V pravidelnej rubrike komentujeme dve správy uplynulého týždňa. Aplauz týždňa získal Tomáš Malatinský za posun v projekte poľsko – slovenského plynovodného prepojenia bez zbytočnej tvorivosti. O Wat(t)erloo týždňa sa postarala „zákazková“ demonštrácia českých baníkov.
Plus týždňa – Malatinského netvorivý prínos
Ak nás niečo plynová kríza z roku 2009 naučila, tak to, že plynovodov z a na Slovensko nikdy nebude dosť. Preto si minulotýždňový progres v prepojení našej krajiny a Poľska bez diskusie zaslúži uznanie. Slovenský minister hospodárstva Tomáš Malatinský totiž so svojim poľským kolegom podpísali intenčný list, teda písomný záväzok o spolupráci oboch krajín v tejto oblasti.
Síce na záväzných deklaraciách z medzinárodnej politickej kuchyne si ešte nikto nič neuvaril, ale každý posun má svoju hodnotu. Minimálne keď list má poputovať do Bruselu s vrúcnym želaním, aby financie z eurofondov začali prúdiť aj do tohto projektu.
Európska únia tak dostane opäť zaujímavú šancu. Podpísať sa pod zámer, ktorý síce z celoeurópskeho hľadiska nie je kľúčovou otázkou, menej mainstreamový ako eustreamový, no vyznačuje sa nefalšovanou zmysluplnosťou.
A výraznejšie podporovať zmysluplné projekty v energetike by pre Brusel mohla byť celkom vítaná zmena. Obzvlášť, keď vo všeobecnosti jej počiny v tejto oblasti sa najplodnejšie prejavili v oblasti literárnej vedy. Aj vďaka biopalivám, Nabuccu, či štítkovaniu budov totiž vznikol nový literárny subžáner, takzvaná psychofraška.
Čítajte: Slovensko – poľský plynovod napreduje. Obe krajiny sa zaviažu k spolupráci
Preto si Aplauz týždňa zaslúžil práve aj Tomáš Malatinský, ktorý deklaroval význam plynovodu. Ako „v súčasnosti najdôležitejšieho bodu spolupráce medzi Slovenskom a Poľskom v sektore plynárenstva“.
Bokom úvah, čo asi predstavujú ďalšie body spolupráce v oblasti plynárenstva, nemožno nesúhlasiť. Pán Malatinský do projektu síce príliš tvorivo nezasiahol, ale na druhej strane ani mu neublížil. Čo za pozornosť určite stojí, pretože tvorivosť súčasného kabinetu v oblasti energetiky sa spravidla obmedzuje len na vytĺkanie politického kapitálu.
Mínus týždňa – Marxov ventilátor
Sto rokov je v
triednom boji strašne dlho a marxizmus – leninizmus sa musí v hrobe
obracať rýchlosťou špičkového ventilátora. Minimálne k tomu prispela aj
demonštrácia baníkov v českých uliciach. Celkový obraz ako veľký námet
socialistického realizmu totiž od Marxových čias mutoval do prapodivnej
podoby.
Na prvý pohľad je idylka demonštrujúcich stále zachovaná v celej pompe –
transparenty vejú, hrdlá skandujú, iskry v očiach demonštrujúcich
vyvolávajú rešpekt. Na druhý pohľad už niečo škrípe.
Predovšetkým fakt,
že pred spravodlivým hnevom pracujúcich sa netrasie zradný kapitalista.
Naopak všetko nasvedčuje tomu, že odborová úderka mu robí doslova dobre.
Nejde pritom o masochizmus, ale minimálne koordinovaný postup
manažmentu a samotných baníkov. Čo podčiarkuje napríklad i zdieľanie
mailing listu novinárov firmy a odborov.
Baníci sa totiž rozhodli bojovať za prelomenie ťažobných limitov uhlia v
Českej republike. Presne za tento cieľ dlhodobo bojuje aj ich
zamestnávateľ. Napriek tomu, že tento cieľ je zo strany spoločnosti
legitímny, no využívanie demonštrácií na presadenie svojho plánu naozaj
pôsobí minimálne invenčne. Predovšetkým, ak núti autora týchto riadkov
dať za pravdu ekoteroristom, ktorí na to poukazujú. (Ospravedlnenie za
pojem ekoterorista uverejním v pondelok.)
Čítajte: Českí baníci vyrazili do ulíc. Tlačia na prelomenie limitov
Preto sa o Wat(t)erloo týždňa zaslúžil vlastník uhoľných dolov v Českej
republike, spoločnosť Czech Coal. Demonštrácie zamestnancov, či ich
podpora do repertoáru súkromných spoločností nepatria. Ak by sa
podobných nástrojov držali všetci zamestnávatelia, tak môžeme časom za
fungujúcim trhom rovno emigrovať na Kubu.
Na druhej strane treba priznať spoločnosti istú zásluhu. V priamom
prenose dokázať, že tripartita už je relikt dávnych čias sa podarilo
málokomu.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.