Milan Sedláček: Okolo bezpečnosti dodávok plynu panuje zbytočná hystéria

Odhadnúť spotrebu zemného plynu, či pozíciu zemného plynu vôbec je pre nás ako prevádzkovateľa významnej prepravnej trasy pre zemný plyn dôležité, no veľmi komplikované. Predovšetkým dnes, keď panuje množstvo protirečivých tendencií i v politike Európskej únie. Dokonca by som až povedal, že niekedy vidím rozpor medzi deklarovanými cieľmi a tým ako sa veci dejú v praxi.

No v prípade plynu sú niektoré skutočnosti očividné. Zemný plyn je čisté palivo a je ho dostatok v dostupných vzdialenostiach pre Európsku úniu. Na druhej strane je rovnako jasné, že existuje zbytočná hystéria okolo bezpečnosti dodávok. Nájsť dobré dôvody prečo by práve plyn nemal byť palivom budúcnosti sa mi skutočne nedarí.

Keď sme už začali Európskou úniou, ako hodnotíte dopady jej legislatívy na prepravu plynu?

Európska únia sa snaží centralizovať vplyv na energetiku. Veľmi je to viditeľné práve v tom, ako sa reguluje oblasť prepravy zemného plynu. Snaha vybudovať integrovaný vnútorný trh totiž často naráža na národné záujmy. Vedľa toho regulovať prepravcov je výrazne jednoduchšie, čo Európska únia silno využíva v praxi.

Čo možno preto v regulácii prepravy očakávať zo strany Európskej únie?

Európska komisia má mandát na harmonizáciu prevádzkových poriadkov. Cez harmonizáciu sa snaží zjednotiť obchodné podmienky s cieľom vytvoriť vnútorný trh. Pritom sú to razantné zmeny. Napríklad pri kontrahovaní prepravných kapacít. Nakoľko Eustream má dostatok voľnej prepravnej kapacity, u nás platí, kto príde skôr, ten získa prepravnú kapacitu. Po novom budú povinné aukcie i presne stanovené dĺžky kontraktov. 

Nebudú povinné aukcie nakoniec v prospech aj Eustreamu? 

Musím zdôrazniť, že aukcie u nás nikdy neboli témou, pretože dosiaľ sme žiadneho zákazníka neodmietli z dôvodu nedostatku prepravnej kapacity. Budeme formu aukcie akceptovať, no robiť ju keď máte prebytok kapacity je ekonomický nezmysel. Dopyt je menší ako ponuka.

Situácia je veľmi neprehľadná. Črtá sa viac konkurenčných plynovodov smerom na juh Európy. Ruská federácia má veľký ťah na bránu so South Streamom. Dokáže komunikovať s dotknutými krajinami a vytvárať mediálny obraz, že plynovod bude dostavaný. Zámerne hovorím mediálny obraz. Pri Nabuccu je mediálny obraz komplikovanejší. Takmer každý týždeň niekto vyhlási, že projekt nemá dostatočnú podporu alebo preňho nie je dostatok plynu, potom niekto iný vyhlási, že je dosť plynu.

Z hľadiska Eustreamu, ktorý projekt by bol zaujímavejší, South Stream alebo Nabucco?

To teraz nie je možné povedať. Najdôležitejšie je, aby jeden alebo druhý plynovod skončil v rakúskom Baumgartene a tiež, aby sa tu s plynom prepraveným týmito projektmi aj obchodovalo. Vtedy, a najmä po dokončení nášho pripojenia na Maďarsko, bude mať pozitívne dopady na Slovensko každý z nich.

V akom stave je vlastne projekt slovensko – maďarského plynovodu?

Zo zvažovaných projektov je práve maďarský prepoj na najlepšej ceste. Predovšetkým má náskok, pretože vznikol ako prvý, ešte v roku 2009, teda počas plynárenskej krízy. Vtedy vznikol podporný program Európskej únie pod skratkou EEPR. Veľká časť jeho zdrojov išla do kofinancovania projektov v strednej Európe najmä tých, ktoré boli určené k minimalizovaniu vplyvu týchto kríz. Na prvom mieste to bol u nás práve maďarský prepoj.

Aký podiel má Európska únia na financovaní plynovodu?

Podpora predstavuje 30 miliónov eur. Celý plynovod bude stáť vyše 160 miliónov. Z toho asi 20 miliónov eur sa preinvestuje na našom území, pričom SR využije z ko-financovania sumu tri milióny eur. V Maďarsku je to viac, pretože tam bude z celkovej dĺžky 115 kilometrov vybudovaných vyše 90 km.

Na druhej strane, čo na projekt hovorí trh, teda potenciálni zákazníci?

Máme zazmluvených hneď niekoľko budúcich zákazníkov. Projekt tak beží k dohodnutému termínu plnej prevádzky, ktorý je naplánovaný na 1. januára 2015. Maďarské pripojenie je ako z nášho, tak i európskeho hľadiska logická priorita. Za relatívne nízke náklady dosiahneme výrazný efekt. Umožníme plynu, aby sa dostal z likvidných trhov západnej Európy, práve cez hub Baumgarten a naše územie ďalej do regiónu. Zároveň je tu i reverzný tok, teda možnosť dostať plyn z Nemecka do veľkej časti dosiaľ nepripojenej Európy. Ako Balkán, Rumunsko, Bulharsko.

Logicky to pomôže i bezpečnosti dodávok. V širšom pohľade i prístupu k ďalším zdrojom plynu, likvidným či spotovým trhom, integrácia trhov. Zároveň to môže predstavovať ohromný popud pre liberalizáciu týchto trhov, čo je nakoniec hlavný cieľ energetickej politiky Európy i spomínaných krajín.

Pred časom ste oznámili aj možnosť budovať plynovod i na Ukrajinu. V akej situácii je tento projekt?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.