Poďme konečne diskutovať o regulácii

Dúfam, že rozhodnutím komisie o návrhu kandidáta na predsedu ÚRSO skončí nezmyselná debata o osobách a začne sa konečne diskutovať o podstate problémov v regulácii v sieťových odvetviach. Som zástancom myšlienky, že najprv musí byť projekt, alebo aspoň jasná predstava o ňom, a až potom sa hľadajú vhodné osoby na jeho realizáciu.

Od odstúpenia pána Holjenčíka sa však viedol boj o osobu miesto toho, aby sa vecne diskutovalo o probléme. Premrhanou príležitosťou na odštartovanie takejto debaty bolo aj to, že nebolo verejné vypočutie kandidátov. Zverejnením mojej prezentácie (na stiahnutie PDF tu) z tohto vypočutia a komentára k nej chcem dať podnet k takejto debate.

Poznámka k prezentácii a pochopeniu jej formy a obsahu

Výber kandidáta na predsedu ÚRSO bol zrejme v podmienkach MH SR prvý takýto proces a podarilo sa ho zvládnuť.

Samozrejme, ak to porovnáme s výberom na riaditeľa RTVS, je vidno, že kultúra je zvyknutá na kastingy. Ľudia z tohto prostredia majú vcelku vžité postupy výberu a role komisií a účastníkov. Hospodárska sféra sa v tomto smere môže od kultúry aj niečomu priučiť.

To, že sa to vyvíja za pochodu, bolo zrejmé aj z toho, ako som sa postupne v priebehu 48 hodín pred pohovorom dopracovával k predstave, ako to bude vyzerať. Aj keď to na začiatku vyzeralo skôr ako výber kandidáta na pozíciu štátneho úradníka, na báze skúšok z predpisov, keď som v utorok popoludní dostal otázku, či nebudem potrebovať aj nejaké pomôcky na prezentáciu, bolo už isté, že bude aj nejaká štruktúrovaná debata.

Vzhľadom na zvolené miesto konkurzu, malú zasadačku, kde sa takmer nedá pohnúť, som sa rozhodol svoju prezentáciu iba vytlačiť. Na základe mojich skúseností z firemných prezentácií konceptov som odhadol, že viac ako 15 minút na prezentáciu nedostanem, tak som ju koncipoval iba ako vizuálnu oporu pre ústny prejav, ktorý je možné na základe aktuálnej situácie upraviť a nie ako vyčerpávajúci dokument, ktorý nie je možné operatívne meniť.

Čo bolo a je zlé na regulácii?

Z princípu je zmyslom regulácie v sieťových odvetviach nedovoliť, aby monopolné postavenie výrobcov a distribútorov stalo nástrojom na dosahovanie neprimeraných ziskov. Táto primárna snaha má i niekoľko ďalších efektov. Tým najdôležitejším je, že udržanie konkurencie v samotnom odvetví podporuje inovácie.

Odvetvie, kde nie je konkurencia, nepodporuje inovácie. Regulačný úrad je v tomto zmysle šťukou v rybníku, ktorá sa stará o zdravý vývoj populácie kaprov v ňom.

U nás sa stalo to, že do sieťových odvetví, ktoré trpeli na pozostatky centrálneho systému riadenia za socializmu na báze vybilancovávania zdrojov a rabovačky mečiarovskej éry, vstúpil zahraničný kapitál, ktorému nedokonalá regulácia umožnila dosahovať neprimerané zisky.

Príchod eurofondov najmä do vodárenstva a neskôr cez podporu OZE do teplárenstva a elektroenergetiky dotvoril mix s ktorým dnes regulované odvetvia zápasia – predražené investície, zle umiestnené investície, neprimerané prevádzkové náklady s ohľadom na kúpnu silu obyvateľstva využívajúceho ich služby a nutnosť dotovať produkciu elektriny z OZE.

Keďže sa do tohto mixu ešte pridalo politické zneužívanie regulácie na kupovanie si voličských preferencií, nakoniec by sa dala činnosť ÚRSO charakterizovať ako hľadanie distribučných mechanizmov a koeficientov umožňujúcich rozdeliť náklady sieťových odvetví medzi zákazníkov takým spôsobom, aby existovalo čo najmenej nespokojných potenciálnych voličov.

Z toho plynie neustála snaha znižovať prirodzený cenový rozdiel medzi veľkoodberom a maloodberom, ktorého výsledkom je relatívne nízka cena pre maloodber a relatívne vysoká cena pre veľkoodber.

Najmä plynárenstvo nesie neblahé dedičstvo rozširovania siete do zapadnutých kútov bez ohľadu na ekonomickú opodstatnenosť investícií z hľadiska prínosu pre objem predaja. Preto som ako možné riešenie zadefinoval niekoľko základných princípov, ktoré by s mali premietnuť do princípov regulácie a metód práce ÚRSO.

Sú to:

• Trvalá udržateľnosť rozvoja odvetví – smerovanie k dlhodobému kvantifikovanému cieľu dosahovaním čiastkových cieľov

• Odstránenie nerovnováh vzniknutých v minulosti (minimalizácia strát z minulých chybných rozhodnutí)

• Zisk je odmena dodávateľovi / prevádzkovateľovi za pridanú hodnotu, ktorú poskytuje zákazníkovi , nastavenie regulačného prostredia tak, aby dodávateľ / prevádzkovateľ nemohol čerpať rentu plynúcu z jeho monopolného postavenia

• Všetky zásadné rozhodnutia na báze regulatory impact assessment /analysis (RIA)

• Kontrolná činnosť na báze risk assessmentu (identifikovať rizikové skupiny výdavkov, rizikové správanie subjektov)

Aj na základe vlastnej skúsenosti z pôsobenia riaditeľa Kohézneho fondu v dobe nášho vstupu do EÚ, kde som bol pri prvých veľkých projektoch vo vodárenstve z ISPA a KF a neskoršieho pôsobenia v teplárenstve, kde sú presahy aj do plynárenstva elektroenergetiky, som definoval kľúčové problémy sieťových odvetví takto:

Elektroenergetika

• Neprimeraný vplyv realizácie politík využitia OZE na cenu

• Nezodpovedaná otázka, čo sa stane po spustení Mochoviec

Plynárenstvo

• Pokles predaja komodity pri raste rozľahlosti siete

Tepelná energetika

• Trvalý pokles objemu predaja pri trvalom raste podielu fixných nákladov

• Výhodnosť likvidácie neefektívnych CZT z dôvodu neschopnosti konkurovať cenou malým plynovým kotolniam a v prípade dotácií aj zdrojom na báze OZE

Vodné hospodárstvo

• Nenaplnenie projektovaných parametrov u projektov financovaných z fondov EÚ

Vzťah politiky a regulácie

Regulácia a politika sa nedajú oddeliť. Ak príjme niekto rozhodnutie o dekarbonizácii výroby energie, je to primárne politické a nie technické a ani ekonomické rozhodnutie.

Jedným z dôvodov, prečo je napríklad teplárenstvo tam, kde dnes je, je to, že sa odtrhlo od elektroenergetiky. Rozvoj teplárenských sústav bol spojený s industrializáciou a výstavbou elektrární nových priemyselných podnikov, z ktorých sa zásobovali teplom nové sídliská.

Aj kotolne v Petržalke boli pôvodne stavané ako dočasné a mali byť nahradené zásobovaním z veľkého kogeneračného zdroja. No keďže za socializmu bol jednotkou dočasnosti „jeden furt“, tak sú tu.

Malé kogeneračné jednotky síce čiastočne priblížili situáciu k plánovanému stavu, ale za cenu jednoznačne vyšších jednotkových investičných nákladov a všetkých sprievodných negatív existencie kogeneračnej jednotky v husto obývanej zóne.

Ak by sa našiel niekto, kto by porovnal územné plány z 80-tych rokov so súčasným stavom, našiel by desiatky a možno stovky malých a stredných kotolní, ktoré tu nemuseli byť, keby sa na začiatku 90-tych rokov našiel niekto, kto by uvažoval o energetike s perspektívou viac ako jedno volebné obdobie.

Práve roztrieštenosť politík oddelila jednotlivé sieťové odvetvia od seba.

Keď sa prijímala posledná energetická politika, v rámci prípravy pripomienok k nej som si spravil prehľad stratégií a koncepcií prijatých vládou v rokoch 2003 až 2013. Bolo ich 400, z toho 26 s relevanciou k energetike.

Vyhodnotené boli iba dve, ale nie tie energetické. V takomto prostredí je ťažké definovať akúkoľvek regulačnú politiku a práca ÚRSO aj tak vyzerala aj taký bol aj obraz konca pána Holjenčíka.

Aby som použil príklad z histórie energetiky, je to presne tak ako v rozprávke Pyšná princezná. Každý si iste spomenie na rodinu uhliara v lese a miliere na výrobu dreveného uhlia. ÚRSO bol v posledných desiatich rokoch presne ten uhliar, ktorý s lopatou číhal pri milieri a zahadzoval a upchával všetky diery, len aby sa z toho kopca regulácie nedymilo a drevo nehorelo, ale sa zuhoľňovalo (teda aby systém riadne fungoval).

Vďaka politike, ktorá reguláciu komplikovala ten pomyselný milier, narástol do takých rozmerov, že tých dier bolo na jedného uhliara príliš veľa a drevo zhorelo.

Z vyššie uvedených východísk vyplýva zoznam aktivít, ktoré som predpokladal do konca roku 2018:

• Prechod funkčnej štruktúry ÚRSO na projektové riadenie prirodzeným spôsobom zoskupovaním ľudí okolo projektových úloh

• Vypracovanie dlhodobého modelu vývoja v regulovaných odvetviach umožňujúcom vykonávanie RIA (výrazné posilnenie analytických kapacít ÚRSO)

• Zavedenie benchmarku nákladov a cien na Slovensku s materskými krajinami zahraničných subjektov podnikajúcich v sieťových odvetviach

• Vypracovanie mechanizmu na zosúlaďovanie regulačnej politiky s politikami a strategickými zámermi vlády (biela kniha regulácie), rokovania o jej presadení na báze širšej politickej dohody

• Ak dôjde k politickej dohode – revízia regulačnej politiky 2017-2021

• Preventívna diplomacia na úrovni EÚ – výraznejšie ovplyvňovanie rozhodnutí EK v etape predbežných konzultácií

• Elektronizácia komunikácie ÚRSO a regulovaných subjektov

V princípe by základom pre zjednodušenie regulácie a postupné uvoľňovanie regulácie mohla byť Biela kniha regulácie, teda dokument, ktorý by na základe širokého spoločenského konsenzu fixoval ciele a metódy regulácie na obdobie 20 rokov a bol by rešpektovaný i pri zmene vlád. Jeho prijatie samozrejme predpokladá i prijatie obdobného dokumentu pre oblasť rozvoja a podpory sieťových odvetví a politík, ktoré na ne bezprostredne vplývajú.

Regulácia a všeobecne situácia v sieťových odvetviach je veľmi ovplyvňovaná z úrovne EÚ a prítomnosťou zahraničných investorov.

Cestou k znižovaniu nákladov na energie je i tlak na zahraničných investorov, aby sa v našej krajine správali ako v materských krajinách, kde sú ich očakávané ziskové marže nižšie. Odporúčam porovnať si vykázané zisky na Slovensku so ziskami tých istých subjektov vykazovaných v konsolidovaných výkazoch ich materských spoločností a hľadať vysvetlenie pre rozdiely.

Druhou cestou je i výrazné zvýšenie aktivity pri prezentovaní reálnej situácie na Slovensku a aktívne rozporovanie záverov štúdií na ktorých sú postavené rozhodnutia európskych orgánov.

Modely využívané k európskym projekciám sú postavené v drvivej väčšine na finančných modeloch, ktoré sú často cyklické a tautologické, slúžiace na dokázanie vopred definovanej pravdy. Preto je vypracovanie viacparametrického modelu pre dlhodobé prognózovanie vývoja v sieťových odvetviach nevyhnutnou podmienkou pre účinnú reguláciu a kvalifikované rozporovanie rôznych doslova škodlivých iniciatív.

Čo s energetickou chudobou?

V roku 2006 som spracoval pre jednu záujmovú skupinu dokument s názvom „Program boja proti chudobe“. Vychádzal som pri tom najmä s poznatkov, ktoré som získal pri zakomponovávaní riešenia rómskej problematiky do čerpania fondov EÚ.

Chudoba však nie je špecificky rómsky problém, ktorý je viditeľný a je doslova len viditeľnou špičkou ľadovca chudoby.

Prirovnanie k ľadovcu aj technicky sedí, lebo na 160 000 obyvateľov rómskych osád je tu asi milión ostatných obyvateľov, ktorí bojujú o denné prežitie. V rómskej osade sa energetická chudoba zhmotňuje, keď niekto zhorí v požiari chatrče vykurovanej doslova zlepenou pieckou, v domácnostiach dôchodcov a na vidieku a v mestách má podobu extrémne nízkeho čerpania teplej vody a vody vôbec a zavretých radiátorov.

To žiadny regulačný úrad nemôže vyriešiť. On len môže identifikovať lokality a posunúť svoje poznatky kompetentným ministerstvám. Za určitých okolností pri využití údajov od iných inštitúcií môže úrad napomôcť ku kvantifikácii tohto problému.

Úrad by v zásade mal klásť odpor pri všetkých pokusoch cez reguláciu riešiť sociálne problémy, lebo to bola jedna z hlavných príčin problémov na začiatku roku 2017.

Čo so súčasným ÚRSO a najmä ľuďmi v ňom?

Tu vychádzam z vlastného presvedčenia overenom praxou, ktoré som zhrnul do týchto hesiel:

• Žiadne personálne zemetrasenia, pracuje sa v prvom rade s tým, čo je k dispozícii

• Zvýšenie integrity zamestnancov, protikorupčné minimum

• Podpora iniciatívy zamestnancov

• Vyváženosť schopností, zodpovedností a oprávnení, posilnenie osobnej zodpovednosti vedúcich zamestnancov vrátane personálneho výberu

• Podpora osvetovej, publikačnej a vedeckej činnosti zamestnancov

V zásade som proti všetkým výkrikom, že ÚRSO treba vystavať odznova. V prvom rade, tí ľudia, ktorí na ÚRSO sú a ktorí z neho v posledných rokoch odišli, vedia o tom, čo nie je v žiadnych spisoch najviac.

Získanie ich dôvery a istoty, že ak sa o tieto informácie podelia s ostatnými, je základom pre to, aby sa regulácia stala transparentnou a jej pravidlá platili pre všetkých.

Iba tak sa zo sieťových odvetví dajú vytlačiť záujmové skupiny, ktoré nahradili obilie na poliach solárnymi panelmi a kántria lesy na výrobu podporovanej elektriny.

Čo by malo byť strednodobým cieľom ÚRSO?

Tento cieľ by som definoval ako príprava sieťových odvetví na mäkké pristátie v blížiacej sa kríze, ako súčasti prirodzených hospodárskych cyklov a nutnosti eurozóny vysporiadať sa z gréckymi dlhmi a ďalšími vnútornými nerovnováhami.

Ako hodnotiť výber Ľubomíra Jahnátka za predsedu ÚRSO?

Samozrejme, že sa nevyhnem ani tejto otázke. Aj otázky komisie prezradia dosť o prioritách a o tom, čo očakávajú.

Je prirodzené, že sa očakáva rýchle riešenie problému regulácie. Je prirodzené, že sa očakáva riešenie, ktoré aspoň na určitú dobu prinesie odchod problematiky cien energií a vody z politickej diskusie.

Z tohto krátkodobého hľadiska je voľba profesora Jahnátka najlepšia voľba.

Tým že ho kandidoval AZZZ, zbavil sa možnosti kritizovať jeho činnosť a budúcemu predsedovi ÚRSO sa otvoril manévrovací priestor na strane podnikateľského sektoru. Ako bývalý nominant a teraz poslanec strany SMER-SD nešiel zrejme do tejto kandidatúry bez podpory strany a preto očakávam, že v rámci politického riešenia problému regulácie a najmä cien, pre ktoré problém vypukol, sa v záujme politickej podpory vládnych strán v župných voľbách 2017 a komunálnych voľbách v roku 2018 nájdu peniaze buď na jednorazové alebo na systematické vyvedenie podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov z cien energií do štátneho rozpočtu.

Tak isto pod heslom energetickej efektívnosti a ochrany životného prostredia môžu byť jednorazovo alebo systematicky saturované aj iné náklady (priamo nesúvisiace s výrobou energií a vody) v regulovaných odvetviach zo štátneho rozpočtu, čím sa znížia ceny pre koncových spotrebiteľov.

On má, aspoň dúfam, už teraz k dispozícii prostriedky a priestor na relatívne pokojný rozbeh vlastného projektu a predstavy fungovania inštitúcie. To, či to bola z dlhodobého hľadiska dobrá voľba, záleží však už len na ňom a na jeho občianskej statočnosti.

Ak sa má problém regulácie vyriešiť, je potrebné postaviť sa pred koalíciu a povedať, že lacné energie neexistujú a garancia nízkych cien je cestou do pekla. Je treba povedať, že energetika a vodárenstvo má slúžiť ľuďom a nie byť ryžoviskom pre záujmové skupiny a začať konať. Ak nie, treba sa pripraviť na odchod bez pôct.

Pátračom po kvalifikácii by som ešte odkázal, že podľa môjho názoru by na čele úradu mohol kľudne stáť aj ekonóm, lebo regulácia je v prvom rade ekonomický problém a technický problém z nej spravili bulharské koeficienty, ktoré sa vymýšľajú ako kľúče na distribúciu nákladov do cien pre jednotlivých zákazníkov. Jeden americký milionár má vraj na náhrobku vytesané „Tu leží najhorší človek, ktorý dokázal do svojho teamu získať tých najlepších.“ V tomto je najlepšie zhrnutá celá podstata úspešného riadenia. Správna otázka teda v prípade ÚRSO je, či sa do úradu podarilo získať na tie reálne výkonné funkcie tých najlepších.

Želám teda pánu profesorovi Jahnátkovi veľa šťastia, osobnej odvahy a najmä to, aby ho tí, čo mu pri kandidatúre niečo sľubovali svoje sľuby splnili a v ťažkých časoch, ktoré raz nastanú, ho neopustili.

Ing. Jozef Legény
Autor bol účastníkom výberového konania na kandidáta na predsedu ÚRSO.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.