Postavenie verejnosti v projektoch s vplyvom na ŽP

Súdny dvor EÚ svojím nedávnym rozhodnutím vo veci Komisia proti Spolkovej republike Nemecko, C-137/14¹, posilnil v Európe postavenie verejnosti, predovšetkým mimovládnych organizácií na ochranu životného prostredia, v konaniach spadajúcich pod smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a pod smernicu o priemyselných emisiách (t. j. integrované povoľovanie).

Do pôsobnosti týchto smerníc spadá veľké množstvo projektov v oblasti energetiky a odpadového hospodárstva a rozhodnutie súdneho dvora bližšie vysvetľuje, ako účasť verejnosti možno chápať.

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

Spolková republika Nemecko porušila niektoré povinnosti vyplývajúce zo smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie² a smernice o priemyselných emisiách³ tým, že má vo svojom právnom poriadku viacero úprav, ktoré zužujú práva verejnosti a mimovládnych organizácií na ochranu životného prostredia.

Súdny dvor EÚ považoval okrem iného nasledujúce úpravy na problematické:

• Obmedzenie možnosti zrušenia rozhodnutí z dôvodu procesných vád na absenciu posudzovania alebo predbežného posúdenia vplyvov na životné prostredie a na prípady, keď žalobca preukáže, že existuje príčinná súvislosť medzi procesnou vadou a výsledkom rozhodnutia.

• Obmedzenie aktívnej legitimácie a rozsahu súdneho preskúmania rozhodnutí na námietky, ktoré už boli vznesené v lehote určenej počas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia.

Požiadavky smerníc

Obe dotknuté smernice, smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernica o priemyselných emisiách, prikazujú členským štátom, aby zabezpečili dotknutej verejnosti prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení danej smernice o účasti verejnosti.

Uplatňovanie procesných vád

Podľa Súdneho dvora EÚ európsky normotvorca nemal v úmysle viazať možnosť uplatniť procesnú vadu na žiadnu podmienku.

Podľa Súdneho dvora EÚ je cieľom smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie najmä upraviť procesné záruky umožňujúce lepšie informovanie a účasť verejnosti na posudzovaní vplyvov tých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktoré naň môžu mať významný vplyv. Preto má kontrola dodržiavania procesných pravidiel v tejto oblasti osobitný význam.

Na základe uvedeného Súdny dvor konštatoval, že nemecký právny systém nemôže prenášať na žalujúcu „dotknutú verejnosť“ povinnosť preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi procesnou vadou, na ktorú táto verejnosť poukazuje, a výsledkom správneho rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátne obmedzenia dôvodov odvolania alebo správnej žaloby v prípade posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo integrovaného povoľovania, ak ide o možný významný negatívny vplyv na životné prostredie, je potrebné vykladať s ohľadom na cieľ smernice, ktorým je upraviť procesné záruky umožňujúce lepšie informovanie a účasť verejnosti na konaní.

Zároveň je však v povoľovacom procese nutné zohľadniť aj ďalšie atribúty konania a zaručiť, že každé takéto konanie musí byť spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.

Uplatňovanie námietok až v rámci opravných prostriedkov

Ďalším vytknutým problémom bolo, že Spolková republika Nemecko obmedzila svojím právnym poriadkom dôvody podania správnej žaloby na súd na také námietky, ktoré boli už v rámci správneho konania vznesené v rámci stanovenej lehoty.

Dôvodom tohto obmedzenia je, že ak by neexistovalo, mohli by byť námietky, ktoré boli známe už v čase správneho konania, z procesno taktických dôvodov nevznesené a vyhradené až na konanie pred príslušným súdom. Správne konanie by tak nemohlo viac plniť svoju osobitnú funkciu spočívajúcu v zosúlaďovaní záujmov. Takéto obmedzenie je navyše v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity.

Súdny dvor už aj v jednom svojom skoršom rozhodnutí⁴ uviedol, že musí byť prípustný opravný prostriedok pred súdom s cieľom „napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť“ a vyššie spomínané smernice nijakým spôsobom neobmedzujú dôvody, ktoré možno uvádzať na podporu opravného prostriedku. Tento postup zodpovedá cieľu zaistiť široký prístup k spravodlivosti v oblasti ochrany životného prostredia.

Súdny dvor však pripúšťa úpravu, v rámci ktorej členský štát stanoví konkrétne procesné pravidlá, ako je neprípustnosť tvrdenia uvedeného zneužívajúcim spôsobom a v zlej viere, ktoré predstavujú vhodné mechanizmy na zabezpečenie účinnosti tak správneho, ako aj súdneho konania.

Význam pre Slovensko

V rámci slovenského zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú práva verejnosti upravené dostatočne široko. V prípade integrovaných povolení je tomu tiež tak, avšak Slovenská inšpekcia životného prostredia prihliada v zmysle zákona len na vyjadrenia verejnosti zaslané v zákonnej lehote, resp. na pripomienky a námietky uplatnené písomne najneskôr na ústnom pojednávaní. Na neskoršie pripomienky inšpekcia síce neprihliada, ale nie sú vylúčené z preskúmania súdom.

Otázkou preto ostáva, aký a či vôbec nejaký vplyv bude mať predmetné rozhodnutie na jednotlivé konania u nás.

1 Rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2015, vo veci 137/14, Európska komisia proti Spolkovej republike Nemecko

2 Článok 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

3 Článok 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)

4 Rozsudok Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein Westfalen, C 115/09, bod 37

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.