Ministerstvo zverejnilo tretí akčný plán energetickej efektívnosti

Tretí akčný plán je implementačným nástrojom Koncepcie energetickej efektívnosti SR, ktorá bola prijatá uznesením vlády SR č. 576/2007. Materiál však dostal odklad na predloženie do vlády, podľa ministerstva kvôli súbežnému schvaľovaciemu procesu transpozičných právnych predpisov a schvaľovaniu programových dokumentov na ďalšie obdobie 2014-2020.

Materiál tiež vyhodnocuje plnenia opatrení predchádzajúceho akčného plánu na roky 2011-2013.

Slovensko plány neplní, ministerstvo hovorí o pokroku

Tretí akčný plán – na rozdiel od predchádzajúceho akčného plánu – vyhodnocuje opatrenia energetickej efektívnosti výlučne na základe jednotlivých projektov (metódou zdola nahor), teda nie na základe agregovaných štatistických údajov. Takýmto spôsobom je podľa ministerstva možné vyhodnotiť 81% celkových plánovaných úspor energie stanovených na roky 2011-2013, čo predstavuje zhruba 6,7 PJ vyjadrených vo forme konečnej energetickej spotreby. „To je značný pokrok oproti predchádzajúcemu akčnému plánu, v ktorom sme vyhodnotili 30% vtedajšieho 3-ročného cieľa úspor energie na základe jednotlivých projektov,“ konštatuje ministerstvo v predkladacej správe k plánu.

Tabuľka: Sumárny prehľad vyhodnotenia úspor energie v jednotlivých sektoroch v rokoch 2011-2013

Najväčší prínos mali podľa rezortu hospodárstva úsporné opatrenia v oblasti budov, priemyslu a verejného sektoru.

Medzi opatrenia, ktoré prispeli najväčším podielom k dosiahnutej úspore energie, patria: obmena bielej techniky, ŠFRB, Vládny program zatepľovania, Slovseff II. a jednotlivé operačné programy (2007-2013), viď obr. č. 2.

Čiastkové plnenie stanoveného cieľa možno vysvetliť neexistenciou stáleho a systematického finančného mechanizmu na podporu opatrení energetickej efektívnosti. Z jednotlivých, už existujúcich, finančných mechanizmov (u väčšiny z nich primárnym cieľom nie je dosahovanie úspor energie) najviac prispeli opatrenia financované v rámci štrukturálnych fondov, Štátneho fondu rozvoja bývania, ako aj iných finančných mechanizmov (napr. Slovseff II). Uvedené úspory energie si v období 2011 - 2013 vyžiadali investície vo výške minimálne 6,5 mld. eur.

Navrhnuté opatrenia na obdobie 2014 - 2016 sú zamerané najmä na priemysel, budovy a verejný sektor. Významné úspory energie sa taktiež predpokladajú na strane premeny, prenosu a distribúcie energie. Opatrenia sú plánované taktiež na základe konkrétnych projektov a programov, a to tak, aby sa dosiahol trojročný cieľ úspor energie podľa smernice 2012/27/EÚ. Navrhnuté opatrenia spolu poslúžia na plnenie cieľa úspor energie vyjadreného v konečnej energetickej spotrebe vo výške 85% a vo výške 100% na plnenie trojročného cieľa úspor energie vyjadreného v spotrebe primárnych zdrojov energie.

Ciele energetickej efektívnosti na 2014-2020 pre priemysel

Na základe požiadaviek smernice 2012/27/EÚ boli stanovené nasledovné ciele vyjadrené v konečnej energetickej spotrebe a v  primárnej energetickej spotrebe. Tieto boli upravené podľa štatistiky pre rok 2012.

Národné indikatívne ciele energetickej efektívnosti SR

Metodika pre výpočet indikatívneho kumulatívneho cieľa úspor energie je vysvetlená v Národnom programe reforiem 2013. V ďalšom období sa pripravia projekcie v prípade vybraných opatrení, ktoré budú pokračovať do roku 2020.

Na základe konkrétnych projektov boli naplánované opatrenia na roky 2014-2016 predstavujúce zhruba 85% z celkového trojročného cieľa úspor energie v konečnej energetickej spotrebe (10,25 PJ) a viac ako 100% z celkového trojročného cieľa úspor energie vyjadreného v primárnej energetickej spotrebe (16,03 PJ).

Dotácie a povinnosti pre priemysel

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.