Príliš veľké fotovoltiky sú pre sústavu problém, zhodujú sa distribučky. S elektrinou nie je kam, ceny padajú do záporných hodnôt.
Aj keď do distribučných či prenosových sústav zatiaľ reálne pripojené nie sú, mariče elektriny sa v uplynulých mesiacoch stali na Slovensku aj u susedov horúcou témou. Dôvodom je hlavne veľký počet žiadostí o pripájanie takýchto zariadení v Českej republike.
Na tom, že „marenie“ elektriny nie je zmysluplné riešenie, panuje široká zhoda. Vyplynulo to aj z reakcií SEPS, ÚRSO či experta na akumuláciu, ktoré sme na Energie-portal.sk priniesli ešte vo februári.
Teraz sme s otázkami k téme oslovili aj distribučné spoločnosti. Západoslovenská distribučná (ZSD) i Východoslovenská distribučná (VSD) žiadosti o pripojenie tzv. maričov neevidujú, ale pridávajú sa ku kritikom. Mariče elektriny vnímajú ako nezmysluplné už aj v rovine úvah. Prevádzkovatelia sústav však upozorňujú, že problémy, kvôli ktorým sa o maričoch uvažuje, majú reálny základ.
„Lákadlom“ sú záporné ceny elektriny
Vo Východoslovenskej distribučnej, ktorej postoj tlmočila hovorkyňa Andrea Forbergerová, tzv. mariče elektriny považujú za nesystémové riešenie, „ktoré absolútne potiera význam energetickej efektívnosti, ktorá je neodmysliteľným ideovým základom využívania energie z obnoviteľných zdrojov.“
Rovnaký postoj k téme má aj ZSD. „Podľa nášho názoru pripájanie takýchto zariadení predstavuje neekologické a neekonomické plytvanie vyrobenej elektriny z OZE, čo je v rozpore s princípmi udržateľnosti, na ktoré v našej skupine kladieme dôraz,“ reagovala hovorkyňa spoločnosti Michaela Dobošová.
Západoslovenskí energetici pritom poukazujú na väčší výskyt záporných cien elektriny. Rekordne veľa ich vlani zaznamenal aj slovenský denný trh s elektrinou. Mariče, ktorých jediným účelom je čo najrýchlejšie premeniť na teplo, sa tak, paradoxne, stávajú obchodnou príležitosťou.
„Z nášho pohľadu sú jediný motivátor na vznik takýchto zariadení záporné ceny, čo je veľmi zlý spôsob ako naložiť s vyrobenou energiou. Na jednej strane je masívne podporovaná výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, na strane druhej na trhu vznikajú situácie, keď sa ceny elektriny pohybujú v záporných hodnotách,“ upozorňuje Dobošová.
Príliš veľké fotovoltiky, príliš veľa elektriny
Vyrovnanú bilanciu medzi výrobou a spotrebou elektriny na Slovensku monitoruje a vyhodnocuje SEPS. Tá v prípade nerovnováhy aktivuje rôzne formy podporných služieb na udržanie rovnováhy. ZSD aj VSD v tomto smere svorne konštatujú, že základným predpokladom na to, aby celý systém nebol - obchodne a technicky - nadmerne zaťažovaný následnou potrebou dodatočných opatrení, je vhodné dimenzovanie fotovoltických zdrojov. A to obzvlášť v slovenských podmienkach, keďže medzi novopripojenými zdrojmi figurujú takmer výlučne iba fotovoltické inštalácie.
„VSD sa predovšetkým už od začiatku rozvoja OZE snaží edukovať záujemcov o ich pripájanie, aby prípadný nový zdroj zvolili v takých parametroch výkonu, ktoré budú kopírovať energetické nároky týchto záujemcov,“ hovorí A. Forbergerová.
Ideálne podľa expertov VSD je, ak je takýto zdroj inštalovaný zároveň priamo v mieste spotreby, napríklad ako tzv. lokálny zdroj, aby nebolo potrebné budovať ďalšiu rozsiahlu infraštruktúru na distribúciu elektriny z OZE na väčšie vzdialenosti. „Vtedy môžeme hovoriť o maximalizácii úžitku z OZE z environmentálneho ale aj finančného hľadiska.“
A. Forbergerová upozorňuje, že predimenzované zdroje generujú zbytočné náklady jednak pre svojho vlastníka, keďže sa musí vysporiadať s prebytkami elektriny, ako aj pre všetkých užívateľov prenosovej alebo distribučnej sústavy. „Tiež je potrebné pripomenúť, že priveľa elektriny má za následok jej mínusové trhové hodnoty, tzn. namiesto šetrenia musí za spotrebu prebytočnej elektriny ešte jej výrobca zaplatiť,“ dodáva.
Vhodný mix a zodpovednosť za odchýlku
Na správne dimenzovanie solárnych elektrární apeluje aj distribútor na západnom Slovensku. Ako možné riešenie však v ZSD vidia postup, ktorý sa v rôznych formách už uplatňuje v zahraničí.
„Za jedno z najvhodnejších opatrení považujeme zavedenie zodpovednosti za odchýlku aj na menšie inštalácie FTVE a VTE. Laicky povedané aj menší výrobcovia by mali zodpovednosť za to, že to čo vyrobia bude v sústave aj spotrebované. Týmto jednoduchým opatrením by sa dosiahla eliminácia výskytu zápornej ceny na trhu a tým by výrazne klesla motivácia budovať zariadenia na bezúčelné spotrebovávanie elektrickej energie v čase záporných cien,“ hovorí M. Dobošová.
VSD sa okrem toho prihovára aj za vhodne diverzifikovaný zdrojový mix. „Rozvoj decentralizovaných zdrojov len na báze fotovoltiky, ktorého sme v súčasnosti svedkami, nie je dlhodobo vhodnou stratégiou a je potrebné rozvíjať aj zdroje iných typov, ktoré využívajú napríklad vodnú, alebo veternú energiu, prípadne odpadové teplo. Samozrejme, popri „veľkých“ systémových zdrojoch, akými sú napríklad bezemisné jadrové elektrárne,“ podotkla A. Forbergerová.
Pribúdajú batériové úložiská
V prípade, kedy už prebytky elektriny vznikajú a situáciu treba nejako riešiť, energetici poukazujú na už etablované riešenie akumulácie. Tým sú batériové úložiská (BESS). Slovenský príbeh na tomto poli je pritom odlišný ako u západného suseda.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.