Na Slovensku môžu vyrásť nové veterné elektrárne. Samosprávam chýbajú informácie

Veterná energia tvorí v energetickom mixe Slovenska len zanedbateľnú časť. V minulom roku mali veterné elektrárne na celkovej výrobe elektriny v krajine podiel iba 0,05 %.

Takmer dve desaťročia od spustenia doposiaľ poslednej veternej elektrárne sa však na Slovensku objavujú nové projekty prvých veľkých veterných elektrární, ktoré by v budúcnosti mohli podiel vetra v energetickom mixe zvýšiť.

Procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie v súčasnosti prechádza viacero zámerov. Na Energie-portal.sk sme v uplynulých mesiacoch písali, napríklad, o plánovanom veternom parku na Záhorí, o konkurenčnom projekte v jeho tesnej blízkosti či o zámere investora na juhu Slovenska. 

S rozvojom veternej energetiky počíta aj štát. Podľa Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (NECP) na roky 2021 – 2030 má veterná energia pri ďalšom rozvoji samospráv zohrávať kľúčovú úlohu. „Odhaduje sa, že najväčšie nové inštalované výkony budú v slnečných (600 MW) a veterných elektrárňach (500 MW),“ píše sa v materiáli.

Mestá a obce, ktoré sú jedným z kľúčových partnerov investorov pri nových projektoch, však upozorňujú, že v investičných zámeroch sa častokrát nedokážu zorientovať. Chýbajú im odporúčania, ktoré očakávajú od rezortu hospodárstva. Asociácia výrobcov zelenej energie chce preto samosprávam pomôcť.

Schválenie projektov si vyžaduje dohody

Dostatočná informovanosť obyvateľstva je vo všeobecnosti základom pre úspešný rozvoj akejkoľvek zelenej energie. Ak chcú investori získať verejnú mienku na svoju stranu, obyvatelia dotknutých oblastí musia poznať výhody, no zároveň chápať aj negatíva nových projektov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.