Obmedzenia voľného pohybu kapitálu v sektore energetiky

Otázky regulácie sektora energetiky sú neustále aktuálne a vyvolávajú nielen potrebu nových právnych predpisov, ale v konečnom dôsledku aj potrebu riešenia vznikajúcich právnych sporov. V rámci regulácie na európskej úrovni prostredníctvom smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou,^[ii] resp. smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom^[iii] často dochádza ku konfliktu s vnútroštátnou úpravou vzťahov.

Tieto konflikty následne rieši Súdny dvor EÚ, ktorý je oprávnený podať výklad príslušných ustanovení Lisabonskej zmluvy či konkrétnych ustanovení  aplikovateľných smerníc.

V aktuálnom rozhodnutí z 22. októbra 2013 sa Súdny dvor EÚ zaoberal holandskou právnou úpravou, ktorá v zásade zakazovala privatizáciu určitých subjektov, zoskupovanie určitých subjektov a niektoré činnosti v energetickom sektore.

Vyvolanie sporu

Účastníkom sporu boli holandské spoločnosti Essent NV, Essent Nederland BV, Eneco Holding NV a Delta NV, ktoré pôsobia najmä v oblasti výroby a dodávky elektrickej energie alebo plynu a obchodovania s nimi na holandskom území (ďalej len spoločne „Essent a i.“).

V čase prijatia úpravy, ktorou bol zavedený zákaz skupiny a zákaz činností, ktoré by mohli byť v rozpore so správou sústavy, boli spoločnosti Essent a i. vertikálne integrovanými podnikmi.

Niektoré vertikálne integrované podniky sa v roku 2009 rozdelili. Spoločnosť Essent NV kúpila dcérska spoločnosť nemeckej skupiny špecializovanej v odvetví energie, RWE AG. Eneco Holding NV a Delta NV neboli rozdelené, ale poverili svoje dcérske spoločnosti, Stedin Netbeheer BV a Delta Netwerkbedrijf BV, správou svojich distribučných sústav na tom istom území.

Návrh bol predložený v rámci sporov medzi Holandským kráľovstvom a Essent a i., pokiaľ ide o súlad vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá zakazuje:

1. po prvé, predaj akcií prevádzkovateľov distribučných sústav elektrickej energie a plynu, ktorí pôsobia na holandskom území, súkromným investorom (ďalej len „zákaz privatizácie“),

2. po druhé, vlastnícke vzťahy alebo vzťahy kontroly medzi spoločnosťami, ktoré sú súčasťou skupiny, do ktorej patrí prevádzkovateľ takejto distribučnej sústavy, a spoločnosťami patriacimi do skupiny, ktorej súčasťou je podnik, ktorý na holandskom území elektrickú energiu alebo plyn vyrába, dodáva alebo s nimi obchoduje (ďalej len „zákaz skupiny“) a,

3. po tretie, vykonávanie úkonov alebo činností, ktoré by mohli byť v rozpore so záujmom správy sústavy týmto prevádzkovateľom alebo skupinou, do ktorej patrí (ďalej len „zákaz činností, ktoré by mohli byť v rozpore so správou sústavy“) s právom EÚ.

Zákaz privatizácie

Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré predložil príslušný holandský súd, vyplýva, že v čase skutkových okolností, ktoré viedli k sporom vo veci samej, bolo možné prevod akcií vlastnených prevádzkovateľom sústavy uskutočniť len so súhlasom ministra hospodárstva. Takýto súhlas bol zamietnutý, ak by prevod viedol k tomu, že vlastníkmi akcií sa stanú iné osoby než holandský štát, jeho obce alebo provincie, resp. iné právnické osoby.

Zákaz skupiny

Rovnako holandské zákony okrem iného stanovili, že prevádzkovateľ sústavy nesmie byť súčasťou skupiny, do ktorej patrí aj právnická osoba alebo spoločnosť, ktorá v Holandsku vyrába a dodáva elektrickú energiu alebo s ňou obchoduje.

Ďalej platilo, že právnické osoby alebo spoločnosti, ktoré patria do skupiny, nesmú vlastniť žiadne akcie prevádzkovateľa sústavy alebo právnickej osoby, ktorá patrí do skupiny, ktorej súčasťou je aj prevádzkovateľ sústavy, a nesmú mať žiadnu účasť v spoločnosti, ktorá patrí do skupiny, ktorej súčasťou je aj prevádzkovateľ sústavy.

Zákaz činnosti

Ak prevádzkovateľ siete, ktorý nie je prevádzkovateľom vnútroštátnej sústavy vysokého napätia, patril do skupiny, táto skupina nemôže vykonávať úkony alebo činnosti, ktoré by mohli byť v rozpore so záujmom správy predmetnej sústavy.

Úkonmi a činnosťami boli spravidla úkony a činnosti, ktoré vôbec nesúvisia so zariadeniami infraštruktúry alebo so súvisiacimi činnosťami, alebo napríklad poskytovanie záruk prevádzkovateľom sústavy na financovanie činnosti právnických osôb alebo spoločností patriacich do skupiny.

Otázky položené Súdnemu dvoru EÚ

Súdnemu dvoru EÚ boli položené tri otázky, ktoré je možné zhrnúť nasledovne:

1. Má sa článok 345^[iv] Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) vykladať v tom zmysle, že pod ,úpravu vlastníckych vzťahov uplatňovanú v členských štátoch‘ patrí aj režim absolútneho zákazu privatizácie, podľa ktorého sa podiely prevádzkovateľa sústavy môžu prevádzať výlučne v rámci verejnej sféry?

2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, bude to mať za následok, že sa ustanovenia o voľnom pohybe kapitálu nebudú môcť uplatniť na zákaz skupiny ani na zákaz činností, ktoré by mohli byť v rozpore so správou sústavy, alebo prinajmenšom, že sa zákaz skupiny a zákaz činností, ktoré by mohli byť v rozpore so správou sústavy, nebudú môcť posudzovať z hľadiska ustanovení o voľnom pohybe kapitálu?

3. Sú ciele, ktoré sleduje holandská úprava, a to vytvoriť pomocou zákazu krížového financovania v širokom zmysle (ku ktorému patrí aj výmena strategických informácií) transparentnosť na trhu s energiou a zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže, výlučne hospodárskymi záujmami, alebo je možné považovať ich aj za záujmy nehospodárskej povahy, ktoré môžu za istých okolností – ako naliehavé dôvody všeobecného záujmu – predstavovať odôvodnenie obmedzenia voľného pohybu kapitálu?

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.