Názor. Omyl návrhu zákona o energetickej efektívnosti

NR SR bude rokovať v najbližšom čase zákon o energetickej efektívnosti. Asi máloktorí poslanec si uvedomuje, že už dnes je jasné, že sa zámery zákona – implementáciu smernice o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ nepodarí naplniť. Dovolím si uviesť jeden z dôvodov súvisiaci so stavom centrálneho zásobovania teplom (CZT) na Slovensku.

Smernica 2012/27/EÚ správne predpokladá, že dosiahnutie cieľov energetickej efektívnosti nie je možné bez rozvoja systémov centrálneho zásobovania teplom. Logika je veľmi jednoduchá – tieto systémy sú v súčasnosti jediné schopné efektívne a s primeranou nákladovosťou využiť odpadové teplo z centralizovanej i decentralizovanej výroby elektrickej energie a priemyselných výrob.

Aj paragraf 6 navrhovaného zákona nazvaný Potenciál systémov centralizovaného zásobovania teplom navodzuje optimistickú atmosféru svetlých zajtrajškov centralizovaného zásobovania teplom, a to najmä v časti, kde sa píše o obsahu a zameraní návrhu strednodobej stratégie rozvoja systémov centralizovaného zásobovania teplom do roku 2030.

Odpájanie pokračuje

Výsledok politík v územnom plánovaní, energetických politík a politík ochrany životného prostredia je zhrnutý je zhrnutý v tabuľke. Opiera sa o výsledky sčítaní obyvateľov, domov a bytov v rokoch 1980, 1991, 2001 a 2011 publikovaných Štatistickým úradom SR na www.statistics.sk:

Pozn.: okrem údajov označených

* - odhad autora na základe zverejňovaných ročných údajov
** - odhad autora, predpokladáme, že podiel bytov vybavených ústredným kúrením diaľkovým už ďalej neklesal, a zostal zachovaný na úrovni z predošlej dekády 1991-2001
*** - výpočet na základe odhadovaných údajov

Myslím si, že nemá zmysel vymenovať zoznam vládou prijatých dokumentov a koncepcií zásobovania teplom, v ktorých sa projektoval rozvoj CZT a sľubovala podpora, od legislatívnej až po finančnú, tomuto rozvoju. Výsledok tejto „podpory“ je zjavný.

Ak nedôjde k zásadnému obratu v politikách vplývajúcich na rozvoj CZT, teda v územnom plánovaní, stavebnom poriadku a v záväznosti presadzovania európskych energetických politík na národnej a lokálnej úrovni, no predovšetkým, ak nebudú nasledovať reálne postihy tých, ktorí ich nerešpektujú, bude v roku 2030 možné spočítať lokality s funkčnými systémami centrálneho zásobovania teplom na rukách ministra hospodárstva a jeho štátnych tajomníkov.

Cena tepla mohla byť nižšia

Hlavným motívom na odpájanie sa zo strany domácností je ekonomická situácia. Samotné odpájanie však problém nákladov domácností na teplo ďalej prehlbuje, lebo tí, čo zostávajú pripojení na centrálne zásobovanie teplom, musia niesť fixné náklady systému. Ak by sme vyšli z hypotézy, že nik by sa od roku 1991 od CZT neodpojil, dnes by bolo na systém CZT pripojených o 15% viac bytov. Za stavu, keď asi tretinu ceny tepla tvoria fixné náklady, by to znamenalo, že bez toho, aby sa čokoľvek iné zmenilo, by cena tepla mohla byť o 5 % nižšia.

Priemerná slovenská domácnosť teda v tomto roku zaplatí cca. 35-40 EUR z platieb za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, ako daň za to, že v minulosti príslušný orgán dovolil odpojenie sa bytového domu alebo inej budovy od existujúceho systému CZT. Dá sa očakávať, že úmerne postupu odpájania bude tlak na ďalšie odpájanie sa v postihnutých lokalitách rásť.

Zatiaľ niet žiadneho dôvodu domnievať sa, že prijatie zákona o energetickej efektívnosti zmení zásadným spôsobom nastúpený trend. Ak by sa súčasný trend zachoval, teda počet odpájaných by rástol iba lineárne a zostal by zachovaný podiel novopostavených bytov vybavených ústredným diaľkovým kúrením, potom v roku 2020 by podiel bytov s diaľkovým ústredným kúrením z celkového bytového fondu klesol na 31 % a v prípade bytov v bytových domoch na 65 %. V roku 2030 by bol podiel bytov zásobovaných z CZT cca. 25 % z celkového počtu bytov a cca. 50 % z celkového počtu bytov v bytových domoch.

To je úroveň zodpovedajúca roku 1970, kedy v množstve obcí a miest, kde dnes CZT existuje, bolo jeho budovanie len v pláne. Podstatnejšie číslo, ktoré je treba sledovať, je podiel počtu bytov zásobovaných z CZT v bytových domoch, lebo v individuálnej bytovej výstavbe je zásobovanie teplom z CZT takmer nulové. Priemerný pokles o 30 % znamená, že vo väčšine lokalít miera odpájania dosiahne taký stav, že budú neudržateľné a teda systém CZT skolabuje ekonomicky a technicky. Príkladom riadenej likvidácie centrálneho zásobovania teplom je príbeh CZT v Krásne nad Kysucou. Je to budúcnosť malých sústav CZT.

Žiaľ je to príbeh, ktorý dostal podporou európskeho podporného mechanizmu. Aj to poukazuje na neúčinnosť príslušných politík a formálnosť prijatých záväzkov.

Riešenie: kľúčom je udržať CZT

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.