Bratislava – Miliónové investície od domácich i zahraničných spoločností, nový legislatívny rámec a viac ako sto licencií na prieskum ložísk bridlicového plynu. Poľsko pokračuje v snahe postaviť svoju energetickú nezávislosť na nekonvenčných zdrojoch plynu. „Našim cieľom je rumunský model, teda štyri pätiny spotrebovaného plynu pochádzajú z domácich zdrojov,“ vyhlásil pre poľské médiá Mikolaj Budzanowski, Minister štátneho pokladu Poľskej republiky.
Už 33 vrtov
Nadviazal tak na slová svojho kolegu z envirorezortu, Marcina Koroleca. Ten pred pár týždňami dokonca lacný bridlicový plyn označil za kľúčovú „injekciu“ pre európsky priemysel. „Potrebujeme lacnú energiu, no získanú udržateľným spôsobom,“ podotkol pre agentúru Reuters.
Okrem politických deklarácií napreduje i reálny prieskum ložísk. Len pred pár dňami oznámil štátny plynárenský monopol, spoločnosť PGNIG svoje plány uskutočniť desiatku skúšobných vrtov už počas budúceho roka. Dosiaľ bolo v Poľsku zrealizovaných 33 vrtov. Pričom celkovo štát udelil 111 licencií. Záujem prejavili i poľský gigant PKN Orlen, či globálna skupina ExxonMobil.
Bruselu na truc
Zvyšujúca sa pravidelnosť vyhlásení politických špičiek Poľskej republiky, či predstaviteľov štátnych firiem má viacero dôvodov. Predovšetkým môže súvisieť i s práve pripravovaným bruselským regulačným rámcom. Minulý týždeň Európsky parlament síce zamietol zákaz ťažby bridlicového plynu takzvaným frakovaním, no zároveň odporučil členským štátom zaujať vyčkávajúce stanovisko. Minimálne dovtedy kým nebudú vypracované takzvané analýzy vhodnosti prijatia legislatívnych opatrení. Tie sú zatiaľ v nedohľadne.
Druhý dôvod predstavuje fakt, že poľský „bridlicový sen“ naráža na čoraz viac skeptikov. Medzi najznámejších patrí i bývalý poľský premiér Wlodzimierz Cimoszewicz. Práve ten pred časom označil odhady zásob plynu za výrazne nadhodnotené. „Ak sa dokáže, že tieto obavy sú pravdivé, že bridlicový plyn u nás viac – menej nie je,“ podotkol Wlodzimierz Cimoszewicz pre poľské rádio ZET. Pri vyhlásení sa oprel o výskum poľského geológa Krzystofa Szmaleka.
Skeptikom nahráva i marcové zníženie odhadov vyťažiteľnosti bridlicového plynu. Tie sa z 5,3 bilióna metrov kubických zmenšili na 346 až 768 miliárd metrov kubických.
Chýbajú i financie
Okrem narastajúcej kritiky sa objavujú i prvé problémy s financiami. Potrebné vysoké investície totiž podľa nedávneho uznesenia Európskeho parlamentu majú niesť plne ťažobné firmy. Čo spôsobuje problém predovšetkým poľským štátnym spoločnostiam. Napríklad PGNiG, PKN Orlen ani Lotos totiž nemajú dosť kapitálu na ich zvládnutie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.