V novej rubrike „K téme“ prinášame čitateľom vyjadrenia predstaviteľov spoločností, o ktorých píšeme. Prvým respondentom je Ján Miškovský zo spoločnosti janom. Práve jeho solárna elektráreň Kosihy získala jeden z najvyšších doplatkov za vyrobenú elektrinu v roku 2011. Prečítajte si jeho pohľad na OZE i plány do budúcnosti.
Vaša solárna elektráreň Kosihy získala v doplatkoch za elektrinu cez 1,8 milióna eur. Koľko ste do zariadenia preinvestovali a kedy očakávate návratnosť investície?
Naše zariadenie sme kúpili od konzorcia okolo spoločnosti MyEnergy, kde sme použili financovanie od banky ING. Zámerom konzorcia bolo elektráreň už pri výstavbe predať. My sme sa zúčastnili na ich verejnej súťaži, kde bolo viac záujemcov. Na základe našich najlepších podmienok sme ju získali. Našou výhodou bol aj náš susedný projekt o výkone 0.99 MWp, ktorý sme realizovali šesť mesiacov pred projektom MyEnergy.
K samotnej investícii a návratnosti sa nerád vyjadrujem. No spĺňala priemerné trhové a investičné hodnoty v tom čase, inak by nám to neprefinancoval ING bank.
Plánujete ďalšie investície do OZE?
Naším zameraním je dlhodobá výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, vody, slnka, vetra, prípadne iných OZE. Máme rozpracované investičné projekty v uvedených sektoroch OZE na Slovensku, Českej republike, Severnej Európe a na Balkáne.
Okrem OZE, neláka vás aj iný sektor?
Pripravujeme projekt v sektore elektromobility, kde spolupracujeme na projekte Greenway operator. Výšku jednotlivých investícií tiež nechcem prezentovať. Závisí od mnohých faktorov a podmienok, hlavne financujúcich bánk, investičných fondov a dodávateľov. Veľmi dôležité je rovnako samotné ekonomické a legislatívne prostredie. Napríklad zrážková daň 26 percent v Českej republike, Bulharsko, Nemecko a rozhodnutia Európskej únie.
Ako všeobecne hodnotíte politiku podpory OZE na Slovensku, prípadne rázny sek v oblasti fotovoltických elektrární?
Celková podpora obnoviteľných zdrojov na Slovensku je priemerná a vyvážená v rámci Európskej únie. Veľké riešenia a dotačná politika v oblasti fotovoltiky sú a boli v danom čase správne. Regulovaná výstavba bola na Slovensku riadená a je v poriadku.
Samotný „sek“ bol riešený nešťastne. Neboli definované podmienky pre investorov dopredu. No celkový výkon na energetickú sústavu, reguláciu je primeraný.
Čo určite nebolo v poriadku je skutočnosť, že bol vytvorený veľký priestor pre špekulantov, developerov, čo vytvorilo zlú klímu okolo fotovoltiky ako takej.
Malé strešné systémy do 10 kWp respektíve 30 kWp by som nechal viac podporovať dlhodobo, aby boli zaujímavé aj pre malých investorov. Tým by sa trh s fotovoltaikou na Slovensku dlhodobo rozvíjal.
Čo v prípade ostatných obnoviteľných zdrojov?
Malé vodné elektrárne sú v súlade s trendom Európskej únie. Ich podpora z fondov je teda správna.
Pri bioelektrárňach si myslím, že sú pre Slovensko nešťastím v rozsahu ako sa začali rozrastať. Nie som proti nim, ale keď zoberieme našu potravinovú bezpečnosť, podiel dovozu potravín a samotnú rastlinnú výrobu, tak sa dal veľký priestor pre pestovanie energetických rastlín na úkor rastlín pre živočíšnu výrobu.
Tento fakt sa nám môže v budúcnosti vrátiť negatívne pri potravinovej bezpečnosti. Priestor majú mať veľkí výrobcovia druhotného odpadu z vlastnej výroby, napríklad pivovary, cukrovary, drevárske spoločnosti. Prípadne veľké farmy, ktoré majú dostatok sekundárnej biomasy. Nie už malí poľnohospodári, ktorí pestujú hlave energetické rastliny pre výrobu elektrickej energie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.