Pulz energetiky: Nová vyhláška o cenovej regulácii v teplárenstve

Koncom júla 2013 vošla do účinnosti nová vyhláška o cenovej regulácii v teplárenstve. Teplári ešte pred jej schválením upozorňovali na narastajúcu reguláciu, ktorá negatívne ovplyvní toto odvetvie.

Odborníkov v oblasti energetiky a priemyslu sme sa preto spýtali ako vnímajú nové pravidlá, ktoré zavádza aktuálna vyhláška v teplárenstve.

Z 9 doručených odpovedí jednoznačne vyplýva, že všetkých deväť oslovených osôb nesúhlasí s novou vyhláškou v teplárenstve.

OTÁZKA: Súhlasíte s výsledným znením Vyhlášky č. 222/2013 ÚRSO z 11. júla 2013, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike?

Martin Baláž, advokátsky koncipient Dvořák Hager & Partners – NIE

Negatívne pôsobí predovšetkým fakt, že nová vyhláška nadobúda účinnosť uprostred regulačného obdobia. Zároveň možno očakávať pokles investícií do infraštruktúry, nakoľko sa obmedzujú oprávnené náklady na investície súvisiace s regulovanou činnosťou. Zároveň sa obmedzuje aj rozsah ekonomicky oprávnených nákladov, najmä na nákup emisných kvót, takže v konečnom dôsledku za ne výrobca tepla zaplatí viac. Práve systém emisných kvót má motivovať k zvýšeniu efektivity výroby tepla, avšak zvyšovanie nákladov a obmedzovanie investícií trhu neprospeje.

Jaroslav Fic, predseda predstavenstva Bukóza Holding – NIE

Roman Jurika, vedúci odboru energetiky Istrochem Reality, a.s. – NIE

Rozsah cenovej regulácie v § 2 by mal vymedziť, že cenová regulácia sa vzťahuje len na výrobu, distribúciu a dodávku tepla pre chráneného odberateľa (tak ako v elektroenergetike a plynárenstve) domácnosti, školy, nemocnice, domovy dôchodcov a pod. Úrad nemá právo regulovať výrobu, distribúciu a dodávku tepla v oblasti priemyslu, poľnohospodárstva a všade tam, kde nie je teplo určené pre chráneného odberateľa. Nie každá výroba a dodávka tepla je pre odberateľa tepla monopolná.

Jozef Legény, senior manažér pre vzťahy so štátnou správou, Dalkia a.s. – NIE

Dobrá regulácia je jednoduchá regulácia, ktorá umožňuje inovácie v sektore. Vzhľadom na vysoko konkurenčné prostredie v sektore by zákazníkom najviac prospela regulácia stanovením maximálnej tzv. konkurenčnej ceny bez obmedzovania jej vnútornej štruktúry, napríklad na úrovni dosahovanej 35-40% z celkového objemu predaja tepla resp. na úrovni úplných nákladov štandardizovanej malej domovej kotolne. Súčasnú a minulú komplikovanú a niekoľkostupňovú reguláciu ceny tepla považujem z dlhodobého hľadiska za hlavnú príčinu rastu cien tepla, pretože neumožňuje prijímať optimálne investičné, prevádzkové a organizačné rozhodnutia.

Ladislav Lipták, prevádzkový riaditeľ, Hriňovská energetická – NIE

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.