Najdrahšie teplo pochádza v krajských mestách z plynu, najlacnejšie z odpadu (analýza)

Priemerná slovenská domácnosť minie na tepelnú energiu 2,6 % zo svojich spotrebných výdavkov. Ročne tak ide v prepočte na jedného člena domácnosti o sumu presahujúcu 100 eur.

V niektorých krajských alebo veľkých mestách môže byť ale tento náklad v prepočte na obyvateľa až dvojnásobne vyšší. Výška našich nákladov na teplo závisí od počasia, od nášho prístupu k efektívnemu vykurovaniu domácností, ale aj od zdroja, resp. paliva použitého na výrobu využívaného tepla.

Vlani slovenské domácnosti spotrebovali na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody takmer 29 % z celkovej dodávky tepla, t. j. 4,4 tis. GWh.

Zvyšné teplo putovalo mimo domácností, na technologické účely alebo na vlastnú spotrebu dodávateľa. Spotreba tepelnej energie pritom v bytových jednotkách počas posledných rokov klesá, čo súvisí s teplejším počasím na našom území.

Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) je na Slovensku v posledných rokoch približne 340 dodávateľov tepla.

Ceny tepla sa regulujú a to tak, že každý výrobca alebo dodávateľ predloží svoj cenový návrh a ÚRSO rozhodne o maximálnej cene tepla.

Najčastejšími dôvodmi, prečo dodávatelia žiadajú regulátora o zmenu ceny tepla, sú rastúce ceny palív či elektrickej energie, emisné povolenky CO_2,, prípadne aj investície do zariadení a technológií na výrobu tepla väčšieho rozsahu.

V dôsledku spomínaných faktorov si niektoré slovenské domácnosti priplatia za teplo aj v nasledujúcom roku 2020 a to v priemere o 4 %. Niekoľko dodávateľov aj v tomto roku požiadalo o zvýšenie cien vzťahujúcich sa na nimi dodávané teplo.

Prečo niektoré domácnosti platia za teplo viac a iné zase menej? Dôvod nie je iba v šetrnom kúrení alebo v tom, či niekto žije v Námestove alebo v Komárne.

Cena sa líši aj od paliva

Ceny tepla sa môžu líšiť aj tým, aký dodávateľ dodáva teplo, a to v závislosti od veľkosti tepelnej sústavy či použitého paliva na výrobu tepla.

V analýze WOOD & Company sa preto na základe údajov ÚRSO a Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) pozreli aj na to, z akých zdrojov pochádza teplo v krajských mestách SR a aká je cena za teplo v závislosti od zdroja, resp. paliva.

V krajských mestách vychádza najdrahšie tepelná energia, ktorá je vyrobená z plynu. A to buď výlučne z plynu alebo z plynu ako hlavného paliva v kombinácii s inými palivami (napr. uhlie alebo drevná štiepka).

Takto vyrobené teplo vyjde bytové, ale aj nebytové jednotky v priemere na 0,088 EUR za kWh. Plyn sa na výrobu tepla používa pritom v drvivej väčšine krajských miest.

V prípade uhlia ako hlavného paliva v kombinácii s plynom vychádza cena za kWh tepelnej energie na 0,082 EUR. Teplo z takéhoto zdroja využívajú napríklad v Žiline a čiastočne aj v Košiciach.

Jednoznačne najnižšia cena za kWh a to na úrovni 0,046 EUR sa týka tepelnej energie, ktorá je vyrobená z komunálneho odpadu. Takýmto spôsobom sa teplo vyrába v košickom Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Dôvodom cenových rozdielov pri výrobe tepla z plynu, uhlia a odpadu nie je iba veľkosť tepelnej sústavy dodávateľa.

Dôležitým aspektom cenotvorby je aj fakt, že náklady na palivo, teda na plyn či uhlie, sú podstatne vyššie ako náklady spojené so zabezpečením odpadu.

Navyše ceny vyčerpateľného plynu či uhlia sú pomerne volatilné a ovplyvňované vývojom na svetových trhoch. Ani po zohľadnení viacerých faktorov neexistuje žiadny predpoklad, že by v najbližších rokoch mohli ceny týchto palív natoľko poklesnúť, aby sa stali lacnejšou možnosťou paliva ako je komunálny odpad.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.