Martin Ondko: Regulátor novou vyhláškou premrhal šancu

Nová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o regulácii v elektroenergetike nepomôže trhu s elektrinou. Na Slovensku stále chýba ucelená stratégia podpory obnoviteľných zdrojov či investícií v elektroenergetike, čo má za následok aj neporiadok v cenách.

Regulačný úrad vo svojej navrhovanej vyhláške premrhal šancu zjednodušiť pravidlá hry na trhu s elektrinou. V rozhovore pre Energo to tvrdí Martin Ondko, šéf dodávateľskej spoločnosti Magna EA.

Ako vo všeobecnosti hodnotíte novú vyhlášku ? prinesie sektoru viac pozitív či negatív?

Návrh vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike je už tradične, každoročne opakujúcim sa dokumentom, ktorý mnohých prekvapí. Prekvapí najmä odvahou navrhovateľa uviesť nové prvky do regulácie v časti cenotvorby v monopolných činnostiach, v časti podpory obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla, ale aj v časti regulácie nemonopolných činností.

Okrem odvahy pri nových prvkoch sa nedá nevšimnúť si aj odvahu na formulácie o koeficientoch typu „k", ktoré sa určia úradom.

Znamená to, že podľa vás nie je dostatočne konzistentná s predchádzajúcim predpisom?

Vyhláška každoročne reaguje na vývoj v predchádzajúcich obdobiach, žiaľ, táto na niektoré nereaguje. Reaguje na chyby z minulosti pri podpore OZE. Žiaľ, robí to násilným spôsobom, keď od 1. 7. 2013 sa menia ceny podpory už pred rokom stanovenej na rok 2013.

Obávam sa, že SR bude na strane žalovanej strany účastníkom ďalších sporov. Ako keby navrhovateľ nepoznal reálny život a náročnosť príprav investičných projektov, vzťahov s bankami, verejnou správou a tak ďalej. Zmena pravidiel počas zápasu nikdy nie je dobrá.

To sa vás však až tak nedotýka, keďže obchodujete s dodávkou energií.

Ako zástupcu dodávateľa energií ma trápi aj to, že vyhláška nereaguje na skúsenosti z trhu a naďalej trvá na regulácii aj nemonopolných činností, t. j. ceny komodít pre domácnosti a tzv. malé podniky.

O opodstatnenosti regulácie malých podnikov som už v minulosti s kompetentnými komunikoval, keď som poukazoval na to, že takúto podporu získavajú aj krčmy, erotické salóny, zlé pizzerie, kam nechodia zákazníci ? do tých dobrých zákazníci chodia, zvyšujú spotrebu elektriny a prekročením hranice 30 MWh sa dostávajú do inej kategórie práve vďaka svojim kvalitným službám.

Navyše, treba povedať, že celá úvaha o pomoci malým podnikom je sčasti nevykonateľná. Regulácia sa vzťahuje na odberateľa. Dodávatelia nemajú povinnosť skúmať, koľko má ten ktorý odberateľ odberných miest. Ako teda majú posúdiť, či niekto je, alebo nie je malý podnik?

To však nie je novinka. Ovplyvní nová vyhláška výrazným spôsobom doterajší obchod s elektrinou?

Navrhovateľ vyhlášky premrháva príležitosť zjednodušiť pravidlá hry a odstrániť reguláciu tam, kde byť nemusí. Dnešné ceny komodít tvoria už takmer len 30 % celkovej ceny dodávky, kým v minulosti to bolo viac ako 50 %.

Tento postup vyvoláva medzi dodávateľmi znižovanie konkurenčného prostredia a v konečnom dôsledku škodí aj odberateľom. Aktivity dodávateľov budú u regulovaných odberateľov stagnovať a obchodu s elektrinou to rozhodne nepomôže.

Urýchli vyhláška pohyb na trhu s elektrinou, hlavne zmenu dodávateľa?

Vyhláška nezvýši pohyb na trhu, skôr ho naďalej konzervuje. Pokles doplatkov pri obnoviteľných zdrojoch a zvýhodňovanie len malých riešení je síce správnym, ale už neskorým krokom. 

Aktivity pri podpore malých zdrojov na rodinných domoch by sa rozvíjali rýchlejšie, keby regulácia ceny v domácnostiach nebrzdila aktivity dodávateľov. Je to náročná téma, možno v nej cítiť apel na sociálne istoty, ale pravdou je, že jej riešenie nám už premrhané desiatky miliónov eur z podpory z minulých rokov na zelených slovenských lúkach nevráti.

Európska komisia vyčíta štátu, že cenotvorba u nás nie je dostatočne transparentná, čo má vplyv aj na ceny elektriny. Súhlasíte?

Nedá sa nesúhlasiť s tým, čo čísla z porovnávania jednotlivých krajín potvrdzujú. V oblasti komodity sú nákupné ceny v okolitých krajinách porovnateľné, avšak u regulovaných odberateľov sú predajné ceny najnižšie. Tu sme sociálni.

V oblasti poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny, a to nielen distribučných, sú naše predajné čísla vyššie. Niekde sa v minulosti stala chyba.

Čo by pomohlo k tomu, aby sa znížila regulovaná časť ceny elektriny?

Predovšetkým transparentnosť. Neviem, ako je možné, že aj dnes sa v cenových rozhodnutiach vyskytujú ustanovenia typu: „na žiadosť regulovaného subjektu sa „X? nezverejňuje?. Alebo už spomenutý „koeficient „K? stanoví Úrad?.

Ale nie je to len o regulácii. Transparentne sa malo postupovať aj pri stanovovaní podmienok pri podpore OZE, spravovaní distribučných i prenosových trás, správe informačných systémov subjektov vykonávajúcich monopolné činnosti atď. V najbližšej dobe sa dá očakávať transparentnosť pri zavádzaní IMS.

Vo vyhláške sa okrem iného zavádzajú práve nové stropy pre investičné náklady distribučných spoločností. Prinesie to podľa vás želaný efekt zníženia sieťových poplatkov?

Toto je téma pre distribútorov, ale obávam sa, že v dobe pohybu podielov na majetku týchto spoločností je to tiež len oneskorená reakcia a možno potvrdenie premrhaných príležitostí. Ak zoberieme do úvahy kondíciu jednotlivých distribútorov z pohľadu technologickej výkonnosti a nie z pohľadu ekonomických výsledkov, tak hodnotenie nie u všetkých dopadne dobre.

Pravdou je, že sa dosiahol určitý pokrok, ale od dobrého je to ďaleko. V súčasnosti všetci dodávatelia držia palce jednej z troch veľkých distribučných spoločnosti pri implementácii informačného systému. Prípadné zlyhanie poškodí celý trh a stanovenie investičných stropov... Nerozumiem.

Osobitnou kapitolou je podpora OZE. Regulátor vo vyhláške výrazne znížil podporu týchto zdrojov. Je to podľa vás adekvátne?

Žiaľ, už je asi neskoro. Podľa vyjadrení distribučných spoločností je v podpore OZE deficit asi 50 miliónov eur. Preto ma veľmi prekvapilo zníženie taríf za prevádzku systému od 15. 4. pre východné a západné Slovensko a od 16. 4. pre stredné Slovensko o 3 eurá za MWh.

Okrem toho, že už rozdiel v dátumoch nesvedčí o koncepčnom prístupe, problémom je, že deficit bude teda ešte väčší. Je pravdou, že noviny mohli písať o znížení cien elektriny, že naše informačné systémy bojovali s nejednotnosťou dátumov a originálnosťou zavádzania zmien nie k 1. dňu mesiaca.

Pravdou však je, že koncepčne sa nič nevyriešilo a systém podpory OZE je dnes akoby oddelený od reálneho trhu s elektrinou a elektrina z OZE je najmä nositeľom doplatkov a dotácií. A dotácie, tak ako v každom odvetví, trhu škodia, eliminujú súťaživosť a deformujú obchodné prostredie.

Na druhej strane sa zavádza podpora pre výrobu elektriny z hutníckych plynov, čo vyplýva z memoranda, ktoré podpísala vláda s U.S. Steel. Je podľa vás správne, že štát ide firmu podporovať na úkor OZE?

Ak štát niekomu pridá, tak niekomu uberie. Ak niekomu ustúpi, iní budú musieť zaplatiť viac. Pravdou je, že napr. v Nemecku je celá podpora OZE na domácnostiach a nie na firmách. Príjmy občana SR a nemeckého občana sú však značne rozdielne. Chýba nám koncepcia rozdelenia záťaže na prevádzku siete, na jednotlivé typy odberateľov a, žiaľ, naša energetika je často nástrojom na riešenie politickej alebo sociálnej agendy.

Zvládol štát stratégiu podpory OZE?

To sa nedá povedať. Ale pravdou je, že aj v iných krajinách Únie to nezvládli a dnes nevedia, čo s tým. Klasické elektrárne sa zatvárajú, ceny padli pod hranicu výrobných nákladov. Predpokladám, že trendom do budúcna bude „podpora elektriny NEvyrobenej z OZE a KVET“. Je to Kocúrkovo.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.