Plyn z Ruska cez Ukrajinu sa zastavil. Preprava cez Nemecko zlacnela

Od 1. januára 2025 na Slovensko neprúdi v smere z východu žiaden plyn. Naplnil sa tak scenár, ktorý Kyjiv avizoval už od leta 2023. Poslednou potrubnou trasou, ktorou ruský plyn stále prúdi do Európy, zostáva plynovod TurkStream.

Ukrajina napadnutá Ruskom sa rozhodla nepredĺžiť päťročný tranzitný kontrakt z roku 2019, ktorý zabezpečoval prepravu plynu cez ukrajinské územie do konca roka 2024. Nič na tom nezmenili ani rokovania v uplynulých týždňoch.

Na prelome rokov preto spoločnosť Gazprom Export prerušila dodávky plynu pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktoré realizovala práve ukrajinskou trasou.

Podľa dát prevádzkovateľov plynárenskej infraštruktúry združených v ENTSO-G do konca minulého roka vstupovalo medzi ukrajinským Užhorodom a slovenskými Veľkými Kapušanmi na Slovensko každodenne okolo 400 až 450 GWh plynu. V stredu 1. januára 2025 objem padol na nulu.

K výraznému poklesu pritom došlo už v roku 2020 a následne po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Od jari 2022 plynovodom cez Ukrajinu prúdilo na Slovensku zhruba štyrikrát menej plynu, než bývalo obvyklé množstvo pred rokom 2020.

Tok plynu z Ukrajiny na Slovensko

Zdroj: ENTSO-G

Plynovody na všetky svetové strany

Keďže Ukrajina avizovala nepredĺženie zmluvy medzi spoločnosťami Gazprom Export a Naftogaz s predstihom viac ako jeden a pol roka, dodávatelia plynu a obchodníci mali časový priestor na prípravu. To, že prípravy neprebiehali iba v posledných týždňoch, potvrdil vo svojej reakcii včera (1. januára 2025) aj SPP.

„SPP sa na túto situáciu pripravoval dlhodobo, preto všetkým svojim zákazníkom od veľkých priemyselných odberateľov až po domácnosti aj naďalej garantuje bezpečné dodávky zemného plynu,“ uviedla spoločnosť.

Zdroje pritom diverzifikovali aj ďalší kľúčoví dodávatelia plynu. ZSE Energia a Východoslovenská energetika (VSE) napríklad už začiatkom vlaňajšieho leta informovali, že na rok 2025 majú zaistený skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA, ktorý sa na Slovensko dostane z litovského terminálu vďaka novému plynovodu medzi Slovenskom a Poľskom.

Okrem nového prepojenia so severným susedom sa však Slovensko môže spoliehať aj na ostatné svetové strany. Popri plynovodu z Maďarska s navýšenou obchodnou kapacitou je to hlavne prepojenie s Českou republikou a Rakúskom. A práve dodávky z tohto smeru označuje za preferovanú alternatívu SPP.

„Slovensko má plynovodné prepojenie s každou z okolitých krajín. Zemný plyn je tak možné prepraviť z ktoréhokoľvek smeru. Preferovanou alternatívnou prepravnou trasou počas zimnej sezóny je pre nás plynovod z Nemecka cez Rakúsko, či Českú republiku, s dostatočnou výškou voľnej, prípadne už rezervovanej prepravnej kapacity,“ uviedol SPP.

Podľa štátnych plynárov sa však ako dôležitá javí aj južná prepravná trasa prostredníctvom plynovodu TurkStream cez Turecko a ďalej Bulharsko, Srbsko a Maďarsko V minulosti pritom využili aj prepravnú trasu z Chorvátska či Talianska, cez Rakúsko na Slovensko. „Vzhľadom na vysoké tranzitné poplatky sa ako najmenej pravdepodobný, ale nie vylúčený, javí prepravný koridor cez Poľsko,“ dodáva SPP.

Novou okolnosťou je, že Nemecko od 1. januára 2025 zrušilo vysoký tranzitný poplatok, ktorý zaťažoval prepravu plynu cez jeho územie. Z 2,50 eur/MWh mal pritom od Nového roka podľa pôvodného zámeru ešte stúpnuť. Nastal však presný opak.

SPP aj po zohľadnení tejto zmeny vo svojom najnovšom odhade uvádza, že ak „ak v roku 2025 celé potrebné množstvo nakúpi z iného zdroja a fyzicky prepraví na Slovensko, spoločnosť zaplatí o približne 90 miliónov eur navyše.“ Predošlý odhad z polovice novembra hovoril o sume „najmenej 140 miliónov eur.“ Očakávaný dodatočný náklad sa tak medzičasom scvrkol prinajmenšom o 50 miliónov eur.

Práve preprava plynu je pritom jediným parametrom, ktorý dodávky plynu z Ruska doposiaľ cenovo mierne zvýhodňoval. Cena samotnej komodity, zemného plynu, je z každého zdroja prakticky rovnaká a odvíja sa od trhu.

„Pri obchodovaní so zemným plynom neexistuje delenie podľa zdroja na ruský, nórsky, americký alebo katarský plyn. Cenovo sa každý zdroj prispôsobuje európskym burzám. To platí aj pre ruský plyn, ktorý má veľmi podobnú cenu ako ostatné zdroje,“ vysvetľoval ešte vlani hovorca SPP Ondrej Šebesta.

Rozhodujúcim faktorom pre ceny plynu tak aj naďalej bude hlavne vývoj na energetických burzách, napríklad na holandskom hube Title Transfer Facitility (TTF) či nemeckej burze Trading Hub Europe EEX, z ktorej vychádza pri výpočte regulovaných cien aj slovenský Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

SPP: Máme najviac plynu za posledné roky

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.