Jozef Legény: Garantovanú energetickú službu brzdia zbytočné regulácie

Pred dvomi rokmi bola zákonom 321/2014 Z.z. o energetickej efektívnosti schválená regulácia poskytovania podpornej aj garantovanej energetickej služby. Myslíte si, že bolo správne vytvoriť reguláciu pre poskytovanie týchto služieb?

Nie, vytvorili sa tým len prekážky pre vstup nových hráčov na trh. Vychádzalo sa pri tom z predstavy, že vytvorením legislatívnych obmedzení sa „vyčistí“ trh. Na to je však potrebné sfunkčniť vymožiteľnosť zmluvných záväzkov, teda justíciu.

Nie zavádzať ďalšie regulácie, ktoré ešte viac komplikujú situáciu a vytvárajú priestor pre manipuláciu so zákazníkom, lebo sa tým prehlbuje informačná asymetria – zákazník tomu čoraz menej rozumie.

Nie je schválenie tejto legislatívy iba výsledkom lobistov, ktorí chceli obmedziť počet poskytovateľov tejto služby? Prečo by nemohol fungovať v tejto službe voľný neregulovaný trh poskytovateľov?

Isteže aj tento faktor zohral rolu, ale „vietor vanie“ skôr z európskych štruktúr. Opäť do nášho prostredia presadzujeme niečo, čo inde funguje, ale zabúda sa na odlišný makroekonomický rámec a to, že problém, ktorý sa touto európskou legislatívou rieši, bude u nás problémom, až keď dosiahneme ich vysokú úroveň spotreby energií. Našim problémom je energetická chudoba.

Voľný neregulovaný trh by mohol a mal existovať, ale musela by sa výrazne obmedziť regulácia v energetike ako celku. Najlepšie by bolo začať zrušením regulácie v tepelnej energetike a zákona o tepelnej energetike a zjednodušenie regulácie plynárenstva a elektroenergetiky, aby sa uvoľnil priestor na výrazné zníženie cien energií.

V čom spočíva principiálny rozdiel medzi podpornou a garantovanou energetickou službou?

Zjednodušene by som povedal, že podporná energetická služba je všetko to, čo by ste mali vykonať predtým, než začnete uvažovať o garantovanej energetickej službe.

Opatrenia zahrnuté do podpornej energetickej služby sú neinvestičné opatrenia, ktoré by mali priviesť organizáciu k minimálnej energetickej spotrebe pri existujúcom technickom stave jej infraštruktúry.

Toto je ideálna referenčná spotreba, ktorá môže byť základom pre návrh ekonomicky najvýhodnejších opatrení na zníženie energetickej spotreby. V niektorých prípadoch sa môže ukázať, že zníženie energetickej spotreby prostredníctvom jednorazových veľkých investícií je nezmyselné a najlepšie je spracovať dlhodobý plán obnovy zariadení a budov.

Rozbehol sa podľa vás trh s poskytovaním týchto služieb po schválení dotyčnej legislatívy v roku 2014?

Nie. Všetci čakajú na eurofondy. To fakticky znamená, že trh s garantovanou energetickou službou sa rozbehne až po vyčerpaní tejto možnosti. Súčasne to aj znamená, že bude zlikvidovaných mnoho príležitostí riešiť energetickú efektívnosť zo súkromných zdrojov a naopak, verejné zdroje budú chýbať tam, kde súkromný sektor nemá priestor.

Samosprávy sa pri snahách o zvýšenie energetickej hospodárnosti budov spoliehajú najmä na podporu z eurofondov. Využívajú však aj energetické služby? Ak nie, prečo? Nebolo by to jednoduchšie riešenie?

Samosprávy nepochopili, že najviac ušetria, ak riešenie energetickej efektívnosti zveria niekomu, ktorého zisk je závislý na dosiahnutých energetických úsporách. Firma, ktorá zateplí školu, síce môže deklarovať zvýšenie energetickej hospodárnosti budovy a dať si to potvrdiť aj energetickým auditom, ale to neznamená, že sa táto úspora bude systematicky dosahovať.

Postoj samospráv je však pochopiteľný, ich správcovia majetku a osoby zodpovedné za verejné obstarávanie tejto komplexnej problematike energetickej služby väčšinou nerozumejú a s ohľadom na to, že ide o jeden potenciálny projekt za desať rokov ani nie je dôvod, aby sa tým zaoberali.

Ak sa nenájde osvietený starosta alebo prednosta úradu, ktorého napadne pozvať externistu s príslušnými kompetenciami, tak je čakanie na eurofondy všeobecne akceptovanou alternatívou.

Myslíte si, že je dostatočný záujem zo strany dodávateľov tepla prísť s ponukou voči odberateľom tepla (napríklad samosprávam) na poskytovanie energetickej služby? Ak nie, prečo?

Z hľadiska súčasného nastavenia zákona o tepelnej energetike a regulácie v teplárenstve by boli sami proti sebe.

Vo vyhláške ÚRSO č. 222/2013 Z.z. o cenovej regulácii v teplárenstve sú za oprávnený náklad uznané „náklady na investície realizované v rámci projektu verejno-súkromného partnerstva rovnomerne rozložené v jednotlivých rokoch po dobu trvania projektu verejno-súkromného partnerstva, ak projekt trvá najmenej šesť rokov,“ čo úplne postačuje na to, aby dodávatelia tepla mohli aj v rámci regulácie vykonávať energetickú službu.

Od roku 2007, keď ÚRSO túto možnosť dalo do výnosu č. 6/2007, sa táto možnosť využila len výnimočne. Pre veľkého výrobcu tepla je to veľká administratívna komplikácia s malým dopadom na hospodársky výsledok a pre malého výrobcu tepla by to malo zmysel, ak by na takýto biznis model prešiel ako celok.

Problémom je aj to, že vlastníci bytov a aj samosprávy sa nesprávajú ako skutoční vlastníci a možno až 90 % z nich čaká, že ich veľké náklady za teplo vyrieši niekto iný.

Táto odovzdanosť osudu nahráva všetkým druhom „hochštaplerov“, ktorí ponúkajú finančné úspory, ktoré v skutočnosti vznikajú len skrývaním nákladov do iných položiek, alebo ich prenesením do budúcnosti, ale nie reálne úspory a reálne zníženie spotreby energie, ktoré ponúka garantovaná energetická služba.

Aké riziká môžu obsahovať zmluvy s poskytovateľmi energetických služieb?

Na Energie-portal.sk som sa už zaoberal neprípustnosťou uzavretia energetickej služby na dobu neurčitú a rizikom plynúcim z absencie výpovedných dôvodov pri zmluve na dobu určitú.

Najmä výpovedné dôvody zo strany poskytovateľa služby môžu byť otvorenými dverami na útek pred zodpovednosťou ak obsahujú situácie, ktoré štandardne vo verejnom sektore nastávajú (omeškanie platieb, meškanie oznámenia alebo potvrdenia nejakého údaju a pod. napríklad len z dôvodu, že jediný zodpovedný pracovník ochorel alebo má dovolenku).

Hľadanie diablov ukrytých v detailoch je detektívna práca.

Vedia si samosprávy pripraviť odbornú časť súťažných podkladov tak, aby sa pri poskytovateľovi energetickej služby "nepopálili"?

Zväčša nie. Česť výnimkám potvrdzujúcim pravidlo, no najväčšiu chybu robia, ak akceptujú bez dôkladnej analýzy zmluvu, ktorú im ponúka poskytovateľ energetickej služby. Lídrom pri tvorbe obsahu zmluvy má byť samospráva.

Existuje už na trhu ponuka firiem na poradenstvo pri príprave takýchto zmlúv a projektov?

Teoreticky by ich malo byť veľa, vzhľadom na 276 energetických audítorov a prvých 25 registrovaných poskytovateľov garantovanej energetickej služby a 65 podpornej energetickej služby, ktorí sú zverejnení na stránkach MH SR.

Mám však za to, že tých, čo budú stáť reálne za záujmami samospráv, bude veľmi málo. Skutočný poradca – profesionál totiž musí mať silu povedať nie, aj keď príde o zákazku, ak vie že v budúcnosti na to mesto alebo obec doplatí, alebo keď vie, že keď to „praskne“, potom si už nikto nebude pamätať poradcovo meno, ale len meno primátora či starostu, ktorý to podpísal.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.