VSE
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo

Je to ohriaty vzduch z komínov aj klimatizácií. Zmapovali potenciál odpadového tepla na Slovensku

Najviac zvyškového tepla, ktoré by mohlo nájsť ďalšie využitie, analýza odhalila na východe Slovenska.

klimatizácia

Foto: Depositphotos

Odpadové teplo z rôznych prevádzok a zariadení predstavuje prehliadaný zdroj. Ak by sa ho podarilo aspoň čiastočne využiť, Slovensko môže výrazne znížiť spotrebu zemného plynu a uhlia pri vykurovaní.

Taký je jeden zo záverov analýzy o potenciáli zvyškového tepla, ktorú dnes (26. júla) zverejnila agentúra GreenTalk. Z materiálu pre vás vyberáme to najdôležitejšie.

V článku sa dozviete:

  • aké sú zdroje odpadového tepla v mestách,
  • čo analýza hovorí o zvyškovom teple v priemysle,
  • ako sa dá odpadové teplo uplatniť v praxi,
  • aké technológie môžu poslúžiť pri jeho využívaní,
  • koľko energetickej spotreby môže odpadové teplo pokryť,
  • aký potenciál majú slovenské regióny,
  • kde sa dá inšpirovať v zahraničí.

V mestách majú najväčší potenciál ČOV

Analýza okrem zhodnotenia slovenských podmienok pracuje s dátovými zdrojmi dvoch celoeurópskych štúdií o množstve nevyužívaného tepla z priemyslu, domácností a komerčných budov. Prvou z nich je štúdia využiteľnosti mestského odpadového tepla v krajinách únie pod hlavičkou projektu ReUseHeat. Druhou je analýza zvyškového tepla z priemyselných areálov v Európe vypracovaná v rámci projektu sEEnergies.

Potenciálne zdroje zvyškového tepla, ktoré by sa dalo ďalej uplatniť, analýza rozdeľuje do dvoch kategórií: mestá a priemysel.

„Mestské zvyškové teplo pochádza od siedmich hlavných skupín producentov. Patria sem datacentrá, stanice metra, potravinárske podniky, supermarkety, administratívne budovy, rezidenčné budovy a čistiarne odpadových vôd. Teplo je dostupné ako ohriaty vzduch z chladiacich jednotiek a odpadová teplá úžitková voda. Ich teplota sa pohybuje od 10 až po vyše 70 °C,“ konštatuje Ján Janošovský, hlavný autor štúdie.

Celkový tepelný potenciál mestského odpadového tepla na Slovensku vyčíslili na 9,9 miliónov GJ. Autori štúdie pritom analyzovali 924 zdrojov odpadového tepla na území Slovenska, z čoho 645 sa nachádzalo v blízkosti mestských vykurovacích sietí.

Viac ako polovicu dostupného tepla (56 %) predstavujú čistiarne odpadových vôd (ČOV). Zo zvyšných zdrojov mali najväčšie zastúpenie datacentrá (20 %) a supermarkety (17 %). Ak by sa brali do úvahy len zdroje v blízkosti vykurovacích sietí, energetický potenciál je na úrovni 8,5 mil. GJ.

V priemysle sú teploty vyššie

 
 

Zostáva vám 75% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.