V pravidelnej rubrike komentujeme dve správy uplynulého týždňa. Aplauz týždňa získal britský minister pre energetiku Ed Davey, za možno nepopulárny, no protrhový postoj.
O Wat(t)erlo týždňa sa zaslúžilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky za snahu polátať rozpočet znárodňovaním znečisteného vzduchu.
Plus týždňa - Británia a veterníky
Nad britskými veternými farmami sa sťahujú mraky. Na vlnách verejného odporu časti britskej spoločnosti by sa totiž rád zviezol aj čerstvý minister životného prostredia Owen Paterson.
„Zelenáč“ v Cameronovom kabinete, ktorý nastúpil do funkcie pred necelým mesiacom už plánuje tlačiť na zrušenie dotácií pre veternú energetiku. Otázka však znie, či z toho mraku naozaj zaprší.
V prospech Patersonovho postoja hovorí predovšetkým odpor časti britskej predovšetkým vidieckej verejnosti. Veterníky napriek až hypnotickému pohybu turistov príliš nefascinujú, ceny pozemkov v okolí fariem príliš nerastú, naopak doplatky za elektrinu v celej krajine áno.
Aj keď európske „hurábudovateľstvo OZE“ sme v tejto rubrike kritizovali viackrát, tentoraz Aplauz týždňa získal Patersonov oponent, šéf britského ministerstva pre energetiku Ed Davey. Práve ten nezabudol na skutočnosť, že meniť pravidlá počas hry skrátka nie je v silách demokratického štátu.
Právny štát skrátka nie je veterník, aby sa otáčal tak ako práve fúka, ani v prípade obnoviteľných zdrojov. Chyba sa skrátka stala. Náprava cez zneisťovanie investorov by bolo len jej pokračovaním. Mimochodom to platí aj pre Českú republiku či Bulharsko, ktoré sa k podobným krokom uchýlili alebo uchýliť hodlajú.
Mínus týždňa - Deficitné ob(co2)vanie
Ak sa vám zdá, že nikto nedokáže znárodniť i vzduch, ktorý dýchate, tak ste na omyle. Súčasný spor firiem a štátu o zisky z predaja emisných kvót dokazuje, že štátny rozpočet dokáže príjmy vytiahnuť aj zo znečisteného ovzdušia.
Práve preto aj obavy nútených kupcov povoleniek sú na mieste. Pretože nejde o spor platiť, či neplatiť. Skôr o konflikt - ďalšia daň pre štát alebo taxa za znečisťovania ovzdušia.
Veľkí priemyselní výrobcovia si totiž aj financie z obchodu s teplým vzduchom vyložili ako balík, z ktorého môžu pokrývať aj náklady na povinnú ekologizáciu svojich prevádzok. V čom ich nepriamo podporuje aj ekoteroristické hnutie Greenpeace.
Štát zas koketuje s myšlienkou, že časť balíka by sa hodila do štátnej kasy ako vítaná pomoc v boji s deficitom.
Preto sa o Wat(t)erlo týždňa zaslúžil rezort ministerstva financií, ktorý vyvíja tlak na pre–smerovanie čo možno najvyššej časti balíka do bezadresných zákutí štátneho rozpočtu.
Kŕmenie slovenského molocha producentmi emisií by sa tak veľmi ľahko mohlo premietnuť aj do nižšej konkurencieschopnosti slovenského priemyslu.
Navyše, čo je snáď ešte horšie, dosiahla by sa aj absolútna dekadencia vnímania sveta hroziaca vážnym poškodením psychiky bežných ľudí, vrátane autora týchto riadkov.
Pretože ak Greenpeace namiesto tradičného pútania sa k stromom nájde čas súhlasiť s priemyslom, začína to byť skutočne vážne.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.