Malá kotolňa môže ušetriť

Odpoveď je: podľa toho u koho a kde. Vo všeobecnosti však platí, že centrálne zásobovanie teplom je pre odberateľa bezpečnejšie, jednoduchšie, no môže byť i drahšie.

Administratívna budova Bytového družstva so sídlom v Trnave, Beethovenova 26 je napríklad vykurovaná z vlastnej plynovej kotolne spolu s prípravou teplej úžitkovej vody. „Tento spôsob vykurovania sa nám zdá byť výhodnejší. Je operatívny vzhľadom na nočný útlm, odstávky a podobne,“ hovorí riaditeľ tamojšieho družstva František Odkladal.

V správe družstva je pritom 291 bytových domov, z toho 263 je vykurovaných z centrálneho tepelného zdroja. „Len 28 bytových domov je vykurovaných z vlastných kotolní, ide o malé domy do 12 bytových jednotiek, kde by pripojenie na centrálne zásobovanie bolo finančne náročné,“ doplnil Odkladal.

Možná úspora

Dodávateľ domových kotolní, bratislavská spoločnosť Seting, pritom uvádza, že vlastná domová kotolňa je jednou z najrýchlejších možností zníženia nákladov na výrobu tepla. „Dosahujú sa tu návratnosti od 3 do 4,5 roka, v závislosti od typu objektu, jestvujúcej dodávky tepla z centrálneho zdroja a vlastného prístupu obyvateľov,“ tvrdí firma.

Odberatelia tak podľa nej ušetria na výrobe tepla zhruba tretinu nákladov. V prípade vlastnej kotolne totiž nedochádza k stratám tepla v rámci rozvodovej sústavy a takisto si odberateľ sám môže regulovať intenzitu kúrenia počas dňa, ale aj roka.

Na druhej strane zástancovia centrálneho zásobovania teplom tvrdia, že úspora môže byť klamlivá. „Pri úvahe o vlastnej kotolni treba počítať aj s nákladmi na jej údržbu v budúcnosti,“ upozorňuje predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný.

CZT je jednoduchšie

Centrálny systém zásobovania teplom môže byť pre odberateľa oproti vlastnej kotolni pohodlnejší. Nemusí sa totiž starať o bezpečnosť systému a o údržbu. Teplo dostáva komfortne a bez starostí. Samozrejme, môže to byť drahšie.

Obšivaný však tvrdí, že aj s cenou sa dá pohnúť. Cez úsporné opatrenia. „Nie je až také dôležité, aká je cena tepla, ale koľko ročne za teplo zaplatím z vlastnej peňaženky. Málokto rozumie, čo je to GJ, KWh, KW a čo stojí, ale koľko z vlastnej peňaženky za dodávku v jednotlivých rokoch zaplatíme – tomu rozumie každý,“ hovorí s tým, že pri dosiahnutí zníženia spotreby tepla, napríklad uteplením, šetrením a opatreniami dodávateľa tepla sa znižuje spotreba o zhruba 30 až 40 percent. „Zvýšenie jednotkovej ceny tepla o niekoľko percent tak vôbec neznamená väčšie ročné platby za dodávku tepla,“ doplnil.

Budúcnosť je v obnoviteľných zdrojoch

Na trhu s teplom na Slovensku pôsobí už niekoľko rokov stabilizovaný počet dodávateľov tepla, ktorých je zhruba 340. Tí už využívajú okrem tradičných vykurovacích komodít – plynu a uhlia – aj alternatívne vstupné komodity. Čoraz obľúbenejšia je napríklad biomasa, ale napríklad v Hnúšti už v centrálnom systéme využívajú aj tepelnú energiu zo solárnych panelov.

Práve rastúce ceny klasických komodít budú zrejme výrobcov tlačiť čoraz viac do nových technológií, založených na obnoviteľných zdrojoch, prípadne na kombinovanej výrobe elektriny a tepla. Cenu fosílnych palív totiž odberatelia nedokážu vôbec ovplyvňovať. Ani na Slovensku nemôžu dodávatelia diktovať Rusom, za koľko nám majú predať plyn.

Naša vláda preto vo svojich strategických dokumentoch tlačí na to, aby aj výrobcovia tepla zvyšovali podiel obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla na celkovej výrobe, aby sa tak znížila naša závislosť od fosílnych palív, ktoré dovážame zo zahraničia.

Článok vyšiel v mesačníku Energo, 2013/04.
(Autor pôsobí v Hospodárskych novinách)

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.