O vývoji na trhu garantovanej energetickej služby,
reguláciách a dotáciách, ktoré znižujú jej atraktívnosť,
hovorí Ing. Jozef Legény, ktorý sa venuje poradenskej
činnosti.
Pred dvomi rokmi bola zákonom 321/2014 Z.z.
o energetickej efektívnosti schválená regulácia poskytovania
podpornej aj garantovanej energetickej služby. Myslíte si, že bolo
správne vytvoriť reguláciu pre poskytovanie týchto služieb?
Nie, vytvorili sa tým len prekážky pre vstup nových hráčov
na trh. Vychádzalo sa pri tom z predstavy, že vytvorením
legislatívnych obmedzení sa „vyčistí“ trh. Na to je však
potrebné sfunkčniť vymožiteľnosť zmluvných záväzkov, teda
justíciu.
Nie zavádzať ďalšie regulácie, ktoré ešte viac
komplikujú situáciu a vytvárajú priestor pre manipuláciu so
zákazníkom, lebo sa tým prehlbuje informačná asymetria –
zákazník tomu čoraz menej rozumie.
Nie je schválenie tejto legislatívy iba výsledkom lobistov,
ktorí chceli obmedziť počet poskytovateľov tejto služby? Prečo
by nemohol fungovať v tejto službe voľný neregulovaný trh
poskytovateľov?
Isteže aj tento faktor zohral rolu, ale „vietor vanie“ skôr
z európskych štruktúr. Opäť do nášho prostredia
presadzujeme niečo, čo inde funguje, ale zabúda sa na odlišný
makroekonomický rámec a to, že problém, ktorý sa touto
európskou legislatívou rieši, bude u nás problémom, až keď
dosiahneme ich vysokú úroveň spotreby energií. Našim problémom
je energetická chudoba.
Voľný neregulovaný trh by mohol a mal existovať, ale
musela by sa výrazne obmedziť regulácia v energetike ako
celku. Najlepšie by bolo začať zrušením regulácie v tepelnej
energetike a zákona o tepelnej energetike a zjednodušenie
regulácie plynárenstva a elektroenergetiky, aby sa uvoľnil
priestor na výrazné zníženie cien energií.
V čom spočíva principiálny rozdiel medzi podpornou a
garantovanou energetickou službou?
Zjednodušene by som povedal, že podporná energetická služba
je všetko to, čo by ste mali vykonať predtým, než začnete
uvažovať o garantovanej energetickej službe.
Opatrenia
zahrnuté do podpornej energetickej služby sú neinvestičné
opatrenia, ktoré by mali priviesť organizáciu k minimálnej
energetickej spotrebe pri existujúcom technickom stave jej
infraštruktúry.
Toto je ideálna referenčná spotreba, ktorá môže byť
základom pre návrh ekonomicky najvýhodnejších opatrení na
zníženie energetickej spotreby. V niektorých prípadoch sa
môže ukázať, že zníženie energetickej spotreby prostredníctvom
jednorazových veľkých investícií je nezmyselné a najlepšie
je spracovať dlhodobý plán obnovy zariadení a budov.
Rozbehol sa podľa vás trh s poskytovaním týchto služieb po
schválení dotyčnej legislatívy v roku 2014?
Nie. Všetci čakajú na eurofondy. To fakticky znamená, že trh
s garantovanou energetickou službou sa rozbehne až po
vyčerpaní tejto možnosti. Súčasne to aj znamená, že bude
zlikvidovaných mnoho príležitostí riešiť energetickú
efektívnosť zo súkromných zdrojov a naopak, verejné zdroje
budú chýbať tam, kde súkromný sektor nemá priestor.
Samosprávy sa pri snahách o zvýšenie energetickej
hospodárnosti budov spoliehajú najmä na podporu z eurofondov.
Využívajú však aj energetické služby? Ak nie, prečo? Nebolo by
to jednoduchšie riešenie?
Samosprávy nepochopili, že najviac ušetria, ak riešenie
energetickej efektívnosti zveria niekomu, ktorého zisk je závislý
na dosiahnutých energetických úsporách. Firma, ktorá zateplí
školu, síce môže deklarovať zvýšenie energetickej
hospodárnosti budovy a dať si to potvrdiť aj energetickým
auditom, ale to neznamená, že sa táto úspora bude systematicky
dosahovať.
Postoj samospráv je však pochopiteľný, ich správcovia majetku
a osoby zodpovedné za verejné obstarávanie tejto komplexnej
problematike energetickej služby väčšinou nerozumejú a s ohľadom
na to, že ide o jeden potenciálny projekt za desať rokov ani
nie je dôvod, aby sa tým zaoberali.
Ak sa nenájde osvietený starosta alebo prednosta úradu, ktorého
napadne pozvať externistu s príslušnými kompetenciami, tak
je čakanie na eurofondy všeobecne akceptovanou alternatívou.
Myslíte si, že je dostatočný záujem zo strany dodávateľov
tepla prísť s ponukou voči odberateľom tepla (napríklad
samosprávam) na poskytovanie energetickej služby? Ak nie, prečo?
Z hľadiska súčasného nastavenia zákona o tepelnej
energetike a regulácie v teplárenstve by boli sami proti
sebe.
Vo vyhláške ÚRSO č. 222/2013 Z.z. o cenovej
regulácii v teplárenstve sú za oprávnený náklad uznané
„náklady na investície realizované v rámci projektu
verejno-súkromného partnerstva rovnomerne rozložené
v jednotlivých rokoch po dobu trvania projektu
verejno-súkromného partnerstva, ak projekt trvá najmenej šesť
rokov,“ čo úplne postačuje na to, aby dodávatelia tepla
mohli aj v rámci regulácie vykonávať energetickú službu.
Od roku 2007, keď ÚRSO túto možnosť dalo do výnosu
č. 6/2007, sa táto možnosť využila len výnimočne. Pre
veľkého výrobcu tepla je to veľká administratívna komplikácia
s malým dopadom na hospodársky výsledok a pre malého
výrobcu tepla by to malo zmysel, ak by na takýto biznis model
prešiel ako celok.
Problémom je aj to, že vlastníci bytov a aj samosprávy sa
nesprávajú ako skutoční vlastníci a možno až 90 %
z nich čaká, že ich veľké náklady za teplo vyrieši niekto
iný.
Táto odovzdanosť osudu nahráva všetkým druhom
„hochštaplerov“, ktorí ponúkajú finančné úspory, ktoré
v skutočnosti vznikajú len skrývaním nákladov do iných
položiek, alebo ich prenesením do budúcnosti, ale nie reálne
úspory a reálne zníženie spotreby energie, ktoré ponúka
garantovaná energetická služba.
Aké riziká môžu obsahovať zmluvy s poskytovateľmi
energetických služieb?
Na Energie-portal.sk som sa už zaoberal neprípustnosťou
uzavretia energetickej služby na dobu neurčitú a rizikom
plynúcim z absencie výpovedných dôvodov pri zmluve na dobu
určitú.
Najmä výpovedné dôvody zo strany poskytovateľa služby
môžu byť otvorenými dverami na útek pred zodpovednosťou ak
obsahujú situácie, ktoré štandardne vo verejnom sektore nastávajú
(omeškanie platieb, meškanie oznámenia alebo potvrdenia nejakého
údaju a pod. napríklad len z dôvodu, že jediný
zodpovedný pracovník ochorel alebo má dovolenku).
Hľadanie
diablov ukrytých v detailoch je detektívna práca.
Vedia si samosprávy pripraviť odbornú časť súťažných
podkladov tak, aby sa pri poskytovateľovi energetickej služby
"nepopálili"?
Zväčša nie. Česť výnimkám potvrdzujúcim pravidlo, no
najväčšiu chybu robia, ak akceptujú bez dôkladnej analýzy
zmluvu, ktorú im ponúka poskytovateľ energetickej služby. Lídrom
pri tvorbe obsahu zmluvy má byť samospráva.
Existuje už na trhu ponuka firiem na poradenstvo pri príprave
takýchto zmlúv a projektov?
Teoreticky by ich malo byť veľa, vzhľadom na 276 energetických
audítorov a prvých 25 registrovaných poskytovateľov
garantovanej energetickej služby a 65 podpornej energetickej
služby, ktorí sú zverejnení na stránkach MH SR.
Mám však za to, že tých, čo budú stáť reálne za záujmami
samospráv, bude veľmi málo. Skutočný poradca – profesionál
totiž musí mať silu povedať nie, aj keď príde o zákazku,
ak vie že v budúcnosti na to mesto alebo obec doplatí, alebo
keď vie, že keď to „praskne“, potom si už nikto nebude
pamätať poradcovo meno, ale len meno primátora či starostu, ktorý
to podpísal.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.