Nové vyhlášky ÚRSO rozvírili vody prakticky vo všetkých energetických odvetviach.
Článok vyšiel v mesačníku
Energo 2013/06.
Pripomienky k predpisom, ktoré určujú ceny v plynárenstve, tepelnej energetike a elektroenergetike, sa na úrad valili zo všetkých strán. Najväčšia "predletná" téma ešte nie je uzavretá. Všetko však nasvedčuje tomu, že po schválení vyhlášok neostane v našej energetike kameň na kameni.
Nová vyhláška o regulácii v plynárenstve rozhodne nepotešila alternatívnych dodávateľov. Predpis totiž už počíta s vyššími vstupnými poplatkami za prepravu plynu z Česka, respektíve Rakúska. Pre pološtátny plynovod eustream to bude znamenať, že zaznamená vyššie zisky. Objem prepravy smerom zo západu na východ totiž v ostatnej dobe výrazne rastie.
Za stúpajúcim trendom dovážať komoditu práve cez Rakúsko či Česko je aj aktivita alternatívnych dodávateľov na trhu. Tí využívali nižšie poplatky, aby podliezali cenu hlavného hráča na trhu – SPP.
Keď sa k tomu pridala aj aktivita zahraničných prepravcov, tlak v plynovode zo západu začal enormne narastať. „Dokonca bol blízko reálny stav, že sa smer toku plynu z tohto dôvodu zmení a plyn začne tiecť opačným smerom, t. j. zo západu na východ,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie zvýšiť poplatky predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
Výsledkom je, že alternatívni dodávatelia v niektorých prípadoch budú musieť svojim klientom zdražieť plyn. Ak, samozrejme, v kontrakte nie je podmienka o tom, že zvýšené náklady ponesie samotná dodávateľská firma. V takom prípade utrpia marže alternatívcov.
Domácnosti a malé podniky by mali dostať lacnejší plyn
Regulátor však zasiahol aj do biznisu hlavného dodávateľa plynu na Slovensku. Nová vyhláška počíta s tým, že sa zmení pomer výpočtu koncovej ceny pre domácnosti a malé podniky.
Doteraz bol mechanizmus nastavený v pomere 80 percent v prospech dlhodobého kontraktu medzi SPP a Gazpromom a zvyšok tvorila priemerná cena na krátkodobých trhoch. Po novom už takzvaná spotová cena získa váhu až 30 percent a zmluva s Rusmi bude do vzorca vstupovať už len do výšky 70 percent.
Regulačný úrad si od toho sľubuje nižšie ceny plynu pre regulovaný segment, nakoľko na burze sú výhodnejšie ceny plynu.
Výhrady z Bruselu ignoruje
Cenové stropy v segmente domácností a malých podnikov tak naďalej ostávajú, čo podľa viacerých analytikov a firiem nie je správne. A neozývajú sa len hlasy zo Slovenska, ale aj z Bruselu.
Európska komisia vo svojej správe upozornila práve na zbytočnú reguláciu v segmente malých podnikov, ktorú regulačný úrad zaviedol od januára tohto roka potom, čo ju vlani na 12 mesiacov zrušil. Komisia vo svojej správe konštatuje, že úrad zasahuje do cien v rozpore s jej nariadením.
A hoci sa regulátor bráni tým, že cenové stropy zaviedol, lebo vlani pre dereguláciu narástli ceny pre malé podniky, Brusel očakáva zmenu. „Komisia očakáva, že členské štáty sa odporúčaniami budú riadiť a bude ich napĺňanie dôsledne monitorovať,“ odkázal hovorca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik. Faktom ostáva, že ÚRSO odporúčanie vo svojej vyhláške ignoruje.
Teplári hromžia
Pozitívne reakcie neodzneli ani k vyhláške úradu k regulácii v tepelnej energetike. Asi za najväčšie zásahy sa dajú považovať obmedzenia investícií teplárov do infraštruktúry a stropy na nákup emisií.
Výsledkom zrejme bude, že teplárenské spoločnosti prestanú obnovovať rozvodné siete tepla v záujme ochrany svojich ziskov. Nižšia cena tepla tak bude mať za následok zastavenie investícií do modernizácie, čo zasiahne najmä dodávateľské firmy.
Predseda Zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný sa už nechal počuť, že takýto postup úradu bude mať za následok zrejmé prepúšťanie v spoločnostiach, ktoré pre teplárov dodávali nové technológie a infraštruktúru.
Obmedzenie emisií
Nemalé problémy môžu teplárom spôsobiť aj stropy na nákup emisných povoleniek. Úrad im totiž podľa novej vyhlášky uzná len 50 percent z nákladov, ktoré spoločnosti vynaložia na nákup emisií.
Tu treba podotknúť, že na Slovensku funguje ešte stále veľa teplární na fosílne palivo, ktoré najviac zaťažuje atmosféru vypúšťaním CO2. Práve tieto firmy si musia nakupovať povolenky v systéme ETS, čo nestojí málo peňazí. Hoci momentálne sa cena povoleniek pohybuje na nízkej úrovni, Brusel, po nevydarenom jarnom pokuse vytlačiť ich hodnotu nahor, už opäť pripravuje opatrenie, aby emisie zdraželi.
Výsledkom bude, že teplárom budú rásť náklady, ktoré okrešú ich zisky. „Nikto nemôže spochybniť fakt, že teplo z fosílnych palív nie je možné vyrobiť inak ako spálením týchto palív za prítomnosti kyslíka. Preto vznik CO2 je nevyhnutným dôsledkom použitia fosílneho paliva ako zdroja energie,“ tvrdí senior manažér teplárenskej spoločnosti Dalkia Jozef Legény.
Regulačný úrad pritom svoje rozhodnutie obhajuje tým, že koná v prospech odberateľov tepla a náklady na znečisťovanie prostredia by mali niesť rovnako tak výrobcovia, ako aj spotrebitelia tepla.
Distribučné spoločnosti dostanú stropy tiež
Asi najväčšiu polemiku vzbudzuje nová vyhláška ÚRSO o regulácii v elektroenergetike. Už niekoľko mesiacov prebieha v sektore búrlivá debata o cenách elektriny pre priemysel, ktorá je na Slovensku vôbec jedna z najvyšších v rámci Európskej únie.
Sú za tým hlavne vysoké sieťové poplatky, ktoré tvoria viac než polovicu koncovej ceny pre odberateľov. Na ich výšku napokon upozornil aj Brusel, pričom označil cenotvorbu za netransparentnú, respektíve málo prehľadnú.
Regulátor dal však jasný signál: pracujeme na tom, aby sme poplatky znížili. Jedným z prvých krokov, ktoré obsahuje vyhláška, má byť aj zavedenie stropu pre náklady distribučných spoločností. Obmedzenie by malo priniesť väčšiu súťaž pri investíciách monopolov do elektrizačnej sústavy a zníženie nákladov, čo by sa v konečnom dôsledku malo prejaviť aj na nižších faktúrach pre spotrebiteľov.
Aj tento krok však zrejme bude mať aj svoje mínus. Odborníci upozorňujú na to, že naša sieť je zastaralá a potrebuje investície, zatiaľ čo nová vyhláška môže spoločnosti úplne demotivovať k modernizácii.
Obnoviteľné zdroje čaká stop
Asi najväčší úder dostali od regulačného úradu výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a to najmä bioplynové stanice. Asociácia firiem, ktoré investovali do projektov milióny eur, upozorňuje ÚRSO na to, že nová vyhláška je pre firmy likvidačná.
Regulátor totiž pre bioplynové stanice opäť znížil podporu prostredníctvom výkupných cien. Od začiatku roku je to už druhý zásah a firmy volajú, že tentokrát ide o definitívny knock-out.
Výkupná cena totiž za ostatné obdobie klesla až o štvrtinu, s čím projektanti bioplynových staníc nepočítali. Takmer 30 firiem tak zrejme krachne. „Projekty nedokončíme, pretože sa neoplatia,“ zhrnul stručne šéf Asociácie bioplynových staníc Slovenska Jozef Zolnay.
Rozhodnutie ÚRSO tak dostane spoločnosti do miliónových strát. A netešia sa ani investori do geotermálnej energie, vetra či ďalších obnoviteľných zdrojov.
Dôvod, prečo tak úrad robí, je pritom pochopiteľný. Práve obrovský boom obnoviteľných zdrojov na Slovensku – ale aj v celej Európe – spôsobuje obrovský tlak na cenu elektriny.
Treba však povedať, že opatrenia ÚRSO prichádzajú dosť neskoro. Tarifa za prevádzkovanie systému, do ktorej sa započítava aj podpora pre OZE, už stihla vyskočiť, čo cítia najmä priemyselné podniky. Navyše, v systéme sú ešte stále deficity, ktoré môžu na cenu ešte zatlačiť.
Namiesto OZE dostanú podporu oceliari
Celú situáciu ohľadom tarify za prevádzkovanie systému skomplikoval aj záväzok vlády voči košickým železiarňam U.S. Steel. Do poplatku sa totiž bude po novom započítavať aj podpora za elektrinu, ktorá sa bude vyrábať z hutníckych plynov.
Práve vďaka tejto podpore ostal americký akcionár v Košiciach a zaručil sa za viac než 10-tisíc pracovných miest. Odberatelia tak zaplatia 15 miliónov ročne za zdroj, ktorý nemá zo zelenou energiou nič spoločné. Práve naopak, oceliarne na východe sú vôbec najväčším znečisťovateľom ovzdušia na Slovensku. Všetko má však svoju cenu, a zamestnanosť na východnom Slovensku tentoraz musela ustúpiť akejkoľvek ďalšej podpore obnoviteľných zdrojov v záujme udržanie ceny elektriny na ekonomicky rozumnej úrovni.
Výnimkou ostávajú azda len malé slnečné zdroje na strechách domov. Tu však štát plánuje využiť na ich podporu eurofondy, takže by nemali ohroziť faktúry pre odberateľov.
Na prvý pohľad je evidentné, že ÚRSO spolu s vládou nie celkom zvládol nastavenie systému. Na ich obhajobu však treba povedať, že podobný problém vládne napríklad aj v Nemecku. Práve rozhodovanie v najväčšej ekonomike na starom kontinente do veľkej miery ovplyvňuje aj naše prostredie, energetiku nevynímajúc. Výsledkom je, že hoci na trhoch je momentálne cena elektriny na rekordne nízkej úrovni, naši odberatelia si neužívajú. Žiaľ, podľa prvých signálov zo sektora to vyzerá tak, že nová vyhláška v záujme zlepšenia situácie prinesie veľa obetí.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.