Marek Senkovič: Kvôli energetickej politike príde v Európe k zániku niektorých odvetví

Medzinárodná energetická agentúra zverejnila výhľad do roku 2040. Z pohľadu Slovenska, čo to bude pre nás znamenať v nasledujúcich desaťročiach?

Predpoklady agentúry vychádzajú z toho, že ak má prísť k určitému poklesu teploty v globálnej klíme, tak musí dôjsť k zníženiu spotreby energií z klasických surovín a k zvýšeniu obnoviteľných zdrojov. Celková spotreba do roku 2040 výrazne narastie, keďže sa predpokladá výrazný hospodársky rast v krajinách Ázie, Afriky a Južnej Ameriky. Zvýšená spotreba energií však nebude tak výrazne korelovať s ekonomický rastom, čo bude dôsledkom lepšej efektívnosti využívania. Rozvojové krajiny, tak preskočia jednu etapu vývoja v rámci energetiky, ktorú sme zažili vo vyspelých štátoch, a to extenzívne využívanie. Čiže oni rovno nabehnú na najmodernejšie technológie. Takže v konečnom dôsledku nepríde k tak výraznému zaťaženiu životného prostredia.

A aký bude vývoj na Slovensku, prípadne v Európskej únii?

Z predikcie vyplýva, že u nás, ako aj v celej Európe, príde k zníženiu celkovej spotreby ropy a iných fosílnych palív na úkor obnoviteľných zdrojov. Tie sú síce v súčasnosti ešte stále drahšie v porovnaní s ropou, ale malo by prísť k výraznému technologickému pokroku a v priebehu nasledujúcich rokov by sa mali priblížiť k fosílnym palivám. Je to prirodzený vývoj.

V prípade elektriny by podiel obnoviteľných zdrojov mohol v niektorých krajinách vzrásť až na 50 percent. To sú dobré správy pre spotrebiteľov. V praxi to bude znamenať, že v únii sa denne spotrebuje len približne 8 miliónov barelov ropy oproti súčasným 13 miliónom. Na druhej strane príde k väčšej konzumácii zemného plynu, keďže má menšiu uhlíkovú stopu ako ropa. Navyše aj väčšina novo objavených ložísk je plynových.

To znamená, že sa ropa postupne minie?

Nie. Len spotrebitelia jednoducho postupne odmietnu toto fosílne palivo z environmentálnych dôvodov. V zemi zostane ešte veľa neobjavenej, prípadne veľmi náročne dostupnej ropy.

Ako to bude s energetickou sebestačnosťou Slovenska a Európy?

V zásobovaní nepríde k výrazným zmenám. Možno sa zvýši naša sebestačnosť, stále však budeme závislí na dovoze niektorých komodít, ako napríklad ropy alebo plynu. Výrazne sa zlepšia možnosti odkiaľ budeme môcť dovážať najmä skvapalnený zemný plyn – USA alebo Ázia. Vybudujú sa prepravné cesty po mori, skvapaľnovacie terminály a vnútrozemské rúry a tým pádom budeme mať viac možností importu. Na začiatku si to vyžiada veľké investície a potrebné bude poprepájať jednotlivé siete, čo znamená výstavbu niekoľkých interkonektorov, aby sa navzájom spojili krajiny. Dnes totiž neviete prepraviť skvapalnený plyn napríklad zo Španielska na Slovensko.

A bude na to dostatok financií?

Jednou z možností sú peniaze z 300 miliardového balíka, ktorý plánuje Európska komisia investovať do ekonomiky únie.

Takže môžeme povedať, že Slovensko už nebude v ďalších rokoch tak výrazne závislé na dovoze energetických zdrojov z Ruska?

Určite áno. Plynovod tu síce stále bude, ale budeme mať viac alternatívnych dodávok. Ďalším pozitívnym efektom prepojenia trhov v Európe bude vzájomné sa približovanie cien komodít. Volatilita už nebude taká veľká, ako je v súčasnosti, nakoľko sa zvýši likvidita.

Čo to bude znamenať pre spotrebiteľov a podnikateľov?

Energetické komodity budú dostupnejšie a v konečnom dôsledku lacnejšie. Samozrejme, veľkou neznámou je to, do akej miery sa spomínané veľké projekty premietnu do regulovanej zložky konečnej ceny. Náklady totiž musí niekto zaplatiť. Ideálne by bolo, keby sa jasne pomenovalo odkiaľ pôjdu na to peniaze. Bude to z vyššej DPH, z dani príjmov...? Nemalo by to byť ako dnes, keď sa u nás podnikatelia skladajú na zelenú energiu. Každému musí byť jasný zdroj financovania. Ľudia sa s tým skôr zmieria, lebo vedia, že napríklad druhý plynovod je nevyhnutný a pod. Hodnota takýchto investícií sa prejaví, keď sa zrazu prerušia dodávky energetických komodít. Týždenný výpadok môže byť nakoniec rádovo vyšší, ako počiatočná investícia do spomínaných projektov. Niečo podobného sme zažili v roku 2009. Celková škoda pre slovenskú ekonomiku bola vyššia ako náklady na reverzný chod.

Veľa sa diskutuje o nukleárnej energii. Je podľa vás potrebná?

V tejto oblasti je veľa otáznikov. Na jednej strane sú krajiny ako Francúzsko, Japonsko, ala aj štáty V4, ktoré sa stavujú pozitívne k jadrovej energetike. Naopak, Nemecko zavelilo k ústupu. Nie je preto len dôležité postaviť jadrovú elektráreň, ale musí spĺňať tie najprísnejšie kritériá a navyše aj verejná mienka musí byť k nej naklonená. Preto by bolo dobré, aby sa nestalo to ako dnes, že jeden segment energetiky je zvýhodňovaný na úkor iného. V súčasnosti napríklad nepriame dotácie do obnoviteľných zdrojov vytlačili investície do plynových elektrární.

Vy ste proti zvýhodňovaniu zelenej energie?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.