Názor. Ficov gól do vlastnej brány za 600 miliónov

O druhej poobede si už šuchoril perie pred pozvanými novinármi priamo v priestoroch elektrárne, neuvedomujúc si, alebo možno skôr ignorujúc fakt, že kým bola Zmluva o prevádzke v platnosti, majiteľom Gabčíkova bola Vodohospodárska výstavba. Po vyhlásení Zmluvy za neplatnú sa vlastnícky stav posúva späť pred rok 2006 a jej vlastníkom sú opäť Slovenské elektrárne!

Ale pekne po poriadku. Píše sa 17. február 2005 a Pavol Rusko podpisuje transakčné dokumenty, na základe ktorých spoločnosť Enel získala 66% akcií Slovenských elektrární. O nevýhodnosti tohto predaja čvirikajú aj vrabce na strome, stav v akom však Enel elektrárne preberal, nie je tiež nijako závideniahodný.

V marci 2006, konkrétne desiateho, bola podpísaná sporná Zmluva o prevádzke  vodnej elektrárne medzi Vodohospodárskou výstavbou a Slovenskými elektrárňami, s cieľom dohodnúť si podmienky prevádzky Gabčíkova ako aj rozdeliť budúce výnosy z predaja elektriny.

Podľa tejto Zmluvy sa Slovenské elektrárne zaviazali odvádzať Vodohospodárskej výstavbe 65 % z výnosov, čo bol však pomer, ktorý sa uplatňoval už od samotného spustenia vodnej elektrárne, teda dávno pred jej privatizáciou. Taliani sa však chceli poistiť a tak 22.3.2006 podpísali s Fondom národného majetku ešte Zmluvu o odškodnení v prípade predčasného ukončenia zmluvy o prevádzke.

Táto bola výhodná hlavne pre talianov, nakoľko im garantovala odškodné vo výške zodpovedajúcej výnosom vypočítaným z 30 ročnej doby trvania nájmu.

Uvedené zmluvy však predchádzali ešte jednému dôležitému kroku a to prevodu vodnej elektrárne späť na štát, vzhľadom k platnosti Medzinárodnej zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros ako aj rozsudku súdneho dvora v Haagu. Toto sa udialo dňa 24.3.2006 uzatvorením Dohody  o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Vplyv na už podpísanú Zmluvu o prevádzke to nemalo, práve naopak, podmienkou začatia účinnosť Dohody bolo, že predmetná Zmluva ako aj Zmluva o odškodnení musia byť v platnosti.

A potom nastáva moment, kedy vybieha Róbert Fico na trávnik počas svojej prvej vlády. Konkrétne dňa 9.3.2007 na podnet Generálnej prokuratúry podáva Úrad verejného obstarávania žalobu v súvislosti so zmluvou o prevádzke Vodného diela Gabčíkovo.

No a potom sa veci už len vliekli, až kým 19.11.2013 prvostupňový súd rozhodol že Zmluva o prevádzke Gabčíkova je platná a v poriadku. Rýchly a hlavne opačný spád nastal až po oznámení zámeru Enel-u predať svoj podiel v Slovenských elektrárňach. Policajné razie, Najvyšší kontrolný úrad, no a nakoniec deň „D“ 4.12.2014.

V tento deň štátny podnik Vodohospodárska výstavba využil právo, ktoré mu Zmluva o prevádzke poskytuje a vypovedal Zmluvu bez udania dôvodu. V prípade vypovedania Zmluvy bez udania dôvodu však nastupuje Zmluva o odškodnení, podľa ktorej Slovenské elektrárne majú nárok na odškodnenie vo výške všetkých prognózovaných ušlých príjmov, ceny za prevod aktív ako nákladov na odstupné zamestnancom.

Na základe výpovede malo k prevzatiu Gabčíkova Vodohospodárskou výstavbou dôjsť dnes 10.3.2015. Krajský súd v Bratislave však zázračne, v spore trvajúcom od roku 2007, rozhodol jeden jediný deň pred oficiálnym naplnením výpovede a to čuduj sa svete, úplne opačne ako prvostupňový súd. A Róbert Fico akoby tušil, ako súd dopadne, pol hodinu pred verdiktom začal mimoriadne zasadnutie vlády k tejto téme, a následne zvolal aj tlačovku. A keďže je to chlap činu, hneď poobede, akoby nemal iný program, zašiel sa do Gabčíkova pozrieť a nechať vyfotiť aj osobne.

Súčasne sa nechal počuť, ako z tých talianov teraz ešte vytlčie aj tých 35 %, čo si nechávali z tržieb elektrárne. Akosi však zrejme zabudol, že sa hrá už druhý polčas a strany sa vymenili. Ak totiž Zmluva o prevádzke neplatí, nemôže platiť ani Dohoda o vysporiadaní vlastníckych práv, ktorej platnosť je Zmluvou podmienená. Gabčíkovo teda opäť patrí podľa privatizačnej zmluvy z roku 2005 Slovenským elektrárňam a výnosy z tržieb im patria nielen na 35%, ale v plnej výške. Za tých 9 rokov je to teda asi 600 miliónov eur, ktoré by mal štátny podnik Vodohospodárska výstavba vyplatiť Slovenským elektrárňam.

Samozrejme bolo by naivné myslieť si, že Fico sa po tomto 600 miliónovom góle do vlastnej brány stiahne do myšacej diery a bude si spytovať svedomie, ktoré aj tak nikdy nemal. Naopak, pompézne bude gól prezentovať ako svoj najväčší úspech, napokon ďalšie kroky a rozhodnutia ohľadom Slovenských elektrární sú už na niekoľko mesiacov z našich peňazí dopredu naplánované a predplatené.

Nie nadarmo má Vodohospodárska výstavba, patriaca pod Ministerstvo životného prostredia, medzi nákladmi na právne služby z uzavretých zmlúv vo výške 540 000 € a reálne vystavenými faktúrami rozdiel takmer 6 miliónov eur.

Na domácej pôde bude teda rozhodca pískať tak, ako bol poučený, pričom voči jeho rozhodnutiam existuje už len mimoriadny opravný prostriedok. Toto je však beh na dlhé trate. A práve čas, je to je to čo Enel nemá a Fico zase na rozdávanie.

Enel chce svoj podiel predať a to čo najskôr, jeho hodnota je však vďaka Ficovým aktivitám prakticky rovná nule. Relevantný záujemcovia sa už tiež viac-menej stiahli a zostalo iba pár skalných. Plus kamaráti z J&T pod rúškou Energetického a průmyslového holdingu.

Článok vyšiel na blogu denníka Sme.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.