Skrátenie obdobia podpory alebo jej výšky je možné, ale nesmie porušiť zásadu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní. Článok vyšiel v prílohe pre energetiku ENERGO mesačníka Odpadové hospodárstvo, 2019/08.
Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) svojím rozsudkom zo dňa 11. 7. 2019 vo veci C-180/18, C-286/18 a C-287/18 P (ďalej len „Rozsudok“) rozhodol, že právna úprava, ktorá umožňuje členskému štátu prijať rozhodnutie o dodatočnom znížení, ba dokonca zrušení skôr schválených dotácií na energiu vyrábanú fotovoltickými solárnymi zariadeniami, nie je v rozpore s právom Európskej únie.
Možnosť prehodnotenia zmeny podpory je však podľa SDEÚ podmienená dodržaním zásady právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní.
SDEÚ sa v Rozsudku zaoberal otázkou, či je zmena príslušnej právnej úpravy v Taliansku, ktorá umožňovala zmeniť systém podpory výroby elektriny z fotovoltických zariadení v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (ďalej len „Smernica“).
Legislatívne zmeny podpory výroby elektriny v Taliansku
Z dôvodu legislatívnych zmien sa v Taliansku výrazne zmenil systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“), konkrétne zo slnečnej energie. Právna úprava totiž pôvodne priznávala finančnú podporu pre inštalované solárne zariadenia s výkonom minimálne 1 kW v určenej výške.
Talianske ministerstvo hospodárskeho rozvoja prijalo v máji 2011 vyhlášku (tzv. štvrtý energetický účet), ktorou upravilo pôvodný režim podpory pre zariadenia inštalované v období od 1. 6. 2011 až do 31. 12. 2016.
Podpora sa limitovala jednak celkovým objemom vyrobenej elektrickej energie (vo výške 32 000 MW) a jednak celkovými ročnými nákladmi na podporu výroby (vo výške 6 až 7 miliárd EUR). Predmetná vyhláška zakotvovala priamo právo na podporu pre veľké zariadenia inštalované do 31. 8. 2011.
Ostatné veľké zariadenia mohli poberať podporu v rokoch 2011 a 2012 len za podmienky, že (i) boli uvedené v príslušnom registri na zodpovedajúcom mieste a súčasne, že (ii) nedošlo k vyčerpaniu hornej hranice nákladov na podporu v prospech veľkých zariadení inštalovaných do 31. 8. 2011.
Z dôvodu znižovania nákladov na inštalovanie solárnych zariadení došlo k podstatnému nárastu inštalovaných zariadení. Uvedené malo vplyv na rast nákladov na financovanie podpory výroby elektriny zo slnečnej energie, viedlo k zaberaniu ornej pôdy pre inštaláciu solárnych zariadení a v konečnom dôsledku sa prejavilo aj v zvýšenej cene elektrickej energie pre konečných odberateľov.
Nasledujúca vyhláška (tzv. piaty energetický účet) prijatá z vyššie uvedených dôvodov upresnila, že v prípade, ak predpokladané ročné náklady na podporu presiahnu sumu 6 miliárd EUR, uplatní sa režim podpory v zmysle tejto vyhlášky, ktorá však výrobcom priznávala nižšie dotácie oproti predošlej vyhláške.
Podpora sa automaticky prestala uplatňovať po uplynutí tridsiatich dní od oznámenia Úradu pre elektrickú energiu a plyn o prečerpaní nákladov na podporu vo výške 6,7 miliardy EUR.
Keďže k vyčerpaniu nákladov na podporu v uvedenej sume došlo už v priebehu mesiaca marec 2012, pre druhý kalendárny polrok nebola priznaná žiadna podpora pre dané zariadenia.
Majitelia zariadení inštalovaných po 31. 8. 2011 mali za to, že vyhláška (tzv. piaty energetický balíček) je v rozpore so Smernicou, keďže im odníma právo na podporu, ktorú tieto podniky legitímne očakávali.
Možnosť prehodnotenia zmeny podpory výroby elektriny
SDEÚ v prvom rade pripomenul svoje predchádzajúce rozhodnutie, v zmysle ktorého členské štáty nie sú povinné s cieľom podpory využívania energie vyrábanej z OZE prijať režimy podpory formou dotácií, ale môžu si voľne zvoliť opatrenia na podporu výroby elektrickej energie z OZE.1
Voľná úvaha štátov pri voľbe opatrení sa podľa SDEÚ prejavuje aj v tom, že členské štáty môžu voľne prijať, meniť alebo rušiť režimy podpory, najmä za podmienky, že dosiahnu ciele stanovené Smernicou2. Prehodnotenie zmeny režimu podpory výroby elektriny z OZE je preto v zásade možné.
Zásada právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní
Z judikatúry SDEÚ však vyplýva povinnosť štátov, pri prijímaní opatrení, ktorými vykonávajú právo Únie, dodržiavať všeobecné zásady tohto práva, medzi ktoré patrí zásada právnej istoty.3
Vyjadrením tejto zásady je zásada ochrany legitímnej dôvery, ktorá vyžaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné, a taktiež, aby ich uplatnenie bolo predvídateľné pre jednotlivcov, najmä ak môžu mať na jednotlivcov a podniky nepriaznivé dôsledky.4 Uvedená zásada podľa SDEÚ vyžaduje, aby právna úprava dotknutým osobám umožnila s istotou poznať rozsah práv a povinností, ktoré im stanovuje, pričom musia mať možnosť jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho aj konať.
Odvolávať sa na túto zásadu pritom môže každý hospodársky subjekt, voči ktorému príslušný štátny orgán vzbudil legitímne očakávanie.
Uplatnenie tejto zásady má však svoje limity. Zásady ochrany legitímnych očakávaní sa môže dovolávaťlen opatrný a obozretný hospodársky subjekt. Ak by totižto opatrný a obozretný subjekt mohol predvídať prijatie opatrenia, ktoré sa týka jeho záujmov, nemôže sa po jeho prijatí odvolávať na uvedenú zásadu.
Okrem toho subjekty nemôžu vkladať legitímnu dôveru do zachovania existujúceho stavu, ktorý môžu vnútroštátne orgány zmeniť v rámci svojej voľnej úvahy.5
Predbežný súlad zmeny podpory so zásadou právnej istoty
Aj keď SDEÚ ponechal posúdenie konkrétnych okolností prípadu na pleciach príslušného talianskeho súdu, po analýze relevantných ustanovení konštatoval, že legislatívne opatrenia o možnom zániku práva na podporu v zmysle tzv. piateho energetického účtu boli riadne uverejnené, boli dostatočne presné, pričom dotknuté subjekty vo veci samej vedeli o ich obsahu.
Okrem toho je SDEÚ toho názoru, že tieto ustanovenia dali už na samom začiatku jasne vedieť opatrným a obozretným hospodárskym subjektom, že režim stimulov uplatniteľný na fotovoltické solárne zariadenia môže byť pri zohľadnení vývoja určitých okolností zmenený, ba dokonca zrušený zo strany vnútroštátnych orgánov.
Z uvedeného dôvodu SDEÚ predbežne konštatoval, že týmito ustanoveniami nemohla byť založená žiadna istota týkajúca sa zachovania takého režimu podpory počas určitého obdobia.
Len pre úplnosť je potrebné dodať, že v talianskom prípade nebola podpora výroby elektriny v konkrétnej výške zákonom garantovaná na vopred stanovené obdobie, ale, naopak, od počiatku bolo zrejmé, že výška podpory je stanovená nanajvýš na obdobie jedného roka a bude podliehať pravidelnému prehodnocovaniu.
Preto v prípade podpory, ako je nastavená na Slovensku pre zariadenia uvedené do prevádzky v minulosti, by napr. skrátenie obdobia podpory alebo jej výšky porušilo zásadu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní.
1 Rozsudok SDEÚ vo veci C 215/16, C 216/16, C 220/16 a C 221/16.
2 Cieľom Smernice je, aby jednak každý členský štát dosiahol podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na jeho konečnej spotrebe energie v roku 2020, ktorý by zodpovedal minimálne jeho celkovému národnému cieľu, tak ako je stanovený v prílohe I. časti A Smernice, a jednak, aby členské štáty zaviedli efektívne koncipované opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich podiel energie vyrobenej z takýchto zdrojov bol aspoň rovnaký ako je úroveň uvedená v orientačnom pláne stanovenom v prílohe I. časti B Smernice.
3 Rozsudok SDEÚ vo veci C-573/12, bod 125 a citovaná judikatúra.
4 Rozsudok SDEÚ vo veci C-98/14.
5Rozsudok SDEÚ vo veci C 201/08.
Mgr. Ján Macej, Ph.D., Mag. Annamária Tóthová
Eversheds Sutherland Dvořák Hager, advokátska kancelária, s.r.o.
Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2019/08.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.