Názor. EPH – prvá veľká obeť regulačného gulášu a antikoncepčných energetických politík

Najvhodnejšou ilustráciou toho, čo sa stalo, je veverica z filmu Doba ľadová, ktorá sa na tenkej ľadovej stene, priehrade oddeľujúcej ju od obrovskej masy vody, snaží zapchať vznikajúce otvory, ale nemá dosť pazúrov na labách aby to dokázala.

ÚRSO je presne tá veverica, ktorej držiac v ústach vzácny oriešok lacných energií uniklo, že za tenkým ľadom neprehľadnej regulácie je more problémov, ktoré ho raz zaleje. A toho sme práve svedkami.

Pred štyrmi rokmi, keď začal útek západoeurópskych investorov z energetiky som v súkromných rozhovoroch z kolegami kládol otázku, že čo je to za skutočnosť, ktorú oni poznajú a nám nie je známa, ktorá ich vedie k tomuto rozhodnutiu.

Prečo sa vzdávajú podľa všeobecného názoru zlatých sliepok znášajúcich bez protestov a za chudobnú stravu zlaté vajcia. Dnes sme dostali jasnú odpoveď.

Vzostup siete

Najlepším príkladom je príbeh SPP – distribúcia. Prečo v prípade plynu celková cena komodity a distribúcie rastie, hoci trhová cena komodity klesá alebo klesala?

Odpoveď treba začať hľadať v ére generálneho riaditeľa Duckého. V roku 1994 mala sieť plynovodov na Slovensku dĺžku 15 905 km z toho miestna sieť 10 854 km a bolo na ňu napojených 1 031 589 odberateľov.

Teda na 1 km plynovodu teda pripadalo cca 65 odberných miest, celková spotreba bola 5,8 mld. m³ zemného plynu. Údaj z roku 1993 udáva, že na plyn bolo napojených 624 obcí.

Na konci roku 1999 však mala sieť už 25 404 km z toho miestna sieť 19 521 km, počet odberných miest bol 1 305 861, na 1 km pripadalo 51 odberných miest a celková spotreba ZP bola 7,0 mld. m³.

V roku 2001, keď vznikol regulačný úrad, bolo na plyn napojených 2006 obcí, sieť mala dĺžku 27 944 km s 1 372 778 odbernými miestami. Miestna sieť mala už 21 850 km, teda od roku 1994 sa jej dĺžka zdvojnásobila.

Na pripojenie jedného odberateľa bolo potrebných približne trikrát viac plynového potrubia ako do roku 1994. Spotreba plynu dosiahla historický vrchol na úrovni 7,48 mld. m³.

V roku 2015 bola celková dĺžky plynovodov 33 301 km, z toho miestna sieť 27 023 km. Na 1 km plynovodu pripadalo 46 odberných miest a oproti roku 2001 došlo k výraznému poklesu distribuovaného objemu plynu na 4,59 mld. m³.

Bez nejakých hlbších analýz možno konštatovať, že tieto skutočnosti mali a museli výrazne zvýšiť úroveň fixných nákladov na distribúciu plynu. Keď bol SPP integrovaný podnik, nebol problém s týmito nákladmi, lebo ak bol SPP v rukách štátu a ako celok vykazoval zisk, nič nebránilo stanovovaniu ceny pre odberateľa predovšetkým na základe politickej objednávky aj za cenu strát.

Údaje v Tabuľke 1 zachytávajú základné údaje o fyzickom stave miestnej siete a nákladoch vynaložených na jej obnovu, tak ako aj základné údaje z výkazov ziskov a strát.

Zahŕňajú koniec éry západeurópskeho investora a súčasnú éru investora EPH.

Tieto údaje naznačujú, že:

• Západoeurópski investori zjavne zanedbávali obnovu siete a zvyšovali investičný dlh spoločnosti.

• Jednotkové náklady na obnovu siete po príchode EPH výrazne poklesli, vytvorili sa predpoklady na zvýšenie tempa obnovy.

• Ak by SPP - distribúcia vykonávala obnovu siete v rozsahu zabezpečujúcim dlhodobo udržateľné prevádzkovanie siete, v časoch západoeurópskych investorov by bola stratová, resp. v rámci aj vtedy platného regulačného rámca by musela zvyšovať poplatky za svoje služby.

• Dnes je SPP - distribúcia síce v stave zabezpečiť dlhodobo udržateľné prevádzkovanie sústavy, ale za cenu razantného zníženia zisku. Núka sa hypotéza, že ak by bola nútená odstrániť ešte aj doteraz vzniknutý investičný dlh, dostala by sa na niekoľko rokov do straty.

• EPH na rozdiel od predošlého investora zrejme vytvorila predpoklady na dlhodobú udržateľnosť prevádzky siete, ale mala by prirodzene za týchto okolností problém s návratnosťou svojej investície, ak by nezvýšila distribučné poplatky. Diskusia by teda mala byť o tom, ako nastaviť rast poplatkov za distribúciu a o tom, že oprávneným nákladom môže byť aj podpora likvidácie rozľahlých sústav s veľmi nízkym odberom a o spoluúčasti štátu na podpore dotknutých domácností a podnikov na prechod na obnoviteľné zdroje a elektrinu.

Tab. 1: Základné údaje o fyzickom stave siete a hospodárení SPP-distribúcia
(Zdroj: výročné správy spoločnosti SPP - distribúcia)

Ktoré faktory pomohli vytvoriť takúto situáciu?

Prvou príčinou bolo, že v posledných rokoch prijala Slovenská vláda niekoľko desiatok strategických dokumentov s priamym dosahom na energetiku (pre zaujímavosť v rokoch 2001-2014 bolo vládou prijatých celkom 683 koncepčných materiálov a stratégií a len 22 týchto materiálov bolo vyhodnotených). Najviac sa roztrhlo vrece s formálnymi stratégiami pred začiatkom programovacieho obdobia 2014-2020.

Žiadna zo stratégií však nepreukázala na relevantnom finančnom modeli náklady na jej realizáciu a záväzné postupné kroky k dosiahnutia cieľového stavu.

V dobe prijímania zákona o energetickej efektívnosti napríklad expertka z EFIEES prezentovala 7. októbra 2013 na MH SR napríklad to, že dosiahnutie plánovaných úspor energií, ak sa budú energetickým sektorom úlohy rozdeľovať podľa tržieb, bude v prípade SR znamenať v priemere potrebu zvýšiť ceny energií o 13,2 % do roku 2020, ak by sa im úlohy prideľovali podľa podielu na spotrebe energií, tak napríklad celkové ceny plynu by mali vzrásť o 27,5 %, v teple by to malo byť 13,4 % a u tuhých palív by to malo byť až 55,7 %.

Zrejme aj tieto údaje viedli k tomu, že náš plán energetických úspor je na báze politických opatrení a eurofondov a nikde nie je verifikovaná jeho investičná náročnosť a reálnosť.

Príliš hustá sieť, ekologické anomálie

Tak isto ani jedna z posledných prijatých energetických stratégií neobsahuje reálne zhodnotenie stavu energetických sektorov a ich udržateľnosti.

Nikto nemal odvahu oficiálne skonštatovať, že Slovensko má plyn zavedený aj tam, kde nikdy nemal byť zavedený, že máme najväčšiu spotrebu palivového dreva v mestách a na výstavbu mestských kotlov na biomasu sme spotrebovali prostriedky, ktoré sa mali minúť na vidieku na podporu prechodu vidieckych domácnosti na lokálne obnoviteľné zdroje, čo by umožnilo likvidáciu neefektívnych plynových rozvodov.

Nikto sa nikdy nezamyslel nad tým, ako využiť odpadové teplo z Mochoviec. Výsledkom je, že na Slovensku sú minimálne dve ekonomicky neefektívne celoslovenské energetické sústavy – plynárenská sústava a elektrické siete a neefektívne lokálne teplárenské siete.

Chybné rozhodnutia vlád a regulátora

V prípade teplárenstva ak štát pripustil, že sa od CZT odpojilo 100 000 bytov. Znamená to, že dnes niekoľko desiatok systémov CZT z niekoľkých stoviek existujúcich je mimo akúkoľvek pochybnosť ekonomicky neudržateľných a absolútne nekonkurencieschopných s domovými kotolňami.

Druhou a najpodstatnejšou príčinou bolo, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa nikdy nezamyslel nad súvislosťou regulačných pravidiel a udržateľnosti energetiky. Bol doslova spúšťačom zlatých horúčok – najprv fotovoltaickej a bioplynovej, a aktuálne vodnoelektrárenskej a splyňovacej.

Spôsob regulácie doslova spúšťal vlnu zlých a ešte horších investičných rozhodnutí v energetike. Na druhej strane buď z neznalosti alebo prinajlepšom nedbalosti dovolil žiť určitým podnikom z podstaty, teda na úkor budúcnosti, viď príklad plynárenstva.

Nevyužil svoju odbornú autoritu na korekciu politických rozhodnutí vlády ale svojou rozhodovacou činnosťou skôr zosilňoval neblahé účinky nekompetentných politických rozhodnutí.

Za súčasných okolností je akékoľvek vstupovanie štátu do energetických spoločností spojené s rizikom veľkých nákladov na odstraňovanie investičných dlhov a umorovanie nákladov zlyhaných projektov.

Záver

Keď sledujem súčasné, podľa môjho názoru neoprávnené „stavanie do pozoru“ manažérov z SSE a SPP kvôli cenám, spomínam si na svoje manažérske školenie pred niekoľkými rokmi. Prípadová štúdia akvizície elektrárne v Dukistane, kde po prevzatí nič nie je tak, ako bolo v zmluve je ako keby kópia toho, čo zažívajú teraz.

Nie som si istý, či odborný tím z krajiny bývalého západoeurópskeho investora, ktorí zabezpečoval toto školenie už nemá spracovanú aj prípadovú štúdiu zo Slovakstanu na tému, ako sa zbaviť vybrakovanej firmy, zarobiť a zostať všeobecne uznávaným a váženým zahraničným investorom. Myslím si, že na pranieri vlády kvôli cenám by mal byť niekto, kto však už je za horami, za dolami.

To, čo sa v súčasnosti deje s cenami v sieťových odvetviach, by malo byť pre všetkých potenciálnych investorov a najmä slovenskú vládu výstražným signálom, že akákoľvek firma v energetickom sektore na Slovensku má len takú cenu, aká zostane po odčítaní nákladov na odstránenie investičných dlhov a rizík zmeny rozsahu trhu po odstránení nesprávnej regulácie od štandardne vypočítanej ceny.

Pri takomto výpočte môže byť táto cena aj nulová alebo dokonca aj záporná. Ekonomické a fyzikálne zákony platia bez ohľadu na to, či ich politici vo vláde a predseda ÚRSO poznajú alebo nie. To čo nastalo na začiatku roku s cenami energií je len príznakom toho, že politicky a záujmovými skupinami ovplyvňovaná regulácia je na konci s dychom a nastal čas na racionálne riešenia rešpektujúce fyzikálne a ekonomické zákony.

Ing. Jozef Legény

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.