Eversheds Sutherland

Plynové kotly napokon nezakážu. Vysvetľujeme, ako Nemecko mení kľúčový zákon

Kontroverzný zákon, ktorý rozdelil politiku aj verejnosť, vláda prepisuje. Menej zákazov pre domácnosti však neznamená koniec sporu.

Plynové kotly napokon nezakážu. Vysvetľujeme, ako Nemecko mení kľúčový zákon
Foto: Depositphotos

Nemecká vláda zásadne prepisuje jednu z najspornejších klimatických reforiem posledných rokov. Zákon o energetickej hospodárnosti budov (Gebäudeenergiegesetz, GEG), známy ako „zákon o vykurovaní“ (Heizungsgesetz), ktorý mal urýchliť odklon od plynových a olejových kotlov, má po nástupe novej vlády stratiť svoju najdôležitejšiu povinnosť. 

Namiesto priameho tlaku na domácnosti chce Berlín preniesť väčšiu časť zodpovednosti za znižovanie emisií na dodávateľov energií a trh s palivami.

Rozhodnutie predstavuje výrazný posun v nemeckej politike dekarbonizácie vykurovania, ktorá sa po energetickej kríze vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu stala jednou z hlavných domácich politických tém.

Zákon, ktorý mal stopnúť plynové kotly

Pôvodný zákon vznikol v roku 2023 počas vlády kancelára Olafa Scholza. Jeho cieľom bolo rýchlo znížiť závislosť budov od fosílnych palív, ktoré vtedy pokrývali viac než 80 percent spotreby tepla v Nemecku. Takmer polovica domácností vykurovala plynom a približne štvrtina vykurovacím olejom.

Ministerstvo hospodárstva preto zaviedlo pravidlo, podľa ktorého mali všetky nové vykurovacie systémy od roku 2024 využívať minimálne 65 percent energie z obnoviteľných zdrojov (OZE). Opatrenie bolo urýchlené práve v reakcii na energetickú krízu a snahu obmedziť závislosť od dovozu plynu. V praxi sa očakával najmä masívny nástup tepelných čerpadiel, ktorých inštalácie mali dosiahnuť až 500-tisíc ročne.

Zákon sa však rýchlo stal politicky výbušnou témou. Kritici upozorňovali na vysoké investičné náklady pre domácnosti, neistotu pravidiel a zásah štátu do rozhodovania domácností o vykurovaní.

Z klimatického opatrenia sa stal politický spor

Kontroverzia okolo „vykurovacieho zákona“ prestala byť len témou energetickej politiky. Silná mediálna kampaň, rast cien energií a obavy z drahých rekonštrukcií vyvolali silný odpor časti verejnosti. Spor výrazne zhoršil vzťahy vo vtedajšej trojkoalícii SPD, Zelených a FDP a býva označovaný za jeden z momentov, ktoré prispeli k jej rozpadu.

Zákon síce ešte pred voľbami prešiel viacerými úpravami, no stal sa ústrednou témou kampane konzervatívnej CDU/CSU. Jej líder Friedrich Merz sľúbil jeho zásadnú revíziu - a po nástupe do vlády so sociálnymi demokratmi (SPD) začal pripravovať nový model. VIESSMANN

V decembri 2025 kancelár oznámil, že tzv. vykurovací zákon bude zrušený a nahradí ho nový zákon o modernizácii budov (Gebäudemodernisierungsgesetz, GMG), ktorý má byť otvorenejší rôznym technológiám a s jednoduchšími pravidlami.

Koniec pravidla „65 percent“ 

Kľúčovou zmenou reformy je zrušenie povinného 65-percentného podielu OZE pri nových vykurovacích systémoch. Domácnosti budú môcť opäť inštalovať plynové aj olejové kotly bez priameho technologického obmedzenia.

Nový prístup stavia na postupnom „zelenaní“ samotných palív. Dodávatelia budú musieť do plynu a vykurovacieho oleja primiešavať rastúci podiel klimaticky neutrálnych alternatív, ako sú biometán, syntetické palivá, bio-olej či vodík.

Podľa návrhu má podiel týchto palív dosiahnuť minimálne 10 percent od roku 2029 a následne sa zvyšovať v ďalších krokoch až do roku 2040. Prvé menšie primiešavanie sa má začať už okolo roku 2028.

Vláda argumentuje, že cieľ znižovania emisií zostáva zachovaný, no domácnosti získajú väčšiu slobodu výberu technológie. Politici zároveň zdôrazňujú potrebu rovnováhy medzi ochranou klímy, dostupnosťou bývania a predvídateľnosťou pravidiel.

Reforma znamená aj systémovú zmenu: dekarbonizácia vykurovania sa má presunúť od individuálnych rozhodnutí spotrebiteľov k energetickým spoločnostiam a infraštruktúre. Tie budú musieť postupne zvyšovať podiel nízkoemisných palív v dodávkach plynu a vykurovacieho oleja.

Dotácie na čisté technológie, najmä tepelné čerpadlá a diaľkové vykurovanie, majú zostať zachované minimálne do roku 2029. Vláda zároveň plánuje schváliť zákon tak, aby nadobudol účinnosť od júla 2026.

Obavy z drahšieho kúrenia a slabších výsledkov

Reforma vyvolala ostré reakcie environmentálnych organizácií, časti energetického sektora aj analytikov. Kritici tvrdia, že zrušenie povinného podielu OZE môže sťažiť plnenie klimatických cieľov v oblasti budov.

Nemecko sa pritom zaviazalo dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2045 a práve budovy spolu s dopravou dlhodobo zaostávajú v znižovaní emisií. Sektor budov podľa údajov spolkového environmentálneho úradu produkuje vyše 100 miliónov ton CO2 ročne.

Environmentálne organizácie upozorňujú najmä na obmedzenú dostupnosť biometánu a ďalších „zelených“ palív. Ich nedostatok môže viesť k rastu cien a vyšším poplatkom za distribúciu, keďže počet odberateľov plynu postupne klesá s prechodom časti domácností na tepelné čerpadlá.

Analýzy zároveň naznačujú, že vykurovanie plynom môže byť v budúcnosti drahšie než elektrické alternatívy, keďže cena emisií CO2 sa má postupne zvyšovať.

Politický kompromis mení pravidlá vykurovania

Koaličné strany CDU/CSU a SPD priznávajú, že rokovania o reforme boli komplikované a postoje partnerov sa výrazne líšili. Kompromis má podľa nich odstrániť neistotu, ktorá v posledných rokoch paralyzovala trh – predaj vykurovacích systémov v roku 2025 klesol na najnižšiu úroveň za 15 rokov.

Opozícia zo strany Zelených však tvrdí, že vláda týmto krokom ustupuje od ambicióznej klimatickej politiky a oslabuje jeden z jej kľúčových pilierov.

Nemecký vývoj zároveň naznačuje širší posun v európskej energetickej politike: od rýchlych regulačných zásahov k postupnejšej transformácii, ktorá viac zohľadňuje sociálne a ekonomické dôsledky.

Aj po reforme však zostáva základný cieľ rovnaký – výrazne znížiť emisie z vykurovania. Otázkou ostáva, či model založený na „zelených“ palivách dokáže tento cieľ splniť dostatočne rýchlo a bez výrazného zdražovania pre domácnosti.


Diskusia(0)