Komisia oznámila 22. januára piliere nového rámca EÚ pre
klímu a energetiku do roku 2030.
Hlavými cieľmi sú:
Rámec do roku 2030 vychádza podľa Komisie z podrobnej
analýzy cien energie a nákladov na energiu, pričom má
investorom zabezpečiť regulačnú istotu a koordinovaný
prístup na úrovni členských štátov. Tento mechanizmus by mal
viesť k rozvoju nových technológií.
O oznámení, v ktorom sa stanovuje rámec do roku 2030,
sa bude diskutovať na najvyššej úrovni, konkrétne v Európskej
rade a v Európskom parlamente. Oznámenie sprevádza
legislatívny návrh trhovej stabilizačnej rezervy pre systém EÚ
na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorého ďalšie obdobie
začína v roku 2021.
Politický rámec do roku 2030 stanovený Komisiou obsahuje tieto
kľúčové prvky:
Záväzný cieľ zníženia skleníkových plynov: Ústredný
cieľ energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny
klímy EÚ do roku 2030, ktorým je zníženie emisií o 40 %
pod úroveň z roku 1990, sa dosiahne výhradne prostredníctvom
domácich opatrení. Ročné zníženie v rámci stropu emisií zo
sektorov systému EU ETS sa tým po roku 2020 prehĺbi zo súčasných
1,74 % na 2,2 %. Emisie zo sektorov mimo systému EU ETS sa budú
musieť znížiť o 30 % pod úroveň z roku 2005, pričom
na tomto úsilí sa budú rovnakou mierou podieľať všetky členské
štáty. Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby do konca
roka 2014 odsúhlasili prísľub týkajúci sa zníženia o 40 %,
ktorý môže EÚ na začiatku roka 2015 deklarovať ako súčasť
medzinárodných rokovaní o novej celosvetovej dohode v oblasti
klímy, ktorá sa má uzatvoriť v Paríži na konci roka 2015.
Cieľ v oblasti obnoviteľnej energie záväzný pre
celú EÚ: Najdôležitejšiu úlohu bude zohrávať energia
z obnoviteľných zdrojov. Cieľ záväzný pre celú EÚ
dosiahnuť do roku 2030 podiel minimálne 27 % energie z
obnoviteľných zdrojov.
Energetická účinnosť: Zlepšením energetickej účinnosti
sa prispeje k plneniu všetkých cieľov energetickej politiky EÚ.
Bez toho nie je možný prechod na konkurencieschopný, bezpečný a
udržateľný energetický systém. Úloha energetickej účinnosti
v rámci do roku 2030 sa podrobnejšie zváži pri preskúmaní
smernice o energetickej účinnosti, ktoré sa má uskutočniť v
tomto roku. Po dokončení preskúmania Komisia zváži prípadnú
potrebu zmien v smernici. Do vnútroštátnych plánov pre
energetiku budú musieť členské štáty začleniť aj energetickú
účinnosť.
Reforma systému EU ETS: Na začiatok ďalšieho obdobia
fungovania systému ETS (v roku 2021) navrhuje Komisia zavedenie
trhovej stabilizačnej rezervy. Tá bude riešiť prebytky emisných
kvót, ktoré sa v posledných rokoch vytvorili, a zároveň
zlepší odolnosť systému voči veľkým otrasom prostredníctvom
automatickej úpravy ponuky kvót, ktoré sa majú predávať formou
aukcií. Vytvorenie takejto rezervy – spolu s nedávno
odsúhlaseným odložením predaja 900 miliónov kvót na obdobie
rokov 2019 až 2020 (‚back-loading’) - podporuje široké
spektrum zainteresovaných strán. Podľa dnes navrhnutých právnych
predpisov bude rezerva v plnej miere fungovať v súlade s vopred
vymedzenými pravidlami, čo neponechá Komisii ani členským
štátom voľná ruka pri jej implementácii.
Komisia navrhuje súbor kľúčových ukazovateľov na
posúdenie pokroku a na poskytnutie presných podkladov,
umožňujúcich prípadnú reakciu na úrovni politiky. Tieto
ukazovatele sa týkajú napríklad cenových rozdielov v oblasti
energetiky medzi najväčšími obchodnými partnermi,
diverzifikácie dodávok a využívania miestnych zdrojov energie,
ako aj kapacít prepojenia medzi členskými štátmi. Pomocou
týchto ukazovateľov budú môcť politiky do roku 2030 zabezpečiť
konkurencieschopný a bezpečný energetický systém, v rámci
ktorého sa bude naďalej vychádzať z integrácie trhov,
diverzifikácie dodávok, zvýšenej konkurencieschopnosti, rozvoja
miestnych zdrojov energie, ako aj podpory výskumu, vývoja a
inovácie.
Nový systém riadenia: V rámci do roku 2030 sa navrhuje
nový rámec riadenia vychádzajúci z vnútroštátnych plánov pre
konkurencieschopnú, bezpečnú a udržateľnú energetiku. Podľa
chystaného usmernenia Komisie pripravia tieto plány členské
štáty v rámci spoločného prístupu, ktorým sa zabezpečí
väčšia istota pre investorov a lepšia transparentnosť, a
zároveň zvýši súdržnosť a zlepší koordinácia a dohľad EÚ.
Dostatočne vysokú ambicióznosť týchto plánov, ako aj ich
trvalú konzistentnosť a súlad zabezpečí opakovaný spoločný
postup Komisie a členských štátov.
Oznámenie, v ktorom sa stanovuje rámec do roku 2030, sprevádza
správa o cenách energie a nákladoch na energiu, v ktorej sa
posudzujú kľúčové stimuly a porovnávajú ceny EÚ s cenami
jej hlavných obchodných partnerov.
„Ceny energie sa od roku 2008 zvýšili takmer vo všetkých
členských štátoch – a to najmä v dôsledku daní a odvodov,
ale aj vyšších nákladov na energetické sústavy. Pri porovnaní
s medzinárodnými partnermi vystupujú do popredia čoraz väčšie
cenové rozdiely, a to najmä pri porovnaní cien plynu v USA. Hrozí
tak zhoršenie konkurencieschopnosti Európy predovšetkým v
energeticky náročných priemyselných odvetviach,“ konštatuje
Komisia.
Zvyšovanie cien energie sa však podľa Komisie môže čiastočne
kompenzovať politikami v oblasti nákladovo efektívnej energie a
politikami v oblasti zmeny klímy, konkurencieschopnými trhmi
s energiou a opatreniami na zlepšovanie energetickej
účinnosti, k akým patrí využívanie energeticky účinných
výrobkov.
Ďalšie kroky, odkaz na dokument
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.