VSDS
TESLA
Belimo

Názor. O emisiách CO2 rozhodne Nemecko

Cena emisných povoleniek v rámci Európskeho systému obchodovania s emisiami (Emissions Trading Scheme - ETS) je výsledkom fixného stropu – maximálneho množstva emisií CO2, ktoré môžu vypustiť do ovzdušia  priemyselné podniky povinne zaradené do tohto systému.  Ide o približne 12 tisíc výrobných zariadení, elektrární a teplární.

Názor. O emisiách CO2 rozhodne Nemecko

Dreamstime.com

Príliš málo

ETS je schéma s objemom približne 148 miliárd euro a je jadrom snáh Európskej únie o vytvorenie zelenej ekonomiky. Má podnietiť priemyselný a energetický sektor na prechod k nízkoemisným technológiám. Súčasné rekordne nízke ceny povoleniek, ktoré si podniky musia kupovať podľa toho, koľko CO2 vypustia, však nie sú vôbec motivujúce na túto zmenu.

Viacerí diskutéri na nedávnej konferencii Austrian Climate Change Workshop sa zhodli na tom, že cena tony CO2 musí byť minimálne 20 euro, aby to motivovalo elektrárne prejsť na nízkouhlíkovú výrobu energie.

Cena emisnej jednotky zodpovedajúcej jednej tone CO2 sa momentálne sa pohybuje okolo 4 eur, ale očakáva sa ďalší pokles ceny, až pod 2 eurá za tonu.

Dramatický pokles

Najhlavnejším dôvodom tohto poklesu je presýtenie trhu. Na predaj je obrovské množstvo  povoleniek, po ktorých nie je adekvátny dopyt kvôli ekonomickej kríze, investíciám do nízko emisných technológií, množstvu emisných certifikátov vygenerovaných medzinárodnými projektmi (CDM, JI), ale tiež kvôli tomu, že mnohé krajiny (najmä bývalého sovietskeho bloku) pridelili svojim priemyselným podnikom nadmerné množstvo emisných alokácií zadarmo.

Ekonomická kríza spôsobila pokles dopytu po produktoch, to sa odrazilo na znížení výroby a následne aj na znížení potreby elektriny. Prebytok voľných jednotiek sa odhaduje na zhruba polovicu priemerného ročného objemu povolených emisií. Cena CO2 od apríla 2008 klesla o takmer 90%.

Na workshope sa hovorilo aj o tom, že pri pokračovaní doterajším spôsobom bude v roku 2020 prebytok okolo 1,8 milióna emisných povoleniek.

Mnohé krajiny označujú túto situáciu ako neudržateľnú a žiadajú intervencie na záchranu trhu s emisiami.

Backloading plan

Európska komisia preto navrhla tzv. backloading plan – plán na odčlenenie a (dočasné) zdržanie emisných certifikátov, ktoré by mali byť jednotlivým krajinám a následne aj podnikom prerozdelené v treťom obchodovacom období 2013-2015.

Približne 900 miliónov povoleniek sa má zadržať na päť rokov a vrátiť ich na trh až na obdobie 2019-2020, aby sa vyriešilo súčasné presýtenie trhu. Objavili sa dokonca alternatívne riešenia v rámci plánu, ktoré navrhujú aj permanentné stiahnutie, anulovanie určitej časti z týchto 900 miliónov ton.

Od backloading-u sa vo všeobecnosti očakáva, že katapultuje cenu naspäť do úrovne dvojmiestnych čísel spred roka.

Tento plán však vyvolal búrlivé reakcie v radoch členských štátov, priemyselných podnikov a legislatívcov. Backloading musia najprv schváliť európski poslanci a ministri životného prostredia členských krajín a Európsky parlament a rada majú na toto riešenie zatiaľ protichodné názory.

Koncom januára plán neprešiel nezáväzným hlasovaním v Komisii Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energiu. Cena CO2 následne v priebehu dňa klesla o 40%, na rekordné minimum 2,81 euro.

Toto hlasovanie bolo však iba jeden krok v dlhom procese, na konci ktorého môže byť backloading schválený. Najbližšie sa bude 19. februára konať stretnutie environmentálnej komisie EP, ktorá je plánu oveľa viac naklonená. K tomu, aby bol plán uvedený do platnosti, je následne potrebné hlasovanie v Rade kvalifikovanou väčšinou, teda podľa veľkosti členských štátov. Za schválenie musí byť 255 z 345 hlasov.

"Problematické" Poľsko

Nie je prekvapením, že na čele tábora odporcov je Poľsko so svojimi 27 hlasmi, ktoré so svojím uhlíkovo intenzívnym energetickým priemyslom postavenom na uhlí odmieta tento návrh a označuje ho ako „fiškálnu politiku v prestrojení a nie nástroj na redukciu CO2“.

V tábore za prijatie plánu sú už od začiatku Španielsko, Taliansko, Belgicko a Francúzsko, tie majú spolu 97 hlasov. Ďalšími veľmi pravdepodobnými sú Holandsko (13 hlasov), Litva (7), Dánsko a Fínsko (7), ktoré ale odmieta trvalé anulovanie. Slovensko takisto prisľúbilo hlasovať za.

Dánsko spolu s Veľkou Britániou (29 hlasov) a Švédskom však nevidia backloading ako všeliek a navrhujú prehĺbenie záväzných cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií ako najlepší spôsob ako vyriešiť presýtenie trhu.

Nemecko (tiež 29 hlasov) je zatiaľ nerozhodné. Zdá sa, že práve Nemecko drží v rukách kľúč k riešeniu tejto situácie.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Balík Grids Package tlačí na rýchlejšiu modernizáciu sietí, prevádzkovatelia varujú pred rizikami

Balík Grids Package tlačí na rýchlejšiu modernizáciu sietí, prevádzkovatelia varujú pred rizikami

Komisia chce rýchlejšie pripájanie a koordinovanejšie plánovanie. Prevádzkovatelia sietí vidia aj centralizáciu a bezpečnostné riziká.

SAPI konferencia: Obnoviteľné zdroje už nie sú alternatívou, ale súčasťou hlavného prúdu

SAPI konferencia: Obnoviteľné zdroje už nie sú alternatívou, ale súčasťou hlavného prúdu

Energetika budúcnosti bude stáť na kombinácii jadra, obnoviteľných zdrojov, flexibility a moderných technológií, zhodli sa diskutujúci.

Využívanie fotovoltiky v bytovkách je obmedzené, pomôžu spoločenstvá

Využívanie fotovoltiky v bytovkách je obmedzené, pomôžu spoločenstvá

Vlastníci bytov môžu inštalovať fotovoltické systémy pre využitie v spoločných priestoroch a pripraviť sa tak na nové podmienky.

X
X
X
X