Koronavírus na pracovisku. Aké sú práva a povinnosti zamestnávateľa?

Slovensko a celú Európu čím viac ohrozuje nový koronavírus COVID-19, ktorý sa postupne rozširuje do všetkých jej krajín. Niektorí zamestnávatelia už začali z preventívnych dôvodov nechávať zamestnancov pracovať formou práce z domu tzv. home office.

Zamestnávatelia čoraz viac obmedzujú aj pracovné cesty do zahraničia a stretáme sa tiež s viacerými cestovnými obmedzeniami do a z krajín „postihnutých“ koronavírusom.

Prítomnosť koronavírusu nebola zatiaľ na Slovensku k 2.3.2020 potvrdená (v čase publikovania príspevku v denníku Energie-portal.sk už bolo potvrdených 5 prípadov – pozn. red.). Dňa 27. februára sa zišla bezpečnostná rada Slovenskej republiky, ktorá prijala viacero opatrení na boj proti koronavírusu.

Koronavírus a nariadenie práce z domu (home office)

V našej právnej praxi sa v poslednom čase často stretávame s otázkou od zamestnávateľov, či môžem ako zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi na dva týždne pracovať z domu?

Úprava zákonníka práce v otázkach home office pomerne skúpa. Zamestnávateľ nemá právo zamestnancovi autoritatívne nariadiť, aby pracoval z domu. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom v zmysle § 52 ods. 5 Zákonníka práce iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností dohodnúť na výkone práce z domu. Na to musia byť splnené nasledovné požiadavky:

• práca z domu sa dá vykonávať iba po predošlej dohode alebo so súhlasom zamestnanca;
• druh práce musí byť vhodný na jej výkon formou práce z domu.

Home office je potrebné odlišovať od domácej práce, kedy je v pracovnej zmluve dohodnuté ako miesto výkonu práce bydlisko zamestnanca alebo iné miesto.

Je na zváženie každého zo zamestnancov, ktorý pricestovali z krajín postihnutých koronavírusom, či chcú nakaziť aj svojich kolegov alebo radšej so súhlasom zamestnávateľa podstúpia dva týždne práce z domu, ako istý druh dobrovoľnej karantény.

Koronavírus a ponechanie zamestnanca doma na „prekážkach“

Vzhľadom k tomu, že práca z domu je dobrovoľným inštitútom môže sa stať, že zamestnanec odmietne pracovať z domu.

Vtedy je na zvážení zamestnávateľa či umožní zamestnancovi výkon práce na pracovisku.

Táto možnosť sa však dostáva do rozporu so všeobecnými povinnosťami zamestnávateľa ochraňovať zdravie a bezpečnosť zamestnancov na pracovisku.

V prípade, že zamestnávateľ neumožní zamestnancovi vstup na pracovisko, znamená to, že mu nebude prideľovať prácu a vznikne tak prekážka v práci na strane zamestnávateľa.

Zamestnancovi v tomto prípade patrí v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Koronavírus a karanténa zamestnanca

Karanténu môže zamestnancovi nariadiť výlučne úrad verejného zdravotníctva. Zamestnávateľ má podľa §55 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce po nariadení karantény povinnosť preradiť zamestnanca na prácu iného druhu alebo na prácu na inom mieste (teda aj na prácu z domu resp. home office).

Na preradenie na inú prácu z dôvodu karantény už nepotrebuje zamestnávateľ zamestnancov súhlas. Ak by sa stalo, že zamestnávateľ nebude mať pre zamestnanca iný druh práce resp. prácu na inom mieste, jednalo by sa o tzv. dôležitú osobnú prekážku v práci. Neprítomnosť zamestnanca v práci by bola zamestnávateľom ospravedlnená. Zamestnanec je práceneschopný a má nárok na dávku v zmysle predpisov o sociálnom poistení.

Koronavírus a nariadenie dovolenky

Aktuálne sa stretávame s tým, že ak sa zamestnanec vrátil z rizikovej oblasti, zamestnávateľ mu nariadi dovolenku.

Tento postup nie je však v súlade so Zákonníkom práce, nakoľko zamestnávateľ síce má možnosť nariadiť zamestnancovi dovolenku, avšak je potrebné prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca a musí sa tak uskutočniť 14 dní vopred.

Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené len so súhlasom zamestnanca.

Koronavírus a pokles zákaziek zamestnávateľa

Je možné, že niektorým zo zamestnávateľov poklesne objem zákaziek až tak, že nebudú mať dostatok práce pre svojich zamestnancov.

V takomto prípade ide o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa a zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku.

Koronavírus a vážne prevádzkové dôvody

V prípade ozajstnej pandémie koronavírusu by mali zamestnávatelia zvážiť uzavretie dohody so zástupcami zamestnancov, ak u neho pôsobia a v nej vymedziť tzv. vážne prevádzkové dôvody.

Vážne prevádzkové dôvody sú dôvodmi, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu.

Ide o veľmi výhodné a elegantné riešenie. Nemusí tak dôjsť k masovému prepúšťaniu zamestnancov a zamestnancom patrí náhrada mzdy vo výške minimálne 60 % priemernej mesačnej mzdy.

Mgr. Jana Sapáková, vedúca advokátka
Mgr. Martin Stríž, advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

(red. krátené)

Eversheds Sutherland je komunikačným partnerom denníka Energie-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.