VSE
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Veľký prelom pre jadrové fúzne reaktory. No stále dekády od uplatnenia

Vedcom sa prvýkrát v histórii podarila fúzna reakcia, ktorej výsledkom je viac získanej než dodanej energie.

Veľký prelom pre jadrové fúzne reaktory. No stále dekády od uplatnenia

Foto: Depositphotos

Vedeckým svetom tento týždeň zarezonovala informácia o dôležitom pokroku v oblasti jadrovej fúzie. Po prvýkrát v histórii vraj vyprodukoval fúzny reaktor na krátky čas viac energie, než bolo dodanej na vstupe.

Jadrová fúzia sa považuje za sľubnú technológiu budúcnosti. Funguje na podobnom princípe ako výroba elektriny z jadra, teda je prakticky bezemisná, navyše bez produkcie nebezpečného jadrového odpadu. Háčik je však v tom, že za sľubnú sa označuje už desiatky rokov, no stále bez reálneho komerčného uplatnenia v praxi.

Vedcom z National Ignition Facility v kalifornskom Lawrence Livermore National Laboratory sa podarilo laserom, nesúcim približne 2 MJ energie, iniciovať fúznu reakciu v dvoch malých palivových článkoch, pozostávajúcich z izotopov vodíka. Uvoľnené atómy sa premenili na plazmu, pričom sa uvoľnila energia v objeme 3 MJ.

Hoci ide o povzbudivý výsledok a historicky prvú reakciu s kladnou energetickou bilanciou, prílišné oslavy nie sú na mieste.

Ako prvé atómovky pred 80 rokmi

Fúzny reaktor ako celok totiž nevyprodukoval prírastok energie. Na realizovanie fúznej reakcie je potrebné najskôr dodať desiatky MJ elektriny zo siete, premeniť ich na laserové lúče a nasmerovať do jadra reaktora. Reakcia sa odohráva v maličkom palivovom článku, trvá pár miliardín sekundy a môže sa opakovať každých šesť hodín. To nestačí na praktické uplatnenie technológie.

“Čistý prírastok energie je výrazný míľnik. Ale znamená to iba to, že fúzia sa v súčasnosti nachádza asi na takej úrovni, na ktorú Fermi (tvorca prvého jadrového reaktora) posunul štiepnu reakciu pred 80 rokmi,” myslí si Ian Lowe, profesor fyziky na Griffith univerzite v Austrálii.

“Obrovský technický problém predstavuje udržanie plazmovej hmoty pri teplote niekoľko miliónov stupňov, aby mohla prebehnúť fúzia a zároveň sa uvoľnil dostatok tepla. Zatiaľ som stále nevidel fúzny reaktor, ktorý by to dokázal,” uviedol pre magazín Live Science.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.