Rada rokovala o smernici o energetickej účinnosti

Komisia návrh predložila v júni 2011 s tým, že doterajší 9% výsledok EÚ v otázke zvyšovania energetickej účinnosti je žalostný, predpokladajúc, že samotné prijatie smernice má potenciál zmeniť reálny stav v jednotlivých členských štátoch (viac tu). Výsledná norma by mala byť ľahšie vymáhateľná ako jej "predchodkyňa", smernica č. 2004/8 a č. 2006/32, a súčasne by mala byť v súlade tak so všeobecnou stratégiou EÚ Európa 2020, tak aj s novým akčným plánom pre energetickú účinnosť (viac tu).

Spotreba energie v EÚ by sa mala oproti referenčnému roku 1990 znížiť o 368 Mtoe (do roku 2020, čím by mal byť naplnený dlhodobý zámer EÚ znížiť spotrebu energie v Únii ako celku o 20%).

Výbor ENVI Komisiu v jej zámere bezvýhradne podporuje, resp. v mnohých ohľadoch vyžaduje ešte prísnejšiu normu, ako Komisia pôvodne navrhla (viac tu).

Kľúčové a sporné body

Rada sa sporí najmä o spôsob, akým dosahovať energetickú účinnosť (článok 3 návrhu) – či vychádzať z energetického potenciálu použitých zdrojov (čo podporuje Komisia), z doterajšej finálnej spotrebe energie (podľa smernice č. 2006/32), alebo či uvedené ciele nerelativizovať faktormi typu (zmeny) rastu HDP či zohľadnením skutočnosti, že rôzne sektory ekonomiky majú rôzne energetické nároky (čo podporujú hlavne zamestnávatelia naprieč sektormi - BusinessEurope, Eurochambres).

Členské štáty sa obávajú, že nová smernica bude pre ne (a subjekty, ktoré na ich území pôsobia) znamenať nezanedbateľné náklady. Preto uvažujú aj o zmene referenčného roku (namiesto roku 1990 by sa pre výpočet 20% úspor energií použil rok iný).

Predmetom sporov je aj článok 6 návrhu, resp. otázka, či medzi úspory podľa novej smernice nezapočítavať tiež tie, ktoré boli zrealizované 2 roky pred vstupom normy do platnosti, a článku 10 týkajúce sa kombinovanej výroby tepla a elektriny a diaľkového vykurovania (napr. Francúzsko, Španielsko a Portugalsko z neho údajne požadujú výnimku).

Na druhú stranu je Rada (hoci s výnimkou množstva nových členských štátov) naklonená požiadavke, aby verejné orgány boli povinné renovovať každý rok aspoň 3% plochy budov, ktoré využívajú (článok 4 návrhu), a tým znižovať spotrebu energie, ak pôjde o priestory vo vlastníctve centrálnych vlád (túto variantu navrhlo v decembri 2011 už poľské predsedníctvo).

Nové členské štáty sú ochotné na uvedenú požiadavku pristúpiť len za predpokladu, že budú mať na požadované akcie dostatok prostriedkov. Preto požadujú adekvátne reinterpretáciu, napr. úpravu rozhodnutia č 406/2009 "o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020".

Pozícia ČR

Za Českú republiku sa k návrhu už pred časom vyjadril Zväz priemyslu a dopravy, ktorý je k nemu skôr skeptický. Obáva sa zníženia konkurencieschopnosti podnikov, zvýšenia transakčných nákladov a zbytočnej byrokracie.

Predpokladaný ďalší vývoj

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.