Keď biomasa predražuje teplo

V prezentovanom konkrétnom prípade je v roku 2015 vypočítané zvýšenie ceny tepla pre jednu domácnosť 49 eur ročne. Je to spôsobené vplyvom približne 48 % využitia tepla z biomasy nakupovaného od externého dodávateľa.

V rámci preskúmavania správnosti vyúčtovania dodávky tepla a TÚV v meste X som z dôvodu uvádzania „regulačného príkonu za vykurovanie“ na faktúrach, ktorý nezodpovedal žiadnej definícii podľa Vyhlášky ÚRSO č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike, bol nútený ísť v analýze hlbšie a z výkazov ziskov a strát spoločností dodávateľského reťazca, ich výročných správ a všetkých dostupných informácií z verejných zdrojov zrekonštruovať hlavné položky variabilných a fixných nákladov.

Pri tejto práci som pri porovnávaní údajov zistil (nasmerovala ma najmä zmienka vo výročnej správe materskej spoločnosti dodávateľa tepla, že cez variabilnú zložku tepla bol ovplyvnený hospodársky výsledok), že potrebujem pracovať aj s hypotézou, že pri navrhovaní cien tepla pracuje dodávateľ tepla pri zabezpečovaní svojich záujmov aj s podielom tepla z biomasy.

Takže je potrebné preskúmať aj hypotézu zabezpečenia dodávky tepla so 100 % využitím plynu. Výsledok pre rok 2015 ma veľmi neprekvapil. Viac ma prekvapilo, že ide už o dlhodobejšiu záležitosť – využitie biomasy aspoň od roku 2013 v danom meste predražuje teplo a zlacňovaním plynu a zdražovaním biomasy sa nožnice rozvárajú čoraz viac.

Z praxe som bol zvyknutý porovnávať substitúciu dosiaľ používaného nosiča energie s iným zdrojom, no nikdy som nepoužíval štandardnú tabuľku používanú pre návrh ceny tepla pre ÚRSO.

V tomto prípade som však pri prvom výpočte zistil, že nakupované teplo z biomasy, ktoré má substituovať plyn, je drahšie, čo bolo v rozpore s tvrdeniami dodávateľa, a tak som sa pri hľadaní príčin musel bližšie pozrieť na danú tabuľku.

Vysvetlenie rozdielu môjho výpočtu bolo veľmi jednoduché. Spôsob výkazníctva ceny tepla v návrhu na cenu, ako aj vo výkaze skutočných nákladov uvedený vo vyhláške 222/2013 Z.z., keď variabilné náklady na nákup tepla sú v časti variabilné náklady a fixné náklady nakupovaného tepla sú zahrnuté do celkových fixných nákladov, odporuje logike porovnávania.

Pri dodávke tepla od dodávateľa tepla sa deklarujú jeho jednotkové variabilné náklady a porovnávajú sa s pôvodnými jednotkovými variabilnými nákladmi spoločnosti.

Ak by sa takým istým spôsobom mal do výkazov nákladov na teplo premietať napríklad aj nákup plynu, tak by sa do variabilnej zložky museli premietať len náklady za odobraté množstvo plynu a náklady distribúcie by sa museli premietať do fixnej zložky. Obdobne by to bolo aj pre elektrinu.

Nie je tomu tak, preto ak máme naozaj porovnávať porovnateľné je potrebné náklady na nakupované teplo porovnávať výhradne z nákladmi na energetický nosič, ktorý je nakupovaným teplom nahradzovaný.

Mimo toho, fixné náklady spoločnosti nakupujúcej teplo je potrebné očistiť od fixných nákladov za nakupované teplo a preto dôjde i zníženiu fixnej zložky ceny tepla.

Cena plynu je závislá od viacerých faktorov a to najmä skladby výkonov a počtu zdrojov, preto pre jednoduchosť som vybral 5 miest vykurovaných výhradne plynom s približne rovnakou spotrebou ako v meste X a približne rovnakou skladbou zdrojov a ich priemernú variabilnú cenu stanovenú ÚRSO som dal ako hypotetickú variabilnú zložku v meste X v prípade výhradného využívanie plynu na výrobu tepla.

Výsledok týchto úvah je uvedený v nižšie uvedenej tabuľke.

Variabilná zložka ceny tepla výrobcov využívajúcich ako palivo výhradne zemný plyn s výrobou zodpovedajúcou lokalite X

Príklad – Mesto X

Záver je jednoznačný, využitie tepla z biomasy predražuje v danej lokalite teplo a s klesajúcimi cenami plynu bude tento rozdiel narastať. Pretože zmluva s externým dodávateľom je uzavretá na 15 rokov na dobu splácania jeho investície, prinajmenšom do roku 2024 nemôžu obyvatelia tejto lokality rátať s prípadným profitom z nízkych cien plynu v podobe zníženia cien tepla.

V roku 2015 si domácnosť so spotrebou 9500 kWh tepla ročne priplatila za zelené teplo cca 49 eur.

Kľúčovým problémom v tejto lokalite je nastavenie vzťahov medzi výrobcami tepla v lokalite. Ich nastavenie riešilo predovšetkým záujem externého dodávateľa na splatení investície.

Jednoduchým porovnávaním iba variabilných cien tepla pri obhajovaní investície sa síce správne konštatovalo, že tá z biomasy je nižšia, ale zrejme nebola aj zo strany mesta spravená dostatočná a dlhodobá analýza pri povoľovaní tohto projektu.

Opakoval sa klasický príbeh z tých rokov, keď mesto nechalo svoj podiel v spoločnosti klesnúť zo 49 % na 0,13 % a potom spoločnosť prenechalo 100 % pod kontrolou privátneho subjektu, teda v čase schvaľovania projektu nemalo informácie z vnútra spoločnosti.

Tento príklad poukazuje na potrebu ponechania si dostatočného podielu v spoločnostiach dodávajúcich teplo orgánmi samosprávy príslušnej obce resp. mesta, lebo len tak sa dá zabezpečiť aspoň teoretická šanca informovanosti o všetkých súvislostiach investičných akcií príslušného dodávateľa tepla.

Heslo „Dôveruj ale preveruj“ je v prípade všetkých druhov monopolov prikázaním číslo jedna. Zlé investičné rozhodnutia totiž môžu dlhodobo zaťažiť hospodárenie dodávateľov tepla a spôsobiť dlhodobé zvýšenie cien tepla pre obyvateľov. To často spôsobuje vlnu odpájania sa od CZT a môže ohroziť samotnú existenciu sústavy CZT.

Regulácia a ekológia

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.