Slovensko recykluje približne 30 percent komunálneho odpadu, miera energetického zhodnocovania je však len približne desať percent. Podľa Mariána Christenka je príčinou aj nedostatočná kapacita zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov.
Na Slovensku sú len dve klasické zariadenia WtE (waste-to-energy, premena odpadov na energiu) v Košiciach a Bratislave. KOSIT je prevádzkovateľom jednej z nich. Je výroba elektrickej energie a tepla zo spaľovne rentabilný biznis?
Ak zoberieme do úvahy fakt, že výroba tepla a elektriny sú sekundárnym produktmi popri likvidácii odpadu, tak určite áno.
Aj keď treba súčasne dodať, že príjmy zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu z predaja tepla sú iba marginálnym zdrojom výnosov. Ekonomika spaľovne funguje inak ako ekonomika klasickej teplárne.
V čom teda spočíva rozdiel medzi teplárňou a spaľovňou?
Kým tepláreň palivo nakupuje, spaľovni zákazníci za likvidáciu odpadu platia. Pre spaľovňu sú ceny, resp. príjmy za likvidáciu odpadu a za predaj tepla spojené nádoby.
Čím vyššie výnosy z predaja tepla a energie dosahuje, tým nižšie ceny za likvidáciu odpadu môže ponúknuť zákazníkom. Preto je skôr na mieste otázka, aké rentabilné je energetické zhodnocovanie odpadu.
Ceny tepla a elektriny sú regulované a ceny za likvidáciu odpadu musia konkurovať výrazne lacnejšiemu skládkovaniu. Investor do energetického zhodnocovania musí rátať s dlhodobou návratnosťou.
Odmenou pre investora je vysoká stabilita segmentu, predovšetkým stabilný zdroj paliva.
Marián Christenko | Foto: KOSIT
Prečo môže byť teplo zo spaľovne atraktívnym zdrojom tepla pre komunálnu sféru?
Ceny tepla sú regulované. Regulačný úrad, samozrejme, chápe, že naša variabilná zložka ceny tepla je ovplyvnená nulovými nákladmi na nákup paliva. Aj spaľovňa potrebuje na svoju prevádzku plyn, ale prakticky iba pri nábehu kotla. Inak horí odpad prakticky sám.
Kým v prípade teplárne môže fixná zložka regulovanej ceny tepla dosiahnuť výšku 160 eur za kW a variabilná 0,040 eur za kW, v prípade spaľovne je cena výrazne nižšia.
Fixná zložka sa pohybuje na úrovni okolo 90 eur za kW a variabilná je oproti klasickej teplárni polovičná. Energetické zhodnotenie odpadu má navyše oproti spaľovaniu fosílnych palív alebo drevoštiepky v teplárňach jeden zásadný atribút, a tým je skutočnosť, že spaľovne umožňujú nezanechávať budúcim generáciám environmentálne záťaže v podobe skládok.
Je výroba tepla zariadeniami WtE v EÚ definovaná ako obnoviteľný zdroj energie?
V decembri 2018 bola publikovaná smernica „O podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov“, v ktorej sú spaľovne odpadov považované za obnoviteľný zdroj a ako také prispievajú k cieľom zvyšovania podielu OZE na energetickom mixe.
Zároveň sa predpisuje povinné odoberanie takto vyrobeného tepla prevádzkovateľmi sústav tepelných rozvodov. K tomu treba dodať, že väčšina vyspelých štátov EÚ pracuje so spaľovňami odpadov ako zdrojom energie, ktorý napomáha zníženiu energetickej závislosti od dovozu zo zahraničia a dokonca podporujú dovoz odpadu pre energetické zhodnotenie.
Zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu v Košiciach | Foto: Energie-portal.sk
Ako funguje proces energetického zhodnocovania komunálneho odpadu?
Všetok odpad, ktorý prichádza do spaľovne v Košiciach, sa najprv rozdeľuje podľa toho, či je možné jeho materiálne zhodnotenie, t. j., či vie poslúžiť ako druhotná surovina v inom type priemyslu.
Odpad, ktorý nie je vhodný na materiálne zhodnotenie, putuje do kotla. To sa týka komunálneho odpadu, ale aj odpadu z priemyslu. 100 kilogramov odpadu s výhrevnosťou okolo 10 MJ na kilogram sa premení na teplo a energiu, pričom 25 kilogramov predstavuje škvara a popolček. Výhrevnosť odpadu sa podobá výhrevnosti hnedého uhlia.
Škvara sa využíva následne v stavebnom priemysle a popolček, ktorý žiadne využitie zatiaľ nemá, putuje na skládku.
Aká je kapacita košickej spaľovne?
Maximálna kapacita spaľovne je 150 000 ton. Pri súčasnom prevádzkovom režime, keď jeden kotol slúži len na výrobu elektrickej energie a druhý na výrobu a dodávku tepla, postačí na plnohodnotnú celoročnú prevádzku 125 000 ton odpadu.
Plánujete využiť aj zvyšnú kapacitu?
Pracujeme na viacerých projektoch, ako komerčne využiť produkované teplo. Či už na pohon ďalšej turbíny, ohrev skleníkov, prípadne jej iné využitie. Premýšľame tiež nad postupnou výstavbou tretieho kotla, čím kapacita vzrastie o ďalších 100 000 ton.
Koľko elektrickej energie vyprodukuje Kosit v Košiciach?
Ročne sme schopní vyprodukovať 45 GWh elektrickej energie, ktorú dodávame do siete, a viac ako 130 000 GJ tepla, ktoré sa v podobe horúcej vody prepravuje horúcovodom do teplárenskej spoločnosti v Košiciach.
Odhadom sme schopní v zime vykúriť menšie sídlisko, tzn. cca 2 500 bytov.
V spaľovni spoločnosti KOSIT | Foto: Energie-portal.sk
Dôležitým faktorom ekológie aj ekonomiky zariadenia je účinnosť spaľovne. Ako je to v prípade košickej?
Moderné spaľovne v Poľsku pracujú s účinnosťami okolo 95 %, najmodernejšie spaľovne v Škandinávii dokonca nad 100 %. Spaľovne na Slovensku pracujú s účinnosťami 65 % (Košice) a 28 % (Bratislava).
Prečo je to tak?
Príčinou je chýbajúca podpora pripájania týchto zdrojov na systémy centrálneho zásobovania teplom. V Košiciach by sme boli schopní potiahnuť ešte jeden teplovod, ale zmysel v takomto riešení by mal vidieť najmä štát, mesto, príp. dodávatelia tepla. Len orientačne, stavba 1 km horúcovodu stojí približne 1 mil. eur.
S energetickým využitím odpadu súvisí aj jeho množstvo. Únia nás tlačí do progresívnejšieho nakladania s odpadom. Do roku 2035 by sme mali triediť 60 % odpadu a iba 10 % skládkovať. Čo so zostatkom?
Ak dokážeme 60 % materiálovo zhodnotiť, potom by sme mali vedieť 30 % zhodnotiť energeticky. Obidva spôsoby nakladania s odpadom sú odvetvovo veľmi blízke, preto dnes v západnej Európe tvoria kostru tzv. cirkulárnej ekonomiky.
My sme, žiaľ, asi 40 rokov pozadu, čo znamená, že sme premárnili čas asi dvoch generácií čiastočne pre vlastnú ľahostajnosť a pohodlie. Je pohodlnejšie stiahnuť ornicu z 3 hektárov pôdy a 20 rokov na nich vrstviť odpad do výšky siedmeho panelákového poschodia, ako hľadať zložité mechanizmy napr. triedenia a obrovských financií na spaľovňu komunálneho odpadu, ktorej navyše spoločnosť nerozumie, a preto ju a priori odmieta.
Zrejme oprávnene, keďže aj Európska komisia preferuje skôr triedenie odpadu ako jeho spaľovanie.
Triedenie má svoje limity, ktoré narazia aj v príprave regulácií. Napríklad Rakúsko, označované za zelenú krajinu, nevie zvýšiť podiel triedeného odpadu, pretože nie všetky plasty dokážu výrobcovia spracovať.
Tento problém možno riešiť iba širokým konsenzom výrobcov obalov v EÚ. Kým nebude, významná časť plastov skončí na smetisku.
Nehovoriac o tom, že plast, ktorý je možné recyklovať, je už po jednom až dvoch recyklačných cykloch ďalej nepoužiteľný. Čo dokážeme technologicky dnes urobiť s nerecyklovateľným materiálom? Zakopať ho na skládku alebo premeniť na energiu? Samotná Viedeň má štyri spaľovne komunálneho odpadu, ktoré zásobujú mesto elektrinou a teplom.
Spaľovanie odpadu na výrobu energie v Košiciach | Foto: Energie-portal.sk
Prečo Rakúsko, ktoré odmieta jadrové elektrárne, nemá problém so zariadeniami na výrobu energie z odpadov?
Preferuje racionálne riešenia. Z komunálneho odpadu dokážu materiálovo vyťažiť asi 55 %, asi 3 % nevyhnutne skládkujú a všetko ostatné využívajú na výrobu elektrickej energie a vykurovanie domácností.
Technologicky sú dnes spaľovne na takej úrovni, že ich pokojne môžeme nazvať jedným z najčistejších zdrojov energie. WtE je pilierom cirkulárnej ekonomiky aj vo Švédsku, Nórsku, Fínsku, Holandsku či Dánsku.
Kapacity majú také veľké, že vytvorili dopyt aj na import odpadu.
Áno, Švédsko dodáva teplo vyrobené spaľovaním odpadu pre 1,5 milióna obyvateľov. Popri tom dovezie ročne asi 2,5 milióna ton odpadu zo zahraničia. Dánske zariadenia WtE dodávajú okolo 20 % celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho zásobovania teplom a pokrývajú 5 % spotreby elektrickej energie Dánska. Na Slovensku končia pokusy o vybudovanie WtE zariadení spravidla po odpore verejnosti.
To na Západe neexistuje. Energetické zhodnocovanie odpadu je všeobecne akceptované ako ekologické riešenie.
Cirkulárna ekonomika však preferuje kolobeh materiálov s nízkymi stratami, nie „finálne riešenie“.
Akceptuje však, že to nie je vždy možné. Preto namiesto rovnice kúp – použi – vyhoď existuje rovnica kúp – použi – znovu použi. Odpad sa nevyhadzuje, ale znovu používa na výrobu energie.
Za týchto okolností je to predsa prijateľná schéma aj pre Slovensko?
Určite. Musíme sa však preniesť cez hysterickú vlnu odporu a začať aj ako jednotlivci, aj ako štát racionálne rozmýšľať, kam sa chceme posunúť v spracovaní odpadu, pretože tisíce skládok vrátane tých, ktoré už sú zatvorené a tých čiernych, je krutá realita.
S Mariánom Christenkom sme si prezreli areál elektrárne na odpad v októbri minulého roku | Foto: Energie-portal.sk
Čo treba urobiť preto, aby sa Slovensko v odpadoch stalo cirkulárnou ekonomikou?
Štát musí prestať povoľovať rozširovanie kapacít skládok a vytvárať nové skládky. Mal by zvýšiť cenu za skládkovanie, čo sa už postupne deje.
Cieľom zvyšovania poplatkov nie je nič iné, ako dať ľuďom na výber. Ak budú ľudia vytvárať viac zmesového komunálneho odpadu, budú platiť viac peňazí. Ak budú triediť a využívať špeciálne nádoby na triedený odpad, budú mať menej komunálneho odpadu a menej zaplatia.
Táto rovnica funguje v krajinách Západnej Európy a mala by fungovať aj u nás. Slovensko sa môže dostať na úroveň triedenia vyššiu ako 60 %. Ak naplníme povolenú kapacitu 10 % skládkovania, tak vyvstáva otázka, čo s 30 % odpadu. Ja som osobne presvedčený, že riešením je jeho premena na energiu.
Prečo sa podľa vás štát viac neangažuje napr. v podpore spaľovní?
Pretože drvivá väčšina Slovákov netuší, kde sa technologicky v rámci spaľovní nachádzame. Dalo by sa povedať, že sme v zajatí marginálnych predsudkov a politici sú závislí od vôle voličov.
Pokiaľ nebude spoločenská objednávka na energetické zhodnocovanie odpadov od občanov, nebudú sa na Slovensku budovať žiadne ďalšie high-tech zariadenia a budeme naďalej skládkovať a tváriť sa, že v roku 2035 budeme schopní triediť 90 % odpadu a iba 10 % skládkovať. Taká je totiž požiadavka EÚ a táto predstava je neuveriteľne utopistická.
Nie je to teda reálne?
Samozrejme že nie. „Najväčší frajeri“ v Európe dnes triedia na úrovni 50 - 60% a ďalej sa nevedia pohnúť napr. kvôli tomu, že nie všetky materiály sa dajú znovu spracovať, vrátane rôznych druhov plastov. Reálne to môže byť vtedy, keď sa všetci výrobcovia so štátmi a spracovateľmi odpadu dohodnú na tom, aké materiály sa budú vyrábať.
Pozor, nejde len o európskych výrobcov, ale aj tých z Ázie, Ameriky. To vôbec nebude jednoduchá a rýchla dohoda.
Čo dovtedy?
Môžeme čakať, alebo investovať do zariadení cirkulárnej ekonomiky. Preferujeme druhú možnosť.
Premena odpadu na energiu však nie je úplne neškodná pre životné prostredie.
Na Slovensku sa pomerne dlho a úspešne živí mýtus o tom, že spaľovne sú najväčším znečisťovateľom ovzdušia.
Tento mýtus skončil koncom 20. storočia, kedy sa začali inštalovať tzv. elektrostatické odlučovače a aplikácie pre odstraňovanie plynných látok (SO2, HCl). Dnes sú spaľovne špičkové moderné zariadenia, ktoré sa kvôli potrebe čo nejednoduchšieho prístupu k centrálnym rozvodom tepla často nachádzajú v širšom centre Európskych metropol bez toho, aby sa okolo nich dvíhala akákoľvek vlna kritiky.
Emisné limity, ktoré dnes platia pre spaľovne vo Viedni, Kodani, či v Londýne, platia rovnako pre spaľovne v Bratislave, či v Košiciach a obe spaľovne sa z pohľadu výsledkov môžu radiť k tým najekologickejším v Európe.
Ekologizáciu emisií zabezpečuje táto veľká časť fabriky | Foto: Energie-portal.sk
Faktom je, že Slovensko má spaľovňu na východe a na západe krajiny, a v oblasti „medzi“ sa všetko skládkuje.
Presne tak. Každý pokus dosiahnuť nejaký progres, teda postaviť modernú spaľovňu na odpad, zastavila vlna iracionálnej kritiky. Aj preto sme sa nikam neposunuli. Dotujeme uhoľnú elektráreň v Novákoch a pritom si sami zakopávame palivo do zeme.
Navyše produkcia metánu a priesaky ťažkých kovov do pôdy a vody na skládkach je zatiaľ tabu, ale raz nás to dobehne... lepšie povedané naše deti a ich detí.
Valiaci sa kúdoľ čierneho dymu už zrejme zo spaľovne neuvidíme. Aké sú záruky, že emisie sú v dnešných spaľovniach pod kontrolou?
V roku 2000 bola uverejnená smernica EC 2000/76/EC O spaľovaní odpadu, ktorá zjednotila pravidlá v rámci celej Európskej únie a zaviedla prísne limity pre emisie do ovzdušia.
Ďalším dôležitým míľnikom bolo vytvorenie dokumentu BREF, ktorý je súčasťou európskej legislatívy. V roku 2006 tento dokument zhrnul všetky najnovšie poznatky z oblasti technológii (BAT - Best Available Technology) a tým zaviedol aj jednotné pravidlá pre dizajn a prevádzkovanie spaľovní.
Ako sa dnes v praxi kontroluje dodržiavanie stanovených limitov?
Máme inštalované 24 hodinové snímače, ktoré merajú všetky hodnoty. Dnes sú spaľovne pod absolútnym drobnohľadom úradov. Dokonca sa v spaľovniach monitoruje stav dioxínov, ktoré vznikajú pri výrobe takmer všetkého.
Napriek tomu výrobné podniky povinnosť ich monitorovať na rozdiel od nás nemajú. Pre ilustráciu, v súčasnosti predstavujú emisie dioxínov zo spaľovní odpadov približne 1 % celkových emisií v Nemecku. V súčasnosti sú najväčšími zdrojmi emisií dioxínov oceliarensky priemysel (24 gramov) a domáce spaľovanie dreva (15 gramov).
A pikantéria na záver: počas osláv milénia v Londýne bolo odpálených 35 ton pyrotechniky, toto množstvo počas 15 minút ohňostroja vyprodukovalo toľko dioxínov ako 100 rokov prevádzky londýnskej spaľovne (South east London CHP).
Všetky procesy sú podrobne monitorované vo "velíne" | Foto: Energie-portal.sk
Aké množstvo oxidu uhoľnatého v súčasnosti vyprodukuje spaľovňa odpadu ročne?
Oxid uhoľnatý (CO) je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá.
Treba povedať, že na objem CO vyprodukovaný napr. košickou spaľovňou je zanedbateľný. Celkové emisie CO na Slovensku boli v roku 2017 v objeme 152.718 ton. Košická Spaľovňa vyprodukovala približne 16 ton CO čo predstavuje 0,011 %, čiže 11 promile.
Čím si vysvetľujete nevôľu obyvateľstva na Slovensku v súvislosti s novými spaľovňami?
Predovšetkým nedostatkom relevantných informácií a nahrádzanie technologických riešení politickými. Dnes je veľmi sexy byť politikom a občianskym aktivistom, ktorý sa postaví proti spaľovni, lebo skládka je lepším marketingovým riešením, je inertná a skoro neviditeľná.
Aké sú plány vašej skupiny v rámci odpadového hospodárstva?
V najbližších 10 rokoch sa budeme snažiť na Slovensku rozvinúť princípy cirkulárnej ekonomiky, tzn. že by sme chceli investovať do centier vo viacerých regiónoch, kde by sme materiálovo aj energeticky zhodnocovali odpad systémom zero waste. Tzn. odpad, ktorý do centra príde, odchádza v podobe druhotnej suroviny alebo energie naspäť do systému.
Koľko takýchto centier plánujete vybudovať?
Postupne by sme chceli priniesť tento efektívny systém do všetkých lokalít na Slovensku so spádovou oblasťou 100 000 ton odpadu ročne.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.