Oceány menia farbu a pribúda zelenej. Sú za tým klimatické zmeny, konštatujú vedci

Viac ako polovica oceánov sveta má zelenú farbu. Spôsobujú to klimatické zmeny
Najviac sfarbená do zelena by mala byť voda v tropickom oceáne v blízkosti rovníka. Vedci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) a Národného oceánografického centra vo Veľkej Británii zistili, že za zmenu farby oceánov sú klimatické zmeny. Výskum publikovali v časopise Nature. Týka sa to najmä oceánov v nízkych zemepisných šírkach.

„Ľudia ovplyvňujú ekosystém spôsobom, ktorý sme tu ešte nemali,“ hovorí hlavný autor štúdie B. B. Cael, vedec ktorý skúma oceány a klímu a pracuje pre Národné oceánografické centrum vo Veľkej Británii.

Oceán môže zmeniť farbu z viacerých dôvodov. Jedným z vysvetlení je, že obsahuje živiny, potrebné pre vývin fytoplanktónov. Tie sa vďaka nim čoraz viac rozmnožujú a preto je oceán viac sfarbený dozelena.

Množstvo chlorofylu v povrchových vodách sa však môže z roka na rok výrazne líšiť, čo sťažuje odlíšenie akýchkoľvek zmien vyvolaných klimatickými zmenami od veľkých prirodzených výkyvov.

Fytoplanktón mení farbu oceánu

Výskumníci použili údaje zo spektrorádiometra so stredným rozlíšením na palube satelitu NASA Aqua, ktorý monitoruje farbu oceánov už 21 rokov. Zmena farby za ten čas podľa vedcou „naznačuje, že účinky zmeny klímy už pociťujú povrchové morské mikrobiálne ekosystémy“.

Až 56 % všetkých oceánov sveta zmenilo za 20 rokov farbu. Ide tak o územie, ktoré je väčšie ako celková plocha pevniny. Týka sa to najmä oblastí tropického oceánu v blízkosti rovníka.

Farbu oceánu ovplyvňuje to, čo sa nachádza navrchu. Keďže v oceáne pláva množstvo fytoplanktónu – mikróbov obsahujúcich druh zeleného farbiva, chlorofylu – tak je voda zelená.

Oceán tiež tvorí organická hmota absorbujúca svetlo, ktorá môže zmeniť farbu vody z modrej na žltú a hnedú v závislosti od úrovne jej koncentrácie. Zmena farby oceánu signalizuje zmeny v organizmoch žijúcich v oceáne.

„Sú spôsobené globálnym otepľovaním, za čo je zodpovedné spaľovanie fosílnych palív,“ tvrdia autori štúdie. „Ide o ďalší dôkaz, akým spôsobom ľudské aktivity ovplyvňujú život na Zemi v obrovskom priestorovom rozsahu,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor B. B. Cael z britského Národného oceánografického centra.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.