Nová vyhláška o palivách z odpadu

Právny rámec

Vyhláškou č. 367/2015 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách, ministerstvo zadefinovalo právne rámcové podmienky pre druhotné palivá (v ďalšom len ako „Vyhláška o palivách“).

Vyhláška o palivách upravuje tzv. „stav konca odpadu“ pre palivá, ktoré pochádzajú z odpadu, t. j. kvalitatívne požiadavky kladené na tieto palivá, ako aj požiadavky ohľadne overovania kvalitatívnych parametrov a evidencie týchto druhotných palív.

Už aj dnes pre niektorý odpad z biomasy stačí, aby spĺňal požiadavky na spaľovanie klasických palív (§ 8 ods. 2 písm. i) vyhlášky č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší). Okrem biomasy v Slovenskej republike zatiaľ neexistovali žiadne zákonné pravidlá o zložení odpadov ako paliva. Taktiež neexistujú ani v Európskej únii.

Rámcová smernica o odpade č. 2008/98/ES všeobecne definuje postup, ako sa stane z odpadu výrobok, ale dodnes nie je zadefinovaný „stav konca odpadu“ pre palivo pochádzajúce z odpadu.

Smernica č. 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách reguluje len povoľovacie predpoklady, podmienky merania a najvyššie povolené množstvo emisií a prenecháva určenie používaných odpadov jednotlivým prevádzkovateľom a jednotlivým vnútroštátnym orgánom tak, aby na konci neboli v komínoch prekročené povolené emisné limity. Väčšinou sa to uskutočňuje v prevádzkových poriadkoch podnikov alebo na základe podmienok v jednotlivých povoľovacích rozhodnutiach.

Podobnú úpravu má už dnes Rakúsko v podobe vyhlášky o spaľovaní odpadov (Nariadenie o spaľovaní odpadov, príloha č. 9).

Len palivo vyrobené z odpadu, ktoré dosiahne tzv. „stav konca odpadu“, už bude z každého hľadiska považované za výrobok, teda spaľovacie zariadenie nebude musieť spĺňať prísne požiadavky na spaľovanie odpadov, ale len na spaľovanie klasických palív.

Rozdiel medzi odpadovými palivami a druhotnými palivami

Prvý dôležitý rozdiel vyplýva z definícií Vyhlášky o palivách, ktorá rozlišuje druhotné palivá a odpadové palivá (§ 2 písm. t) a písm. u) vyhlášky).

Odpadové palivá sú palivá, ktoré sa aj po vyrobení klasifikujú ešte stále ako odpady a ktorých použitie ako paliva sa tým pádom naďalej riadi právnymi predpismi práva odpadového hospodárstva, resp. predpismi ochrany ovzdušia pri spaľovaní odpadu.

Druhotné palivá sú naopak palivá, ktoré zodpovedajú prísnym ustanoveniam Vyhlášky o palivách, preto dosiahli „stav konca odpadu“ a sú zaradené ako produkt „neodpad“ a môžu sa použiť ako bežné palivá.

Požiadavky kladené na druhotné palivá

Pokiaľ použitie odpadových palív naďalej upravuje prevažne len zákon o ovzduší, vyhláška o palivách pre druhotné palivá upravuje celý proces – od výberu vstupných látok, cez výrobu druhotných palív a manažment kvality, až po evidenciu a použitie pri spaľovaní.

Podľa § 6b ods. 1 vyhlášky na výrobu druhotného paliva možno použiť len odpad, ktorý nesmie:

1. vykazovať žiadnu z nebezpečných vlastností podľa európskeho Nariadenia o zaradení odpadu č. 2014/1357 okrem odpadov klasifikovaných ako HP3, ktoré sú označené ako H220, H226 a H228

2. prekročiť limitné koncentrácie pre POPs ustanovené nariadením EU č. 850/2004 o POPs, Prílohy IV,

3. zmiešavať s s iným palivom alebo surovinou, s s cieľom riedením znížiť obsah znečisťujúcej látky a takto dosiahnuť kvalitatívne požiadavky ustanovené pre druhotné palivo.

Podľa § 6b ods. 11 Vyhlášky o palivách druhotné palivo možno vyrábať len v zariadení, ktorého prevádzkovateľ má certifikovaný systém environmentálneho manažérstva a systém manažérstva kvality podľa technických noriem a ktorý zároveň spĺňa požiadavky špecifickej technickej normy pre systém manažérstva výroby druhotného paliva.

Ak pre systém manažérstva výroby daného druhu druhotného paliva špecifická technická norma nie je vydaná, uplatňujú sa požiadavky technickej normy primerane.

V § 8a Vyhlášky o palivách sú uvedené podrobné ustanovenia k preukazovaniu dodržania kvalitatívnych ukazovateľov (veľkosť dávky, metódy, vzorkovanie, režim) a § 9 ods. 11 Vyhlášky o palivách uvádza požiadavky kladené na vedenie evidencie, ktoré podrobne dopĺňajú prílohy vyhlášky.

Obmedzenia pri cezhraničnej preprave

Keďže pri Vyhláške o palivách ide o čisto slovenský právny predpis a na úrovni EÚ neexistuje harmonizácia ohľadne „stavu konca odpadu“ pre palivá z odpadov, ostatné členské štáty – aspoň podľa diskutabilného výkladu európskych predpisov zo strany rôznych úradov životného prostredia – nie sú viazané zaradením paliva ako výrobku.

V tomto zmysle ustanovuje aj § 9 ods. 18 Vyhlášky o palivách, že ak ide o vývoz druhotných palív, a ak príslušný orgán cieľovej krajiny považuje tieto palivá za odpad, na vývoz týchto palív sa vzťahujú regulačné požiadavky podľa Nariadenia EÚ o preprave odpadu.

Mag. Bernhard Hager, LL.M.
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.