobie, teda od 1. januára 2017 do 31. decembra 2021. Týmto úrad podľa § 14 ods. 11 zákona o regulácii využil svoje oprávnenie určiť v cenovom konaní podmienky uplatnenia ceny a zároveň naplnil svoju povinnosť vysporiadať sa s otázkou, či rozhodnutie nadobúda účinky ku dňu účinnosti pôvodného rozhodnutia (...) (ex tunc) alebo až vydaním nového cenového rozhodnutia (ex nunc).“

Právne posúdenie

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ÚRSO sa domnieva, že nová vyhláška platí retroaktívne od 1. 1. 2017, a preto bolo ÚRSO povinné rovnako svoje cenové rozhodnutia vydať so spätnou účinnosťou.

Uvedený postup, ako aj argumentáciu ÚRSO považujeme za nesprávne a protiústavné.

Účinnosť novej vyhlášky

Hlavným argumentom ÚRSO je prechodné ustanovenie § 46 ods. 1 novej vyhlášky, v ktorom sa uvádza, že „podľa tejto vyhlášky sa prvýkrát postupuje pri vykonávaní cenovej regulácie na rok 2017“.

Podľa nášho názoru však z predmetného (ani žiadneho iného) ustanovenia novej vyhlášky nevyplýva a ani nemôže vyplývať, že reguluje aj obdobie spred svojej účinnosti, teda pred 10. 2. 2017³. Hlavným dôvodom pre uvedený záver je, že by to znamenalo, že vyhláška je retroaktívna, čo by ju učinilo protiústavnou.

Uvedené vyplýva okrem iných aj z nasledovného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky: „V ústavnom poriadku Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z čl. 1 ústavy, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí a z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne porušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím by nevyhnutne dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by napríklad jeho konanie podľa platného práva v minulosti vyhlásila za protiprávne, resp. za právne neúčinné. To by teda znamenalo, že jednotlivé subjekty práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe, keď došlo k nemu, nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) a ex tunc posudzované ako protiprávne alebo právne neúčinné, s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv v minulosti (v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou)“⁴.

V ústavnom práve sa uplatňuje princíp, podľa ktorého v prípade, ak má právny predpis dva možné výklady, pričom jeden z nich je v súlade s ústavou (tzv. ústavokonformný výklad) a druhý nie, treba dať prednosť výkladu, ktorý je v súlade s ústavou. Vzhľadom na to, že prechodné ustanovenie § 46 ods. 1 novej vyhlášky sa podľa nášho názoru dá vykladať ústavokonformným výkladom, nie je nová vyhláška protiústavná ani retroaktívna.

Ústavokonformný výklad prechodného ustanovenia je taký, že nová vyhláška sa použije pri vykonávaní cenovej regulácie na rok 2017, avšak až odo dňa jej účinnosti, teda od 10. 2. 2017.

Neprípustnosť výkladu ÚRSO je očividný aj z toho dôvodu, že vedie k záveru, že od 1. 1. 2017 do 9. 2. 2017 regulovali tú istú právnu otázku dve rozdielne vyhlášky a dve rozdielne cenové rozhodnutia (keďže nová vyhláška ani cenové rozhodnutia nerušia – a ani nemôžu rušiť – pôvodnú vyhlášku a cenové rozhodnutia spätne).

Legitimita spätnej účinnosť cenových rozhodnutí ÚRSO

Z uvedeného vyplýva, že ÚRSO nemalo legitímne dôvody na určenie spätnej účinnosti svojich cenových rozhodnutí.

Taktiež je veľmi sporné odôvodnenie ÚRSO, podľa ktorého ÚRSO využíva svoje oprávnenie a zároveň povinnosť vyrovnať sa s otázkou účinnosti svojich cenových rozhodnutí, keďže zo žiadneho právnemu predpisu (ani z ustanovenia § 14 ods. 11 zákona o regulácii⁵, na ktoré ÚRSO odkazuje) žiadna takáto povinnosť ani právo ÚRSO nevyplýva.

Záver

Z uvedených dôvodov považujeme cenové rozhodnutia ÚRSO za protiústavné, a teda napadnuteľné prostredníctvom riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Novú vyhlášku možno vykladať iba tak, že je účinná od 10. 2. 2017, inak nie je v súlade s ústavou.

Mgr. Mária Sadloňová
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o.

1 Vyhláška č. 260/2016 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike.

2 Dostupné na <www.urso.gov.sk>.

3 Napokon, pôvodná vyhláška obsahuje rovnaké ustanovenie : „Podľa tejto vyhlášky sa prvýkrát postupuje pri vykonávaní cenovej regulácie na rok 2017“.

4 Nález č. PL. ÚS 36/1995.

5 Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.