Miroslav Obšivaný: Plyn bude drahší, do budúcnosti sa viac oplatí CZT

Centrálne zásobovanie teplom na Slovensku nie je novinkou. Ako sa rozvíja tento spôsob vykurovania?

Systém CZT je na Slovensku jeden z najrozvinutejších, čo je historicky dané vybudovaním infraštruktúry v minulosti. Ak sa v súčasnosti budujú nové systémy CZT, tak sú malého lokálneho charakteru pre novú bytovú výstavbu a prípadne priemysel a komunálnu sféru. Aktuálnym trendom je modernizácia existujúceho tepelného hospodárstva.

Čoraz viac výrobcov tepla investuje do budovania zdrojov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. Hlavnou motiváciou výrobcov je diverzifikovať palivovú základňu, znížiť cenu tepla a znížiť emisie skleníkových plynov.

Ako možno znížiť cenu tepla?

Investície smerujú do zvyšovania hospodárnosti a efektívnosti zdrojov, modernizujú sa tepelné rozvody a prechádza sa zo štvortrubkového systému na dvojtrubkový, inštalujú sa domové odovzdávacie stanice. To sú všetko opatrenia na znižovanie nákladov na strane spotrebiteľa.

Investície však niekto musí zaplatiť. Zohľadňuje ich regulátor v cene tepla?

Súčasne platná legislatíva a regulácia výrazne obmedzujú investičné aktivity, nakoľko neposkytujú prevádzkovateľom sústav záruky dlhodobejšieho udržania stavu sústavy, čo má priamy vplyv aj na návratnosť vynaloženého kapitálu a hospodárenie teplárenských spoločností.

Aké sú riziká a nevýhody CZT?

Medzi hlavné nevýhody odberatelia v podstate uvádzajú, že v prípade chladného počasia mimo vykurovacej sezóny, napríklad v auguste, si nemôžu „prikúriť“. Z praxe však vieme, že práve tí, ktorí sa odpojili od CZT a majú vlastnú domovú kotolňu, neprimerane šetria až tak, že byty sú podchladené, a to len preto, aby im vyšla menšia spotreba tepla. Tak isto sa poukazuje na teplú úžitkovú vodu a to, že sa musí často dlho odpúšťať a jej vysokú cenu.

Čím to je?

Súvisí to objektívne s technickým riešením prípravy teplej úžitkovej vody a správaním sa odberateľa. Doteraz sa väčšinou pripravovala TÚV vo výmenníkovej stanici – mimo domu a táto voda musí stále cirkulovať, zahrievať sa, aby na výtoku u spotrebiteľa mala 45 – 55 °C. Tento problém postupne odstraňujeme tak, že dnes sa už inštaluje dvojtrubkový systém CZT a v dome je umiestnená kompaktná odovzdávacia stanica a priamo v dome sa pripravuje TÚV.

Väčší problém je však na strane spotrebiteľov: príliš šetria s TÚV, keď v praxi často byt má spotrebu 1 m³ za rok, čo nie je ani „hygienické“ minimum. Toto má zásadný vplyv na celkovú cenu TÚV. V domoch tiež nie sú rozvody TÚV zaizolované a sú v havarijnom stave. Nie je v nich urobené ani hydraulické vyregulovanie rozvodov TÚV, sú zlé zapojenia ďalších spotrebičov a väčšinou tlak studenej vody je vyšší a pri napojeniach bez spätnej klapky sa studená voda pretláča do teplej vody.

Prečo podľa vás niektoré bytové družstvá, ale aj iní odberatelia uprednostňujú vlastné kotolne?

Najčastejším dôvodom, ktorý odberatelia uvádzajú pri prechode na individuálne vykurovanie, je jednotková cena tepla. Odberatelia sa často rozhodujú pre odpojenie sa od systémov CZT na základe porovnania ceny tepla z CZT a z domovej kotolne, ktorú im deklaruje dodávateľ domovej kotolne. Ním deklarovaná cena tepla je často zavádzajúca, lebo do ceny tepla cielene nezahŕňa napríklad investičné náklady na obstaranie kotla, mzdové náklady obsluhy, opravy a údržbu kotla a podobne.

Vlastná kotolňa však dáva predsa do rúk majiteľa lepšiu kontrolu nad teplom a aj možnosť úspory, či nie?

Vybudovanie samostatnej domovej kotolne a odpojenie sa od CZT nerieši samotnú problematiku úspor v spotrebe, ktorú im dodávateľ domovej kotolne tiež deklaruje, pretože pri prechode na samostatnú domovú kotolňu sa len jeden zdroj výroby tepla nahradí druhým. V tomto prípade, pri porovnávaní CZT a domovej kotolne, by sa odberateľ nemal spoliehať len na percentuálne vyjadrovanie možných úspor.

Vždy treba porovnávať absolútnu výšku nákladov pred a po realizácii vlastného zdroja. Vlastnú kotolňu je napríklad nutné aj správne nadimenzovať a aj preto pri nedostatočnom využití kotolne nemusí dosahovať očakávanú účinnosť, v dôsledku čoho celkové náklady na teplo môžu stúpnuť.

Na čo si teda treba dávať pozor pri prechode k vlastnej kotolni?

Ak odberateľ zvažuje odpojenie, mal by zvážiť viaceré aspekty. Mal by brať do úvahy – náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie, náklady na inžiniersku činnosť, cenu kotla, jeho osadenie a zavedenie, poplatok za odpojenie od CZT, mzdové náklady na prevádzku vlastnej kotolne, náklady na povinné pravidelné odborné prehliadky a skúšky kotla, náklady na údržbu, náklady na energie, poplatky za znečistenie ovzdušia a tak ďalej. Zároveň sa od navrhovanej technológie odvíjajú aj investičné náklady. Aj tu platí, že čím je technológia modernejšia, tým je potrebných viac investícií.

Odberateľ by mal poznať potrebu tepla pre dom počas obdobia životnosti nového kotla. Tepelná sústava by mala byť vyregulovaná, to znamená prispôsobená aktuálnej potrebe tepla v jednotlivých častiach domu.

Nie sú vlastné kotolne bezpečnejšie?

Zariadenia na výrobu tepla patria medzi takzvané vyhradené zariadenia. Znamená to, že sú rizikové a môže im hroziť závažná porucha. Práve kvôli tejto kategorizácii podliehajú výrobcovia tepla v rámci CZT prísnym kontrolám. Pravidelnými kontrolami sa rizikovým stavom predchádza a v prípade zistenia akejkoľvek odchýlky hrozia výrobcovi vysoké pokuty.

Výrobcovia v systéme CZT podliehajú pravidelným revíznym kontrolám, ktoré už nie sú také samozrejmé v prípade domových kotolní. U domových kotolní sa povinnosť pravidelných revízií výrazne podceňuje a zanedbáva, čím je ohrozená bezpečnosť nielen obyvateľov objektu, v ktorom je domová kotolňa umiestnená, ale aj bezpečnosť obyvateľov v okolitých domoch.

Je centrálne zásobovanie aj šetrnejšie k životnému prostrediu?

Centrálne zdroje na výrobu tepla rešpektujú všetky environmentálne hľadiská a sú zväčša situované na okraji obytných zón, takže aj emisie znečisťujúcich látok sú produkované mimo najviac zaľudnených častí mesta. Naopak v prípade individuálnych domových kotolní je koncentrácia komínov, a tým aj vypúšťaných škodlivín, sústredená priamo v obytných zónach.

Z environmentálneho hľadiska sú pre centrálne zdroje tepla v zmysle platných legislatívnych noriem stanovené prísne hodnoty emisných limitov a ich dodržiavanie je pravidelne kontrolované. Aby výrobcovia tepla mohli stanovené hodnoty dodržať, museli investovať nemalé finančné prostriedky do moderných technológií. Pokiaľ ide o domové kotolne, tak kontrola emisií znečisťujúcich látok z nich je prakticky nulová – nie sú legislatívne požiadavky, obce a mestá na kontrolu nemajú prostriedky.

Do akej miery využívame CZT v porovnaní so zahraničnými krajinami?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.