Eversheds Sutherland
VSE
Belimo

Najdrahšie teplo pochádza v krajských mestách z plynu, najlacnejšie z odpadu (analýza)

V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, koľko míňame z našich rodinných rozpočtov práve na teplo, z čoho sa vyrába najlacnejšia a naopak najdrahšia tepelná energia a ako môžeme pri vykurovaní našich domácností ušetriť.

Najdrahšie teplo pochádza v krajských mestách z plynu, najlacnejšie z odpadu (Analýza)

Ilustračné foto: Energie-portal.sk

Priemerná slovenská domácnosť minie na tepelnú energiu 2,6 % zo svojich spotrebných výdavkov. Ročne tak ide v prepočte na jedného člena domácnosti o sumu presahujúcu 100 eur.

V niektorých krajských alebo veľkých mestách môže byť ale tento náklad v prepočte na obyvateľa až dvojnásobne vyšší. Výška našich nákladov na teplo závisí od počasia, od nášho prístupu k efektívnemu vykurovaniu domácností, ale aj od zdroja, resp. paliva použitého na výrobu využívaného tepla.

Vlani slovenské domácnosti spotrebovali na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody takmer 29 % z celkovej dodávky tepla, t. j. 4,4 tis. GWh.

Zvyšné teplo putovalo mimo domácností, na technologické účely alebo na vlastnú spotrebu dodávateľa. Spotreba tepelnej energie pritom v bytových jednotkách počas posledných rokov klesá, čo súvisí s teplejším počasím na našom území.

Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) je na Slovensku v posledných rokoch približne 340 dodávateľov tepla.

Ceny tepla sa regulujú a to tak, že každý výrobca alebo dodávateľ predloží svoj cenový návrh a ÚRSO rozhodne o maximálnej cene tepla.

Najčastejšími dôvodmi, prečo dodávatelia žiadajú regulátora o zmenu ceny tepla, sú rastúce ceny palív či elektrickej energie, emisné povolenky CO2,, prípadne aj investície do zariadení a technológií na výrobu tepla väčšieho rozsahu.

V dôsledku spomínaných faktorov si niektoré slovenské domácnosti priplatia za teplo aj v nasledujúcom roku 2020 a to v priemere o 4 %. Niekoľko dodávateľov aj v tomto roku požiadalo o zvýšenie cien vzťahujúcich sa na nimi dodávané teplo.

Prečo niektoré domácnosti platia za teplo viac a iné zase menej? Dôvod nie je iba v šetrnom kúrení alebo v tom, či niekto žije v Námestove alebo v Komárne.

Cena sa líši aj od paliva

Ceny tepla sa môžu líšiť aj tým, aký dodávateľ dodáva teplo, a to v závislosti od veľkosti tepelnej sústavy či použitého paliva na výrobu tepla.

V analýze WOOD & Company sa preto na základe údajov ÚRSO a Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) pozreli aj na to, z akých zdrojov pochádza teplo v krajských mestách SR a aká je cena za teplo v závislosti od zdroja, resp. paliva.

V krajských mestách vychádza najdrahšie tepelná energia, ktorá je vyrobená z plynu. A to buď výlučne z plynu alebo z plynu ako hlavného paliva v kombinácii s inými palivami (napr. uhlie alebo drevná štiepka).

Takto vyrobené teplo vyjde bytové, ale aj nebytové jednotky v priemere na 0,088 EUR za kWh. Plyn sa na výrobu tepla používa pritom v drvivej väčšine krajských miest.

V prípade uhlia ako hlavného paliva v kombinácii s plynom vychádza cena za kWh tepelnej energie na 0,082 EUR. Teplo z takéhoto zdroja využívajú napríklad v Žiline a čiastočne aj v Košiciach.

Jednoznačne najnižšia cena za kWh a to na úrovni 0,046 EUR sa týka tepelnej energie, ktorá je vyrobená z komunálneho odpadu. Takýmto spôsobom sa teplo vyrába v košickom Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Dôvodom cenových rozdielov pri výrobe tepla z plynu, uhlia a odpadu nie je iba veľkosť tepelnej sústavy dodávateľa.

Dôležitým aspektom cenotvorby je aj fakt, že náklady na palivo, teda na plyn či uhlie, sú podstatne vyššie ako náklady spojené so zabezpečením odpadu.

Navyše ceny vyčerpateľného plynu či uhlia sú pomerne volatilné a ovplyvňované vývojom na svetových trhoch. Ani po zohľadnení viacerých faktorov neexistuje žiadny predpoklad, že by v najbližších rokoch mohli ceny týchto palív natoľko poklesnúť, aby sa stali lacnejšou možnosťou paliva ako je komunálny odpad.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné
Značky
Eva Sadovská

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.