V pravidelnej rubrike komentujeme dve správy uplynulého týždňa. Aplauz týždňa získala švajčiarska prokuratúra, ktorá po rokoch dokázal Českej republike, že sa stala obeťou privatizačného podvodu v prípade Mostecké uhelné společnosti.
Naopak, o Wat(t)erloo týždňa sa postaral Brusel odložením predaja 900 miliónov emisných povoleniek.
Plus týždňa. Účet za český stoicizmus
Keď Švajčiari exportujú spravodlivosť sú nedobytnejší ako zúfalý predavač ojazdených áut. Svoje by o tom vedela povedať Česká republika. Ilustruje to kauza privatizácie Mostecké uhelné společnosti. Švajčiarska prokuratúra už dlhé roky Čechom omieľa, že v kauze skupina podnikateľov nadobudla neoprávnene viac ako 1,2 miliardy frankov, teda čosi na 25 miliárd českých korún. Kým Švajčiari s južanským temperamentov neustále poukazovali na spletitú sieť defraudácie a machinácií, Česká republika so severským stoicizmom senilného deda Mráza odmietala s odôvodnením, že také čosi sa predsa stať nemohlo.
Scenár pritom nebol ničím inovatívny. V zjednodušenej podobe ho možno skrátiť ako čítankový príklad „samokúpy“ podniku. Skupina manažérov spoločnosti MOS zdefraudovala firemný kapitál a cez nastrčené subjekty vo Švajčiarsku si za spreneverenú sumu sebou riadený podnik odkúpila.
Aj keď celá transakcia prebiehala v rokoch 1996 až 1998. Podozrivo naivné české orgány ešte v roku 2011 Švajčiarom neverili, že by sa čosi také mohlo stať. Výsledkom zostáva, že napriek českému nezáujmu je na svete žaloba na túto skupinu podnikateľov. Jej celé znenie priniesol Neue Zürcher Zeitung.
Paradoxne denník neprináša nepríjemnú správu len pre budúcich obžalovaných, ale i pre samotnú Českú republiku. Vďaka žalobe tak náš západný sused začína pôsobiť ako nesvojprávny „jelimánek.“ Obzvlášť, keď švajčiarska strana neraz verejne prejavila neveriaci úžas nad neochotou českých orgánov. Zo švajčiarske perspektívy totiž jednanie Čechov nápadne pripomínalo starenku, ktorá podáva otvorenú kabelku zlodejovi a vášnivo prosí – okradni ma, chrobáčik.
Práve preto si dvojnásobky aplauz týždňa zasluhuje švajčiarske prokuratúra. Jednoznačne dokázala, že dokáže nie len rozmotať spletitú sieť finančných machinácií, ale dokonca obeti poskytnúť dôkazy, že je obeťou.
Čo, ruku na srdce, minimálne na tejto úrovni, mohla byť pre Švajčiarov nová skúsenosť. Pretože, ako sa zdá, Česká republika spolupracovala so spravodlivosťou ešte menej ako samotní páchatelia.
Mínus týždňa. Enviro – mentálny prístup
Snáď neexistuje nič trápnejšie, ako keď v temnej noci vybehnete na pomoc žene, ktorá sa zúfalo bráni pre sexuálnym obťažovaním muža v maske. Nakoniec však zistíte, že ide o dlhoročných manželov, ktorí sa pomocou kostýmu legendárneho Zora snažia okoreniť svoj spoločný život. O váš zásah tak nikto nestál.
Počiatočný dobrý úmysel sa tak vo výsledku vytratí v nastolenom pocitu trápnosti. A rytiersky zápal ochrancu tých, čo sa sami neubránia, vychladne pod tlakom poznania, že Vám nejaký detail ušiel. Ešte horšie je, že sa aj prichádzate o peniaze.
Podobne totiž možno hodnotiť tance Bruselu okolo predaja emisií. Nástroj, ktorý sa mal stať postrachom zákernej priemyselnej výroby v Európe totiž takisto narazil na nepríjemný detail. Počet emisií, ktorý sa mal znížiť prostredníctvom obchodovania s povolenkami, sa znížil pod tlakom krízy prirodzene. Podniky spomalili, alebo zastavili výrobu a cena kvót klesla pod svoj zmysel.
Namiesto tichého užívania si trápnosti chvíle sa Brusel nedal zaskočiť a zvažuje, že 900 miliónov povoleniek si odloží na „lepšie“ časy. Tak, aby momentálna cena vyskočila a krízou zasiahnuté podniky predsa len platili. Vyšlo to. Hodnota kvót po zverejnení informácie okamžite vyskočila.
Práve preto sa o Wat(t)erloo týždňa postarala Európska únia, ktorá akosi pozabudla na pôvodný zmysel emisných kvót – teda ochranu životného prostredia.
Ak sa produkcia emisií znížila, aj bez ohľadu na predaj povoleniek, je to dobrá správa. Ak kvôli tomu nemusia európske podniky strácať konkurencie schopnosť, je ešte lepšia. Problém sa síce vyriešil aj bez Bruselu, no na svete sa stávajú aj horšie veci.
Nakoniec je na mieste pochybnosť, či vôbec Bruselu ide o environ-mentálne aspekty. No bezpochyby zostáva trápny pocit ohrdnutého ochrancu, ktorému ušiel nejaký detail. Napríklad kríza.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.