Veľký prelom pre jadrové fúzne reaktory. No stále dekády od uplatnenia | ENERGIE-PORTAL.SK
VSE
VSE
Belimo

Veľký prelom pre jadrové fúzne reaktory. No stále dekády od uplatnenia

Vedcom sa prvýkrát v histórii podarila fúzna reakcia, ktorej výsledkom je viac získanej než dodanej energie.

Veľký prelom pre jadrové fúzne reaktory. No stále dekády od uplatnenia

Foto: Depositphotos

Vedeckým svetom tento týždeň zarezonovala informácia o dôležitom pokroku v oblasti jadrovej fúzie. Po prvýkrát v histórii vraj vyprodukoval fúzny reaktor na krátky čas viac energie, než bolo dodanej na vstupe.

Jadrová fúzia sa považuje za sľubnú technológiu budúcnosti. Funguje na podobnom princípe ako výroba elektriny z jadra, teda je prakticky bezemisná, navyše bez produkcie nebezpečného jadrového odpadu. Háčik je však v tom, že za sľubnú sa označuje už desiatky rokov, no stále bez reálneho komerčného uplatnenia v praxi.

Vedcom z National Ignition Facility v kalifornskom Lawrence Livermore National Laboratory sa podarilo laserom, nesúcim približne 2 MJ energie, iniciovať fúznu reakciu v dvoch malých palivových článkoch, pozostávajúcich z izotopov vodíka. Uvoľnené atómy sa premenili na plazmu, pričom sa uvoľnila energia v objeme 3 MJ.

Hoci ide o povzbudivý výsledok a historicky prvú reakciu s kladnou energetickou bilanciou, prílišné oslavy nie sú na mieste.

Ako prvé atómovky pred 80 rokmi

Fúzny reaktor ako celok totiž nevyprodukoval prírastok energie. Na realizovanie fúznej reakcie je potrebné najskôr dodať desiatky MJ elektriny zo siete, premeniť ich na laserové lúče a nasmerovať do jadra reaktora. Reakcia sa odohráva v maličkom palivovom článku, trvá pár miliardín sekundy a môže sa opakovať každých šesť hodín. To nestačí na praktické uplatnenie technológie.

“Čistý prírastok energie je výrazný míľnik. Ale znamená to iba to, že fúzia sa v súčasnosti nachádza asi na takej úrovni, na ktorú Fermi (tvorca prvého jadrového reaktora) posunul štiepnu reakciu pred 80 rokmi,” myslí si Ian Lowe, profesor fyziky na Griffith univerzite v Austrálii.

“Obrovský technický problém predstavuje udržanie plazmovej hmoty pri teplote niekoľko miliónov stupňov, aby mohla prebehnúť fúzia a zároveň sa uvoľnil dostatok tepla. Zatiaľ som stále nevidel fúzny reaktor, ktorý by to dokázal,” uviedol pre magazín Live Science.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Aké povinnosti treba splniť pri pripájaní domácej fotovoltiky? (PRÁVNY POHĽAD)

Aké povinnosti treba splniť pri pripájaní domácej fotovoltiky? (PRÁVNY POHĽAD)

Advokátka Sylvia Berová z Eversheds Sutherland vysvetľuje, aké náležitosti treba splniť pri pripájaní domácej fotovoltiky, resp. malého zdroja na výrobu elektriny.

Ako ďalej s lokálnymi zdrojmi v roku 2024? (PRÁVNY POHĽAD)

Ako ďalej s lokálnymi zdrojmi v roku 2024? (PRÁVNY POHĽAD)

Advokáti vysvetľujú, ako bude prebiehať pripájanie lokálnych zdrojov.

Spájajú výrobu elektriny a poľnohospodárstvo. Ako u susedov funguje agrovoltika

Spájajú výrobu elektriny a poľnohospodárstvo. Ako u susedov funguje agrovoltika

Na poliach umiestnili obojstranné solárne panely kolmo. Vďaka orientácii na východ a západ produkujú viac elektriny v čase ranných a večerných špičiek.