Ministerstvo navrhuje prijať zákon o zmene klímy a vytvoriť Radu vlády pre európsku zelenú dohodu a nízkouhlíkovú transformáciu.
Obmedzenie fosílnych palív, prijatie zákona o zmene klímy či využívania všetkého odpadového tepla z priemyslu a energetiky. Aj s týmito opatreniami počíta Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorú predstavilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR).
Návrh strategického dokumentu počas pripomienkového konania zasypali stovky pripomienok. Najčastejšou výhradou bolo chýbajúce vyčíslenie nákladných opatrení na zavádzanie nízkouhlíkových technológií, najmä v energetike, priemysle, doprave a sektore budov. Stratégia v súčasnosti putuje na vládu.
MŽP SR: Zmena klímy stojí miliardu ročne
Náklady na rapídne znižovanie emisií skleníkových plynov budú podľa odhadu envirorezortu predstavovať 1,8 % HDP ročne do roku 2040. „Boj proti zmene klímy však prináša nevyčísliteľné zdravotné, environmentálne a ekonomické benefity,“ tvrdí ministerstvo.
MŽP SR argumentuje, že do znižovania emisií sa z dlhodobého hľadiska investovať oplatí. Dopady zmeny klímy len na Slovensku podľa envirorezortu spôsobujú odhadované škody na úrovni jednej miliardy eur ročne.
„Zmena klímy neprichádza, zmena klímy je tu. Máme poslednú šancu vývoj zvrátiť, a pritom udržateľne modernizovať Slovensko. To sa však nedá bez dlhodobého plánovania a prístupu založenom na vedeckom základe,“ uviedol Norbert Kurilla, štátny tajomník MŽP SR.
IEP pripravuje vlastnú štúdiu
Ministerstvo pripravilo stratégiu v spolupráci s viacerými svetovými inštitúciami, ktoré sa podieľajú na modelovaní aj v iných štátoch.
„Máme za sebou viac ako dva roky spolupráce s najvýznamnejšími globálnymi kapacitami v tejto oblasti – Svetovou bankou a Aténskou technickou univerzitou, ktoré vytvárajú modely aj pre Európsku úniu,“ uviedol Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky (IEP).
Materiál bol na Slovensku pripravovaný inkluzívnym a participatívnym spôsobom. Do jeho prípravy sa tak zapojilo široké spektrum laickej aj odbornej verejnosti.
V rámci spolupráce boli na mieru Slovenska vygenerované komplexné klimatické modely ako dosahovať klimatickú neutralitu. Modely sa skladajú z tisícov rovníc, ktoré pracujú s tisícami údajov.
„Na ich základe štartujeme práce na bezuhlíkovej štúdii, už vo vlastnej réžii,“ doplnil M. Haluš. Nízkouhlíková stratégia sa totiž začala realizovať v roku 2017, kedy boli ambície SR neporovnateľne nižšie.
MŽP SR chce novú Radu vlády
Cieľom stratégie je načrtnúť možnosti pre 30-ročný strategický prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. V roku 2050 by už malo Slovensko dosahovať klimatickú neutralitu. Stratégia prináša viaceré konkrétne návrhy.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.