Požiadavky na energetické vlastnosti budov sa po roku 2015 zmenili

Do konca roka 2015 platili požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov stanovené v STN 73 0540-2: 2012 pre nízkoenergetickú úroveň výstavby.

Požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti budov sa sprísňujú od 1. 1. 2016 s cieľom zabezpečiť efektívnejšiu tepelnú ochranu konštrukcií a budov na úrovni ultranízkoenergetickej výstavby.

Táto úroveň tepelnotechnických vlastností budov už rešpektuje podmienky nákladovo optimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov definované Smernicou č. 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov.

O zmenách v požiadavkách na tepelnotechnické vlastnosti budov informoval na konferencii VYKUROVANIE 2016 Ing. Ivan Chmúrny, PhD. z Katedry konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU Bratislava.

Tepelnotechnické požiadavky na stavebné konštrukcie a budovy, teda na stavebnú podstatu budovy, vymedzuje STN 73 0540-2: 2012. Stanovuje požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií pomocou tepelného odporu R v m².K/W alebo súčiniteľa prechodu tepla U vo W/(m².K). Tieto sú stanovené rovnako pre novú výstavbu a obnovu budov.

Či už ide významnú obnovu definovanú zákonom 300/2012 Z. z. alebo hĺbkovú obnovu podľa zákona 321/2014 o energetickej efektívnosti. Požiadavky sú stanovené na nové budovy. Musia ich splniť aj obnovované budovy, pokiaľ je to funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné.

„V praxi to niekedy vyvoláva otázky, kedy a ako uplatniť tento článok normy. Ak nastanú funkčné alebo technické dôvody, ktoré neumožňujú splniť normalizovanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla, potom sa musia plniť aspoň maximálne hodnoty súčiniteľa prechodu tepla,“ konštatuje Chmúrny.

Požiadavky STN 73 0540-2: 2012

Tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií na úrovni ultranízkoenergetickej výstavby vo W/(m².K) - Požiadavky na hodnoty U v STN 73 0540-2: 2012 po roku 2015 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke

Tieto hodnoty sa zaviedli v roku 2012, po dátume nadobudnutia platnosti STN 73 0540-2.

Výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov sa uskutočnil nadväzne na Delegované nariadenie Komisie č. 244/2012 zo 16.1.2012, ktorým sa dopĺňa smernica EP a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov vytvorením rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov.

SR mala povinnosť výsledky výpočtov reportovať EK v máji 2013.

Energetická hospodárnosť budov

Od členských štátov sa požaduje v EPBD recast, aby aktívne podporovali zavádzanie vyššieho počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie na trh, a to prostredníctvom národných plánov s jasnými definíciami a cieľmi v oblasti ich zavádzania.

Členské štáty by mali preukázať vedúcu úlohu verejných orgánov pri stanovovaní konkrétnych cieľov v prípade budov, v ktorých sídlia.

Členské štáty majú zabezpečiť, aby:

1. od 31. decembra 2020 všetky nové budovy boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie a

2. po 31. decembri 2018 boli nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia verejné orgány, budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Definícia a chápanie podstaty budov s takmer nulovou spotrebou energie si bude vyžadovať nemálo úsilia národných inštitúcií, investorov, vlastníkov budov, architektov a projektantov.

„Je celkom možné, že sa táto snaha stretne aj s nepochopením, či odmietaním. Niektorí odborníci vnímajú nZEB ako šancu na zlepšovanie fondu budov, iní pochybujú. Pritom sa akosi málo zdôrazňuje fakt, že v európskych krajinách sa dnes už navrhujú, prevádzkujú a užívajú budovy pasívne, budovy s vysokou energetickou hospodárnosťou, ktoré však nemajú označenie budova s takmer nulovou spotrebou energie. Jednoducho nepoužívajú toto označenie a je to len jeden z možných spôsobov výstavby, nie však jediný,“ vysvetľuje Chmúrny.

Minimálnou požiadavkou na energetickú hospodárnosť nových budov postavených po decembri 2015 je horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ. Obnovovaná budova musí túto požiadavku splniť, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov v kWh/m².

Zdroj: POŽIADAVKY NA ENERGETICKÉ VLASTNOSTI
BUDOV PO ROKU 2015 | prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD.
Zborník príspevkov z konferencie VYKUROVANIE 2016, krátené, upravené

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.