Cena emisných povoleniek v rámci Európskeho systému
obchodovania s emisiami (Emissions Trading Scheme - ETS) je
výsledkom fixného stropu – maximálneho množstva emisií CO2,
ktoré môžu vypustiť do ovzdušia priemyselné podniky povinne
zaradené do tohto systému. Ide o približne 12 tisíc
výrobných zariadení, elektrární a teplární.
Príliš málo
ETS je schéma s objemom približne 148 miliárd euro a je
jadrom snáh Európskej únie o vytvorenie zelenej ekonomiky. Má
podnietiť priemyselný a energetický sektor na prechod
k nízkoemisným technológiám. Súčasné rekordne nízke ceny
povoleniek, ktoré si podniky musia kupovať podľa toho, koľko CO2
vypustia, však nie sú vôbec motivujúce na túto zmenu.
Viacerí diskutéri na nedávnej konferencii Austrian Climate Change Workshop sa zhodli na tom, že cena tony CO2 musí byť
minimálne 20 euro, aby to motivovalo elektrárne prejsť na
nízkouhlíkovú výrobu energie.
Cena emisnej jednotky zodpovedajúcej jednej tone CO2 sa
momentálne sa pohybuje okolo 4 eur, ale očakáva sa ďalší pokles ceny,
až pod 2 eurá za tonu.
Dramatický pokles
Najhlavnejším dôvodom tohto poklesu je presýtenie trhu. Na predaj
je obrovské množstvo povoleniek, po ktorých nie je adekvátny
dopyt kvôli ekonomickej kríze, investíciám do nízko emisných
technológií, množstvu emisných certifikátov vygenerovaných
medzinárodnými projektmi (CDM, JI), ale tiež kvôli tomu, že mnohé
krajiny (najmä bývalého sovietskeho bloku) pridelili svojim
priemyselným podnikom nadmerné množstvo emisných alokácií zadarmo.
Ekonomická kríza spôsobila pokles dopytu po produktoch, to sa
odrazilo na znížení výroby a následne aj na znížení potreby
elektriny. Prebytok voľných jednotiek sa odhaduje na zhruba polovicu
priemerného ročného objemu povolených emisií. Cena CO2 od
apríla 2008 klesla o takmer 90%.
Na workshope sa hovorilo aj o tom, že pri pokračovaní doterajším
spôsobom bude v roku 2020 prebytok okolo 1,8 milióna emisných
povoleniek.
Mnohé krajiny označujú túto situáciu ako neudržateľnú a žiadajú
intervencie na záchranu trhu s emisiami.
Backloading plan
Európska komisia preto navrhla tzv. backloading plan – plán
na odčlenenie a (dočasné) zdržanie emisných certifikátov, ktoré
by mali byť jednotlivým krajinám a následne aj podnikom
prerozdelené v treťom obchodovacom období 2013-2015.
Približne 900 miliónov povoleniek sa má zadržať na päť rokov
a vrátiť ich na trh až na obdobie 2019-2020, aby sa vyriešilo
súčasné presýtenie trhu. Objavili sa dokonca alternatívne riešenia
v rámci plánu, ktoré navrhujú aj permanentné stiahnutie,
anulovanie určitej časti z týchto 900 miliónov ton.
Od backloading-u sa vo všeobecnosti očakáva, že katapultuje cenu
naspäť do úrovne dvojmiestnych čísel spred roka.
Tento plán však vyvolal búrlivé reakcie v radoch členských
štátov, priemyselných podnikov a legislatívcov. Backloading
musia najprv schváliť európski poslanci a ministri životného
prostredia členských krajín a Európsky parlament a rada majú na
toto riešenie zatiaľ protichodné názory.
Koncom januára plán neprešiel nezáväzným hlasovaním v Komisii
Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energiu. Cena CO2
následne v priebehu dňa klesla o 40%, na rekordné minimum
2,81 euro.
Toto hlasovanie bolo však iba jeden krok v dlhom procese, na
konci ktorého môže byť backloading schválený. Najbližšie sa bude
19. februára konať stretnutie environmentálnej komisie EP, ktorá
je plánu oveľa viac naklonená. K tomu, aby bol plán uvedený do
platnosti, je následne potrebné hlasovanie v Rade kvalifikovanou
väčšinou, teda podľa veľkosti členských štátov. Za schválenie musí
byť 255 z 345 hlasov.
"Problematické" Poľsko
Nie je prekvapením, že na čele tábora odporcov je Poľsko so
svojimi 27 hlasmi, ktoré so svojím uhlíkovo intenzívnym
energetickým priemyslom postavenom na uhlí odmieta tento návrh
a označuje ho ako „fiškálnu politiku v prestrojení
a nie nástroj na redukciu CO2“.
V tábore za prijatie plánu sú už od začiatku Španielsko,
Taliansko, Belgicko a Francúzsko, tie majú spolu 97 hlasov.
Ďalšími veľmi pravdepodobnými sú Holandsko (13 hlasov), Litva
(7), Dánsko a Fínsko (7), ktoré ale odmieta trvalé anulovanie.
Slovensko takisto prisľúbilo hlasovať za.
Dánsko spolu s Veľkou Britániou (29 hlasov) a Švédskom
však nevidia backloading ako všeliek a navrhujú prehĺbenie
záväzných cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií ako najlepší
spôsob ako vyriešiť presýtenie trhu.
Nemecko (tiež 29 hlasov) je zatiaľ nerozhodné. Zdá sa, že práve
Nemecko drží v rukách kľúč k riešeniu tejto situácie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.