Hoci plynovod Turkish Stream je zatiaľ iba v štádiu plánovania,
o úseku od hraníc do strednej Európy existuje niekoľko
predstáv.
V tomto regióne sa preto odohráva často protichodné hľadanie
výhodných rokovacích pozícií a projektov. Pre Maďarsko je teraz
najdôležitejšie, aby sa v tomto závode udržalo. Rovnaký záujem
majú aj ďalšie krajiny regiónu, takže o tranzit plynu z
turecko-gréckych hraníc zvádzajú boj rôzne predstavy, píše
Gábor Stier pre online magazín Česká pozice.
Slovenský projekt Eastring
Jednou z nich je slovenský projekt Eastring, ktorý počíta s
Bulharskom, Rumunskom, Ukrajinou a Maďarskom. Za snahy energetické
spoločnosti Eustream, v ktorej vedenie je stále viac Čechov,
loboval nedávno v Moskve slovenský premiér Robert Fico, a ako
sa zdá, táto predstava má rovnako dobrú pozíciu v Bruseli. A to
nielen preto, že európskym komisárom pre energetiku je Slovák
Maroš Šefčovič.
Zdá sa, že EÚ z podobných predstáv v žiadnom prípade
nemieni vynechať "trójskeho koňa" Bulharsko. Projekt
navrhovaný spoločnosťou Eustream je do značnej miery založený
na už existujúcom potrubí a počíta s investičnými
nákladmi vo výške 1,3 miliardy eur. Dĺžka Eastringu, ktorý by
mal byť uvedený do prevádzky na konci roku 2018, predstavuje podľa
plánov v závislosti na konečnej trase 832 alebo 1015 kilometrov a
v prvej fáze by mal byť schopný prepravovať 20, neskôr dokonca
40 miliárd metrov kubických zemného plynu.
Maďarské problémy sa však zatiaľ nedočkali uspokojivého
riešenia. Nie je totiž isté, či sa trasa dotkne Maďarska, navyše
manažment s Budapešťou príliš nesympatizuje. Ani Gazprom by však
nemal radosť, keby sa mal opäť prispôsobovať názorovým
kotrmelcům večne váhajúceho Bulharska.
Zdržanlivý záujem EÚ
Budapešť sa síce česko-slovenským plánom nebráni, ale
podporuje skôr trasu cez Grécko, Macedónsko, Srbsko a Maďarsko, o
ktoré spolu v predvečer budapeštianskej návštevy Vladimira
Putina tento rok vo februári konali maďarský a srbský premiér.
Následne o tomto projekte, ktorého výhodou je ponuka Moskvy
poskytnúť Aténam k výstavbe gréckeho úseku úver dve miliardy
eur, rokovali tiež ministri zahraničia dotknutých krajín.
Plynovod pokrstený Tesla by mohol prepravovať minimálne 30 až
36 miliárd metrov kubických plynu ročne a jeho odhadovaná cena je
5,5 miliardy eur. Mierne povedané, zdržanlivý záujem voči tejto
koncepcii však vykazuje EÚ, bez ktorej sú šance na výstavbu
tohto variantu takmer nulové.
Čítajte ďalej:
-> Plynovod
Tesla: Oběť energetické fronty nové studené války?
| Česká pozice, 24. 8. 2015
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.